Keď som bola slobodná, strávila som mnoho času premýšľaním nad tým, či sa vôbec niekedy vydám. Mnoho som premýšľala o budúcnosti. Niekedy boli moje myšlienky naplnené úzkosťou a nepokojom a inokedy pokojne odpočívali v Božej zvrchovanosti. Moje otázky ohľadom manželstva boli konečne zodpovedané v roku 2011, keď som sa vydala za svojho manžela.
Teraz, keď som bola vydatá, som sa už viac nad tým nemusela zamýšľať. Pamätám si, ako som šla na svoju svadobnú cestu a cítila som sa blažene slobodná od všetkých strachov ohľadom budúcnosti. Život bol úžasný. Život bol jednoduchý. Nebolo nič, čo by ma malo znepokojovať. Aspoň zatiaľ nie.
Potom moje manželstvo zasiahla dvojnásobná rana. Bez varovania som prežila dva neočakávané potraty hneď za sebou. Bola som šokovaná a zničená. Zúfalo som sa snažila, aby bolo moje srdce zakotvené v Božej pravde. Ale ako prešiel tretí rok, myšlienky a starosti ohľadom budúcnosti sa znova začali predierať do mojej mysle. Čo ak zažijem ďalší potrat? Čo ak už viac neotehotniem? Čo ak nie je niečo v poriadku s mojím zdravím? Čo ak...
Strach. Nepokoj. Úzkosť.
Moji starí spoločníci boli späť. Budúcnosť bola znova neistá a v hrudi som cítila pocit paniky. Ako prešiel štvrtý rok, vedela som, že musím urobiť vážny krok. Mohla by som po zvyšok svojho života žiť v stave úzkostnej neistoty alebo by som si mohla vybrať vložiť moju dôveru, nádej a budúcnosť do Pánových rúk. Moje okolnosti sa vymykali mojej kontrole, ale Boh, ktorému som slúžila mal kontrolu nad mojimi okolnosťami. V mojej hlave som to vedela. Ale do môjho srdca to ešte úplne nepreniklo.
Ako som zápasila s týmto vnútorným bojom, jedného dňa sa ma priateľka spýtala jednoduchú otázku, ktorá úplne otriasla mojím svetom. Jemne sa ma opýtala:
Ak by si už viac nemala znovu otehotnieť, myslíš, že by si stále mohla žiť život v úplnom uspokojení a spokojnosti v Kristovi?
Prekvapene som na ňu hľadela. Zo zvyku som rýchlo pokývala hlavou, aby som povedala ,,áno”. Ale hlboko v mojom srdci som si istá nebola. Mohla by som byť skutočne spokojná? Mohla by som nájsť úplné uspokojenie v Kristovi uprostred mojich nenaplnených túžob? Cez túto jednoduchú otázku ma Boh priviedol na cestu objavenia pravdy o svojom srdci. Otehotnieť a mať vlastné deti sa stalo hlavným zameraním v mojom živote. Chcela som niečo viac ako som chcela Krista (Lk10,27). Moje dobré túžby sa stali mojimi idolmi.
Moja úzkosť ohľadom budúcnosti bola zakorenená v mojom strachu, že nedostanem to, čo som chcela.
Toto uvedomenie si bolo veľkým objavením pre mňa a hlavným bodom zmeny v mojom živote. Moja úzkosť z budúcnosti bola iba symptómom hlbšieho problému v srdci. Ak som chcela žiť život radosti a pokoja v Kristovi, potrebovala som Ho hlbšie milovať. Potrebovala som túžiť po Ňom viac ako po hocičom inom. Musel byť prvý v mojom srdci.
Lukáš 10,27 ma prenikol s usvedčením: ,,Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle...”
Začala som sa pred Bohom modliť modlitbu pokánia. Vyznala som mu svoj hriech modlárstva a prosila o silu viac Ho milovať. Plakala som a odovzdala svoju budúcnosť Bohu. Odovzdala som Mu svoje túžby. Vyliala som Mu v modlitbe svoje sny, túžby, nádeje a položila ich k jeho nohám. V najbližších dňoch som cítila, ako mi spadla ťažká váha z mojich ramien.
Cítila som, ako neuveriteľný pocit pokoja vstúpil do môjho srdca. Viac som už nemala na starosti svoju budúcnosť, mal ich Boh. A ja som odpočívala v Jeho dobrom pláne. Úzkosť a strach už viac nesužovali moje dni.
Cez svoje Slovo mi Boh ukázal, že dôvera a pokoj idú ruka v ruke. Čím viac som dôverovala Kristovi so svojou budúcnosťou, tým viac Jeho pokoj napĺňal moje srdce. Čím menej som Mu dôverovala, tým viac úzkosť a strach plnili moje srdce.
Toto leto budem oslavovať osem rokov môjho manželstva, a vieš čo? Moje okolnosti sa veľmi nezmenili a moja túžba po deťoch sa doposiaľ nesplnila...ale vieš čo sa zmenilo? Moje srdce. Moje srdce je na úplne inom mieste ako bývalo. Moja nádej je Pán. Môj pokoj pochádza od Pána.
Teraz, keď sa cítim byť pokúšaná strachom, obavami a úzkosťou (ktoré sa stále objavujú), musím zámerne meniť svoje srdce týmito mocnými pravdami:
,,O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi” (Flp4,6-7).
,,Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará” (1Pt5,7).
,,Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný” (Ž55,23).
Úzkosť a starosť nemusia byť predmetom môjho a ani tvojho života. Kristus zomrel, takže môžeme byť oslobodení od pút otroctva a strachu. Aj keď nemáme odpovede, môžeme dôverovať Bohu, ktorý ich má. Ak si v období nesplnených túžob, povzbudzujem ťa urobiť kroky k odovzdaniu. Skúmaj svoje srdce a pros Boha aby ti ukázal, ak miluješ iné veci viac ako Jeho.
Chcela by som skončiť rovnakou otázkou, akú mi dala priateľka pred pár rokmi:
,,Ak by si nikdy nemala___,myslíš, že by si stále mohla žiť život v úplnom uspokojení a spokojnosti v Kristovi?”
Autor: Kristen Clark
Preklad: Dominika Trnková
Zdroj: www.girldefined.com
