V mojom osobnom prípade to bolo veľmi dôležité, lebo sme sa brali ešte na vysokej škole, rok pred bakalárskymi skúškami (pretože sme chceli). Uvedomujúc si, že budem s nimi vo veľmi blízkom kontakte, som sa nútil s nimi komunikovať čo najviac. Ale až potom, čo som ich spoznal očami mojej budúcej manželky, sa mi začalo dariť. Povedala mi, ako ich vníma ona a to mi pomohlo. Tak som si viac uvedomil, akí sú pre ňu dôležití. Skôr než začala diskusia o čomkoľvek, som vedel oveľa ľahšie pochopiť ich názory a dôvody, ale tiež ich potiahnuť trošku do nových vecí. Tak prichádzalo k vzájomnému rešpektu a pochopeniu a následne aj tolerancii. Oni sa snažili nezasahovať do našich vecí (do vecí, o ktorých sme si spolu s nimi povedali, ktoré to sú) a my sme sa zasa museli prispôsobovať im v niektorých veciach, keď že u nich bývame.
Napr.: My sa s manželkou dohadujeme, že pôjdeme do kostola na bicykloch. Manželka si nie je celkom istá, lebo je chladno a v ich rodine sa už pri takýchto teplotách na bicykli nikdy nechodilo. Je teda zrejmé, že svokrovci zastávajú rovnaký názor, ale ich úlohou je mlčať. Ak sa im to aj nepodarilo, tak sa ospravedlnili neskôr pri spoločnom rozhovore.
Manželka sa rozhodla to skúsiť, dobre sa obliekla. A prišla ku kompromisu, chodí na bicykli aj v chladnejšom počasí, ale ja chodím ešte aj v chladnejšom, no ona už nie.
My zas niekedy navrhneme nejaký presun nábytku, ale keď domáci (svokrovci) povedia, že nie, tak nie. OK. Nevadí, opýtali sme sa a dostali sme odpoveď. Teraz s ňou musíme žiť. Tak ako keď sa opýtate vašej milovanej, či sa vás vezme a keď vám povie pred oltárom áno, potom s tým musíte žiť. J
Áno, svokra nie je iba a len svokra, ale je matka tvojej manželky či manžela. Je pre neho/ju dôležitá. Rovnako tak svokor. Už len pri slove svokra mnohým napadnú vtipy, iní pocítia strach či nenávisť. No čuduj sa svete, sú aj takí, ktorým príde na um nevysloviteľná vďačnosť, rešpekt a úcta. O tom už sa toľko nehovorí. Asi aj preto, že sa o dobre, ktoré svokrovci môžu urobiť, a mnohí robia, mlčí. Sú obrovské predsudky ohľadom svokier a svokrovcov vôbec. Prosím, vzdaj sa svojich predsudkov o svokrovcoch, ak chceš mať dobrý vzťah s tými svojimi. Toľko na úvod.
Ak čítaš tento článok, tak zrejme chceš mať lepší vzťah so svokrovcami, či už ich máš alebo plánuješ mať v budúcnosti (keď sa oženíš, vydáš). To, čo je dôležité vo všetkých vzťahoch, je dôležité aj vo vzťahu k svokrovcom a platí to dvojnásobne, pretože v tomto vzťahu je dvojnásobný počet osôb. TY, MANŽEL/MANŽELKA, svokra a svokor. To je dostatočný počet osôb, aby dokázali vzniknúť zmätky v komunikácií. Nehovoriac o tom, že sa do toho môžu a často aj zapletú vaši súrodenci či iní ľudia. Nieže by sami od seba začali, ale sú k tomu pozvaní v momente, keď sa im vyžalujeme.
Psychológia hovorí, že každý konflikt sa dá vyriešiť, ak sú v ňom len dve osoby. Predstavte si. Ak máš konflikt so svokrou, a ideš za ňou a otvorene, úprimne a s úctou a rešpektom vzájomnej dôvere začneš riešiť spor, vyjadríš, čo sa ti nepáči a ako by si chcel, aby to bolo nabudúce, dozvedel by si sa, čo si vlastne myslí. LEBO KÝM SA S ŇOU NEPOROZPRÁVAŠ, TAK NEVIEŠ! (Priznajme si to, niekedy si domýšľame). Vo väčšine prípadov je to len obyčajné nedorozumenie spôsobné odlišnými spôsobmi komunikácie. Ak by sme teda komunikovali len dvaja, bolo by iba otázkou času, kedy sa problém vyrieši.
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že spoločná modlitba je viac ako iba modlitbou. Je to zároveň vytvorenie času a priestoru, kde sa dá viesť úprimný a dôverný rozhovor všetkých obyvateľov domácnosti.
Nanešťastie sa často stáva, že konflikt prebieha ako v Karpmanovej Dráme. To znamená, že sú v ňom zapletené tri osoby: Tyran, Obeť, Záchranca. Kto je vinník? Všetci traja, samozrejme.
Napr.
