Sme Martina (26) a Matúš (27), pochádzame z východného Slovenska a radi by sme sa s vami podelili o naše svedectvo plánovania svadby počas koronakrízy - akú úlohu v tejto situácii pre nás zohráva viera, ako to celé prežívame a čím je pre nás tento čas ponaučením a trošku predstavili aj seba a náš vzťah.
S mojím snúbencom Matúšom sme vo vzťahu približne dva a pol roka. Predtým, než sme začali spolu randiť, sme sa poznali z videnia, ešte z čias strednej školy, keďže sme dochádzali do rovnakého mesta a bývali sme vo vedľajších dedinách. Intenzívnejšie spoznávanie a náš vzťah trvá od leta 2017. Začalo sa to veľmi intenzívnym písaním na sociálnych sieťach, keďže sme v tom čase obaja študovali na vysokej škole v rozličných mestách a osobne sme sa stretávali, keď to bolo možné. Ak by som mala napísať, čím ma Matúš najviac zaujal, bolo to určite to, že sme si už od začiatku prišli veľmi podobní, rozumeli sme si veľmi dobre v osobnej aj duchovnej oblasti, mali sme podobne nastavený rebríček hodnôt, obaja sme snívali o dobrom manželskom partnerovi, mali sme podobné predstavy, cítili sme sa jeden pri druhom veľmi dobre a, samozrejme, sme si boli sympatickí aj v telesnej oblasti.
Zasnúbili sme sa vo februári 2019, v deň mojich narodenín, v prírode, blízko našich domovov, kde sme sa na začiatku nášho vzťahu často stretávali, pozorovali západy slnka a viedli dlhé rozhovory. Ja som to v ten deň už akosi podvedome cítila, že sa „to“ stane možno práve dnes, ale aj napriek tomu, to celé bolo krásne, síce si už presne nepamätám, čo mi Matúš v tej chvíli rozprával, ale stále mám v sebe ten pocit, ako jeho slová prenikali hlboko do môjho srdca. Obdobie snúbenectva sa snažíme prežívať s modlitbou a vo viere, aj keď je to niekedy veľmi ťažké, vzájomne si pomáhame. Predmanželskú prípravu sme stihli absolvovať ešte začiatkom marca pred zavedením karanténnych opatrení, počas jedného víkendu v Bardejovských Kúpeľoch. Aj napriek tomu, že trvala len jeden víkend, bola pre nás veľkým požehnaním a časom zdieľania s ostatnými snúbencami.
Samozrejme, že k svadobnému dňu patria aj prípravy, pred krízou sme stihli zabezpečiť miestnosť, catering, kapelu, fotografa a kameramana. Prípravy na svadbu sa nám akosi zabrzdili, keďže všetky služby a obchody boli na istý čas zatvorené. Dúfam, že si plánovanie teraz nenechám na poslednú chvíľu ako to mám vo zvyku. Definitívny termín svadby sme si naplánovali v januári tohto roku na 3.10.2020. Tento termín sme teda ešte neprekladali, možno si poviete, že dovtedy je to ešte ďaleko a že nie je dôvod pre stres a paniku, ale človeku v hlave stále víria myšlienky, ako bude naša spoločnosť v tomto čase vyzerať, aké opatrenia budú platiť. Predsa len, ak nie každá, aspoň väčšina z nás žien sníva o rozprávkovej svadbe, kde bude obklopená spolu so svojím manželom príbuznými a ľuďmi, ktorých má rada. Aj mojou predstavou bolo, aby s nami oslavovalo čo najviac srdcu blízkych ľudí a aby nechýbala dobrá zábava, ako to už na východe Slovenska býva. Niektorí naši známi zareagovali, či sa nechystáme termín svadby presunúť. Stále sme však rozhodnutí termín ponechať, pretože keď sme sa nad tým, čo manželstvo pre nás znamená, zamysleli, tak je to pre nás sviatosť a skrze túto sviatosť do nášho vzťahu vstúpia nové milosti a požehnanie. To pre nás znamená viac ako rozmýšľať o tom, či budeme môcť zorganizovať hromadnú hostinu, ktorá sa, pravdaže, dá posunúť. Neviem si ešte celkom presne predstaviť ako bude naša svadba vyzerať, ale verím, že bude rozprávková a možno si človek aj skrze túto situáciu hlbšie uvedomí význam tejto sviatosti.
Viera je pre nás v tomto období kľúčová a môžem povedať, že ak by sme veriaci neboli, asi by som bola aj viac naklonená k tomu, aby sme svadbu presunuli, pretože by bolo pre mňa možno dôležitejšie na tento veľký deň všetko dokonale zabezpečiť a pripraviť, ako tešiť sa z prijatia Božích milostí.
Milé nevesty a ženíchovia, prajem vám požehnaný a pokojný čas príprav na váš veľký deň.
Martina Lukčová
