Svedectvo: Oľutovala som, že som svoje telo dala niekomu, kto si to nezaslúžil

Toto je moje svedectvo o tom, ako som sa rozhodla stať princeznou môjho Kráľa. Aj napriek tomu, že som zlyhala, vzdialila sa od Neho a snažila sa ísť vlastnou cestou. Nikdy však nie je neskoro začať odznova a v čistote.

Svedectvo: Oľutovala som, že som svoje telo dala niekomu, kto si to nezaslúžil
Foto: © freepik.com

​My, dievčatá, túžime od detstva byť princeznami. Najprv sa nám páčia rozprávky, kde princ zachráni princeznú a žijú šťastne až do konca. Potom vyrastieme a túžime po skutočnom princovi, ktorý nás spraví nesmierne šťastnou, pre ktorého sme ochotné častokrát stratiť aj samé seba. Uveríme jeho krásnym slovám, cez ružové okuliare nevidíme skutočnosť, že ten, ktorého sme si vybrali za svojho partnera, vlastne ani nie je taký, o akom sme snívali. Jasné, že to neplatí u všetkých. Tie šťastnejšie už našli svojho rozprávkového princa a aj napriek nástrahám a problémom žijú rozprávkový život.
 

Nevidela som realitu, že on ma k Bohu nevedie

Môj život s Bohom začal asi keď som mala 13 rokov. Skrze spoločenstvo v zbore. Niežeby moja rodina bola neveriaca, ale rodičia sa so mnou nikdy nerozprávali o veciach, ako je viera a podobne. Chodenie do kostola bolo len na báze dobrovoľnosti. Skrze mojich priateľov, evanjelizačné stretnutia a výlety som povedala svoje ,,áno“ Bohu. Zažívala som Jeho nesmiernu milosť, vedenie, lásku. Verila som Mu, že sa o všetko postará. Bol mojím najlepším priateľom.

Keď som dospievala, modlila som za svojho budúceho manžela, aby to bol človek, ktorý nielen bude pokrstený, ale bude zároveň žiť život s Bohom, budeme sa môcť spolu modliť a bude môj život chápať omnoho lepšie ako niekto, pre koho viera v živote nemá význam. 
 

Trojuholník ja – Boh – môj partner, v ktorom sme mali obaja smerovať bližšie k Nemu, stal sa akousi úsečkou ja – Boh a ja – môj priateľ.


Avšak prišiel čas prvej lásky. Zamilovala som sa natoľko, že som na tom chlapcovi videla len to dokonalé. Nevidela som realitu, že on ma k Bohu nevedie, ale práve naopak, odťahuje ma od Neho. Trojuholník ja – Boh – môj partner, v ktorom sme mali obaja smerovať bližšie k Nemu, stal sa akousi úsečkou ja – Boh a ja – môj priateľ. Po dvoch rokoch s ním som sa úplne vzdialila od Boha.

Aj napriek tomu, že mi chýbal život v spoločenstve zboru, modlitby, chvály, ľudia, s ktorými som zdieľala svoje radosti i starosti, poddala som sa úplne svojej prvej láske. Dovolila som, aby si zo mňa urobil hračku, niekoho, kto mu slúžil, kto sa mu snažil vyhovieť vo všetkom a neuvedomovala som si, že vlastne tým strácam seba, svoju čistotu, svoj život. Nakoniec som sa odhodlala ukončiť to s ním. Ale čas už nevrátiš, nie je cesty späť.

A tak mi zostal vzťah s Bohom, ktorý ani nebol vzťah. Vedela som, že existuje, že je blízko, že ma chráni. No cítila som sa previnilo, nedokázala som k Nemu prísť. Prešlo zopár rokov, spoznala som nových ľudí (niektorí sú pre mňa veľkým vzorom kresťanského života). Videla som, ako ich viera rastie, ako Boh u nich koná. Ale u mňa bola stále duchovná prázdnota. Aj keď som zažívala pekné veci, spoznávala svet, nové miesta. Vždy tá radosť bola chvíľková. Túžila som po niekom, kto by ma mal skutočne rád. Moje srdce bolo opustené.
 

Nastalo obdobie ďalšieho tápania, beznádeje, sklamania zo seba samej

Po dlhom čase som za opäť zamilovala. Bol to chlapec, ktorý ma zaujal svojím správaním. Bol milý, všímavý, vedel vždy nejako prekvapiť. Očaril ma. Dal mi svoje srdce až natoľko, že som sa stala pre neho všetkým. A ja som mu dala ďalšiu časť môjho srdca a telo. Po čase však prišli prvé hádky, odhalenia, že naše svety sú úplne odlišné. Pre neho som bola celým svetom, on ma mal potrebu vlastniť a tráviť so mnou všetok voľný čas. Nevedel si predstaviť život bezo mňa. Rozišli sme sa.  

Nastalo obdobie ďalšieho tápania, beznádeje, sklamania zo seba samej. Ako pracujúca študentka som sa snažila svoju myseľ naplniť povinnosťami, aby som nemusela myslieť na to, že som duševne prázdna. Môj život bol práca, škola, učenie. Bola som fyzicky a psychicky vyčerpaná. Vedela som, že môjmu životu niečo chýba. ,,Vráť sa ku mne – znie výrok Hospodina mocností – a ja sa navrátim k vám“ Zachariáš 1, 3.
 