1. Z pohľadu manžela by to mohlo vyzerať takto:
Manžel – obeť
Svokra – tyran
Manželka – záchranca
2. Z pohľadu manželky:
Manželka – obeť
Svokra – tyran
Manžel – záchranca
3. Z pohľadu svokry:
Svokra – obeť
Manžel – tyran
Manželka – záchranca
4. Stáva sa ale, že z pohľadu svokry to môže byť, a čuduj sa svete, aj takto:
Manžel – tyran
Manželka – obeť
Svokra – záchranca
1. A čo s tým teraz, keď sa každý cíti ako obeť. To, že sa niekto cíti ako obeť, poznáme podľa toho, čo hovorí. Teda to, čo jemu prekáža. Manžel (obeť): Hovorí, čo mu robí svokra. Čo mu na nej prekáža (aké zvyky, aké správanie, ako robí to a tamto), ale nepovie to svokre (tyranovi) (rozumným spôsobom), s ktorou má konflikt, ale povie to manželke (záchrankyni) a tá to potom komunikuje svokre. Ale ako sa to stáva, čím dlhšia je šnúra od telefónu, tým je horší aj signál. Podstata sa cestou stratí a zostane len negatívny pocit zo zlej komunikácie umocnený oprávneným urazením svokry, že manžel sa s ňou azda bojí rozprávať či si azda udržuje od nej odstup. Výsledok: problém ostáva a domáca atmosféra sa zhorší a každým ďalším pokusom komunikovať je to iba horšie až sa napokon rozhodneme nerozprávať.
A nekomunikovať je to isté ako nemať vzťah.
2. V druhom prípade je to rovnaké ako v prvom, len si vymenia pozície manžel s manželkou. A svokra zostáva obeťou.
Prosím vás, nesnažte sa riešiť konflikt niekoho iného. Vzťah medzi svokrou a manželom/manželkou musí byť budovaný len medzi nimi navzájom. Môžete ho len podporiť tým, že budete hovoriť dobré veci o manželovi/manželke pred svokrou a naopak. Aby sme videli aj to dobré.
3. A čo s tým teraz, keď sa každý cíti ako obeť. To, že sa niekto cíti ako obeť, poznáme podľa toho, čo hovorí. Teda to, čo jemu prekáža. Svokra (obeť): Hovorí, čo jej robí manžel/manželka jej dcérky/synka. Čo mu na nej/ňom vadí (aké zvyky, aké správanie, ako robí to a tam to), ale nepovie to manželovi/manželke(rozumným spôsobom), s ktorým má konflikt, ale povie to dcére/synovi (záchrancovi) a ten to potom komunikuje svojej polovičke. Z rovnakých dôvodov, rovnaký výsledok. Je to logické.
A nekomunikovať je to isté ako nemať vzťah.
4.Svokra záchranca, to je piate koleso na voze. Ale nemusí to byť nutne svokra, ale aj napr. dobrý priateľ, čo chce pomôcť. Hocikto sa odhodlá vstúpiť do komunikácie medzi manželmi a komunikovať len s jedným z nich bez prítomnosti druhého z dôvodu riešenia konfliktu. Stáva sa zabijakom komunikácie v manželstve. Ak nie je manželská dôvera dosť silná, alebo sa ešte nestihla vybudovať do hlbokých základov, ľahko to môže znamenať koniec komunikácie medzi manželmi.
A nekomunikovať je to isté ako nemať vzťah.
Nevstupujte do úlohy záchrancu. Nepreberajte zodpovednosť za komunikovanie iných v ich neprítomnosti. Ak chcete napomôcť riešeniu konfliktov medzi dvoma stranami, buďte nestranní, pomôžte vytvoriť priestor pre komunikáciu medzi tými, ktorí majú medzi sebou konflikt. Pomôžte s vytvorením rozhovoru, ktorý sa bude niesť v dôvernej a úprimnej atmosfére, kde nechceme, aby bol ktokoľvek zranený, ale aby mohol bezpečne vyjadriť svoje pocity, túžby a úmysly svojho konania a slov.
Napokon je to o hľadaní cesty. Ježiš hovorí, že je cesta. A naozaj je. Spoločná modlitba nám pomáha vidieť druhých Božími očami.
Ak sa dívate na ľudí (zväčša len starší), ako sa modlia pred sv. Omšou, napadajú nám nepekné myšlienky, že sú falošní, že nič iné nerobia, tu sa teraz modlia, ale ako sa správajú k svojim vnúčatám doma... skrátka sme negatívni. Ale všimnite si, čo sa stane, ak sa k nim pridáte a začnete sa modliť s nimi. Stanete sa ich súčasťou, súčasťou modlitebného spoločenstva a negativita je preč. Všetci sme Božie deti a spolu ideme za Ním, chválime Ho, ďakujeme Mu, prosíme Ho, ako bratia a sestry sme si rovní.
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že spoločná modlitba je viac ako iba modlitbou. Je to zároveň vytvorenie času a priestoru, kde sa dá viesť úprimný a dôverný rozhovor všetkých obyvateľov domácnosti. Stretneme sa a ak nie je potrebné sa rozprávať o žiadnom konflikte, ak nemá nikto z nás nič na srdci, čo by chcel niekomu z prítomných povedať a rozprávať sa o tom, tak sa ideme modliť. Takéto stretnutie raz týždenne, mesačne úplne stačí. Dôležitá je pravidelnosť stretnutí a je dobré začať ešte, keď nie sú deti. S nimi môže byť ťažšie naplánovať si spoločný čas.
Človek by mal vnímať všetky vzťahy, ktoré sa ho týkajú: k Bohu, k sebe, k veciam, k ľuďom, k rodinným príslušníkom, blízkym či vzdialeným. Všetky vzťahy hovoria o láske. Či už sa milo poďakujem, alebo sa rozdelím o kúsok z desiatej, čo som si zobral na túru, s vrabcami, čo sedia na kríčku, alebo sa usmejem ráno na slnko, keď vyjdem von a zasvieti mi do tváre. Či na seba samého v zrkadle. Keď takí nie sme, aspoň sa o to snažme.
Šimon Chrvala
