Chtivosť. Pojem, ktorý znie možno zvláštne, ale je s nami prepojený počas celého života. Je v nás zasiaty. Túžime po veciach, po ľuďoch, po momentoch. Chceme toto, potom zase tamto, chceme, čo nemáme a keď to dostaneme, chceme zas niečo iné. Jednoducho nekonečný proces, sme prosto takí - nikdy neprestaneme chcieť.
Ako mladé dievča, v mojich tínedžerských rokoch, som toho chcela veľa aj ja, samozrejme. No moja najväčšia chtivosť spočívala v láske. Keď som navôkol videla samé zaľúbené páry, kamarátky, ktoré prežívali prvé dotyky s chlapcom, prvé bozky, o ktorých dokázali rozprávať hodiny, ako to celé prebiehalo... Túžila som po takejto láske. Čo tam po tom, že ma ľúbili rodičia, čo tam po tom, že som mala okolo seba úžasných priateľov, čo tam po Bohu, o ktorom som v tej dobe len počula, ako všetkých miluje a sme ním milovaní. Takúto lásku som si nevšímala. Nebola som za ňu dokonca ani vďačná. Nepotrebovala som ju. Jediné, čo mi v živote chýbalo a ja som si bola istá, že je to presne to – bola láska s chlapcom. A tak som sa zaľúbila.
Zaľúbiť sa bolo ľahké, no zároveň veľmi bolestivé, keďže som to cítila len ja. Zapáčil sa mi chlapec, ktorý o mňa nemal záujem. Ale že absolútne.
Ale ja som ho chcela. Bola som si istá, že on je ten Mr. Right, s ktorým zažijem všetko to nádherné. A tak som išla do risku. Mojou zvláštnou povahou je, že keď niečo veľmi veľmi chcem, tak moje zábrany len tak padajú ako lístie zo stromov na jeseň. A tak som si povedala, že toho chlapca jednoducho budem mať, lebo to potrebujem, lebo to chcem. Čo možno väčšina dievčat nerobí (ale ja som to samozrejme urobila) - nepíšu chlapcom ako prvé. V našej „ženskej krajine“ je také nepísané pravidlo – Nikdy nepíš chlapcovi, ktorý sa ti páči, ako prvá!
Túžime byť chcené, dobýjané a nechávame všetky tieto „prvé kroky“ na mužov. Čo, samozrejme, v tej dobe nebolo mojím prípadom. Napísala som mu ako prvá a začali sme si takto postupne písať. Často nechával správy „videné“ (pretože, ako mi neskôr povedal, vôbec o mňa nemal záujem), a tak som mu písala znovu a znovu, až pokým neodpísal. Čo bol ale najčudnejší paradox vôbec, takmer vždy som sa mu naživo vyhýbala, nepozdravila sa alebo sa dokonca hrala na urazenú, lebo mi nechal iba „seen“. Poviete si, wau dievča, to čo si stvárala. Áno, to isté si hovorím aj ja. Avšak moje vtedajšie Ja to nevzdávalo a tak čuduj sa svetu, po roku a pol písania sa moje túžby konečne naplnili a chlapec, ktorý sa mi páčil, ma pozval von. To bolo prvýkrát, čo sme sa vôbec naživo rozprávali. Postupne, ako to chodí, sme sa začali stretávať častejšie a po dvoch mesiacoch našich stretiek sa ma opýtal, či budem jeho dievčaťom. A tak som dostala, čo som chcela.
Prvé mesiace vzťahu boli priam rozprávkové, viete, to obdobie zaľúbenia, ten pocit, keď viete, že sa obaja máte navzájom radi. Krása. Kamaráti nám rozprávali, že sme dokonalý pár, že ako sme sa mohli takto nájsť.
A ja som bola šťastná. Ale bohužiaľ len na chvíľu. Prešiel rok a mne opäť niečo začalo chýbať. Opäť ten pocit lásky. Nechápala som tomu. Prečo? Veď mám to, čo som chcela. Mám chlapca, ktorý ma ľúbi, mám rodinu, mám priateľov, mám všetko. Tak čo mi chýba?
Ozval sa. Ten, ktorého som posadila na posledné miesto v mojom živote. Ten, ktorého som nepotrebovala, ktorému som neverila.
Spolu s priateľom a kamarátmi sme sa dostali na valentínsku púť do Vysokej nad Uhom. A tam sa ma Boh dotkol. Samozrejme mi to trvalo dlhšie, kým som to všetko pochopila. No teraz už viem, že môžem chcieť čokoľvek na svete, no ak nedám šancu Tomu, ktorý ma miluje tou najväčšou, bezhraničnou láskou, NIKDY nebudem šťastná, nikdy nebudem spokojná a nikdy sa nebudem cítiť milovaná.
Keď sa na to tak spätne pozriem, aj keď som Boha vtedy úplne zavrhla, On mi poslal toho chlapca, nech si s ním pochodím, nech zažijem, čo chcem. Tak nekonečne ma miloval, miluje a vždy bude. A tak som si vybrala Jeho. Po roku a pol sme sa s rozišli s chlapcom, do ktorého som dávala všetko moje úsilie; s ktorým sme plánovali budúcnosť...
A poviem vám, teraz zažívam tú pravú lásku, po ktorej som tak vždy túžila. On je to, čo chcem.
Boh Ťa miluje, vždy Ťa miloval a navždy bude! Túto lásku nenahradí žiaden chlapec. Zaľúbme sa najskôr do Neho a potom nám On požehná krásne, čisté vzťahy. A ak tiež už máš za sebou nejaké vzťahy, ktoré nevyšli, nemaj strach. Nedovoľ minulému vzťahu, aby zablokoval ten pravý vzťah, ktorý si pre teba pripravil BOH.
Gabriela