Keď som spoznala človeka, ktorý bol taký, za akého som sa modlila, v mojej hlave boli výčitky, že moje srdce už nebolo čisté

Blížil sa koniec zimného semestra a Vianoce, ktoré pre mňa stratili význam. A Boh práve vtedy zasiahol, v čase, keď som to najmenej čakala. Poslal mi do cesty človeka, o akom som snívala a za akého som sa modlila. Ten chlapec ma ani nepoznal a začal mi rozprávať o Bohu. Vtedy som sa začala cítiť hlúpo, neisto a ľútostivo.

Zlom nastal na Vianoce, keď sme zistili, že si nielen rozumieme, ale sme si v mnohom podobní a začali sme sa za seba navzájom modliť. Štedrovečerné služby Božie boli pre mňa chvíľou, keď som si mohla znova uvedomiť ten nádherný dar, ktorý mi Boh dal skrze svojho jediného Syna. Prežívala som chvíle, ktoré boli plné radosti, no v mojej hlave boli výčitky, že moje srdce už nebolo čisté a keď som spoznala človeka, ktorý bol taký, za akého som sa modlila, bolo mi všetko ľúto. Vlastne už som mu nemala čo ponúknuť, moje srdce bolo zlomené. ,,So všemožnou bdelosťou chráň si srdce, lebo z neho pramení život“ Príslovia 4, 23.
 

Začali sa diať veci omnoho väčšie, ako som čakala. Nechala som Boha konať vo svojom živote. Ukázal mi, že v Jeho očiach som milovanou princeznou, aj keď som sa možno tak necítila.


Dala som šancu diablovi, namiesto toho, aby som verila Bohu, že On sa o všetko postará. A ten chlapec vo mne videl viac, než ktokoľvek predtým. Modlil sa za mňa! Boh si ho použil, aby ma znovu navrátil k sebe.

Avšak, pre mňa z doposiaľ neznámych príčin, sme akosi stratili medzi sebou kontakt.  Vyvolal vo mne túžbu po jeho láske, očaril ma a odišiel z môjho života. Pre mňa to však nebol koniec. Aj napriek tomu, že mi chýbali a chýbajú jeho každodenné povzbudenia, neprestala som sa modliť za neho. To, čo on vo mne oživil, na to som jeho odchodom nezanevrela. Znova som začala čítať Bibliu, modliť sa za ľudí, problémy, starosti. A videla som, že Boh koná. Začali sa diať veci omnoho väčšie, ako som čakala. Nechala som Boha konať vo svojom živote. Ukázal mi, že v Jeho očiach som milovanou princeznou, aj keď som sa možno tak necítila.

Najväčší zlom nastal, keď som v modlitbe so slzami v očiach vyznala všetko zlé, čo som urobila, oľutovala som, že som svoje telo dala niekomu, kto si to nezaslúžil a stratila to najcennejšie – svoju čistotu. A On ma očistil. Ak vyznáme svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti“ 1 Jn 1, 9.
 

Získala som pocit vyslobodenia, odpustenia. Pocit, že som čistá, že môžem začať odznova. ,,Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové“ 2 Kor 5, 17.


,,Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové“  2 Kor 5, 17

Získala som pocit vyslobodenia, odpustenia. Pocit, že som čistá, že môžem začať odznova.

Prijala som Ho za svojho Kráľa, ktorý má prvé miesto v mojom živote a odvtedy každý deň kráčame spolu. Neznamená to, že diabol sa odo mňa vzdialil. Práve naopak, on stále útočí na moje najslabšie miesta. Ale Boh je mocnejší. ,,Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi – a utečie od vás. Priblížte sa Bohu, a priblíži sa vám“ Jakub 4, 7-8.

Každé moje zlyhanie, moje starosti, problémy, radosti vyznávam v modlitbe. On je tu pre mňa 24 hodín denne, 7 dní v týždni.  Rovnako sa modlím za svojho princa, s ktorým budem môcť mať vzťah založený na čistote, ktorý nebude milovať moje telo, ale moju dušu. Verím, že On sám najlepšie vie, čo a kedy je pre mňa najlepšie. Jeho načasovanie má vždy význam.  

,,Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami – znie výrok Hospodinov – úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej. Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa modliť ku mne, vypočujem vás. Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom, dám sa vám nájsť – znie výrok Hospodinov“ Jer 29, 11-14.

Dievčatá, buďte princeznami svojho Kráľa. Prijmite Jeho do svojho života, prijmite seba, aké ste. On nás miluje také, aké sme. S chybami, s nedokonalosťami a jediné, čo chce, aby sme mu povedali svoje ,,ÁNO“ a nechali sa Ním viesť. ,,Hospodin ti oznámil človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom“ Mich 6,8.
 

Skutočný princ ťa povedie ku Kráľovi, nie k hriechu. Preto je hodný čakania.  


Stať sa Jeho princeznou znamená byť milovaná skutočným Kráľom. Sám vraví: „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše“ Matúš 6, 33. A hlavne nebuďte ustarostené, kedy a či vôbec stretnete svojho princa. Boh si pre nás pripravil svoj jedinečný plán. Dal nám najväčší dar lásky. Obetoval život svojho milovaného Syna za nás na kríži, aby nás očistil od hriechu.

Sme vzácne v Jeho očiach. On chce pre nás len to najlepšie, aj keď to nebude hneď dnes alebo zajtra. ,,O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách“ Fil 4, 6.

Skutočný princ ťa povedie ku Kráľovi, nie k hriechu. Preto je hodný čakania.   

,,A relationship where you can pray, worship and passionately pursue God together, is always worth the wait.“


Mirka (24)

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!