Moje srdce odmalička hľadalo Pána Boha. Modlievala som sa k svätým, Panne Márií a Pánu Bohu, vždy ich pozdravovala a hovorila im všetkým, že ich ľúbim. Neskôr som dokonca písala Pánu Bohu listy a básne. Táto moja detskosť vo mne stále pretrváva. Ako každé dievča som sa modlila za dobrého budúceho manžela. Aj keď som rozmýšľala o tom byť sama a venovať sa dobrovoľníctvu, asi dvakrát som sa v pokore modlila, pretože ma nadchýnalo byť aj rehoľnou sestričkou. Hlavne, keď som čítala listy sv. Terezky z Lisieux.
Veľakrát som sa bála, či môj manžel bude naozaj dobrý, bála som sa kriku, škaredých slov i ponižovania, aké som zažívala doma a aké som videla aj vo vzťahu mojich rodičov kvôli ocinovej nevyrovnanej osobnosti, povahe a zranení z detstva. I tak som sa mu snažila stále odpúšťať a modlila sa, aby som vedela milovať viac a tiež, aby mi Pán Boh všetky tie zlé zážitky vynahradil. Veľakrát som však v strachu hovorila: “Bože, ak má byť zlý, ani ho neposielaj!” Túžila som sama vytvoriť rodinu, kde bude Pán Boh prebývať, nakoľko som namiesto pokoja zažívala častokrát nervozitu i napätie. Modlila som sa, aby som bola dobrou manželkou a mamou.
Za svojho budúceho manžela som sa začala modliť po nevydarenom vzťahu s kamarátom z detstva. Dnes by som to už vzťahom nenazvala, pretože sme sa stretávali asi raz za 3 týždne a potom sa po 5 mesiacoch jednoducho rozišli. Kým ja som začínala budovať osobný vzťah s Pánom Bohom, On, i keď do kostola chodil, vzťah s Ním nemal a nevyzeralo to, žeby niekedy mať chcel. Rozchod však nebol z mojej strany, aj keď som sa posledné dni modlila k Sv. Jozefovi, a tam bola veta “Pane, daj zaniknúť každému môjmu vzťahu, ktorý sa mi nepáči.”
Rok a pol som však ešte stále dúfala. Modlila sa. Chcela som, aby ho Pán Boh premenil a dal mu vieru. Veľa som plakala. Modlila som sa však aj “Nech sa stane Tvoja vôľa, Pane” a “Zmeň moje srdce, ak je to tvoja vôľa.” Modlitby za budúceho manžela a študovanie vzťahov sa stalo mojím nadšením. Modlievala som sa všetky modlitby na tento úmysel. A tiež k svätým. Najväčšia a najrozsiahlejšia modlitba bola k Panne Márií Pompejskej, 3 ružence 54 dní. Určite to bol Pán Boh, ktorý mi dal silu na túto vytrvalosť.
Modlitby za budúceho manžela a študovanie vzťahov sa stalo mojím nadšením.
Napokon som prišla na to, že Pán Boh je mojou prvou láskou a že mi je dobre tak ako som. A vtedy všetko zapadlo na svoje miesto. Veď ako môžeme chcieť, aby nám Pán Boh splnil túžby nášho srdca, ak sa On nestane našou najväčšou túžbou?
Keď som hneď po maturite začala pracovať, spoznala som môjho budúceho manžela Dávida, s ktorým nás už od začiatku spájali rovnaké hodnoty, názory a postoje. Tiež i viera, pretože On už od začiatku svojou láskavosťou a dobrým srdcom odrážal Pána Boha.
Aj On študoval vzťahy, čo bolo úžasné zistenie. Po piatich krásnych mesiacoch kamarátstva, kedy sme sa snažili spoznať sa ešte viac a zistiť, či si rozumieme a desiatich mesiacoch chodenia ma požiadal o ruku. Asi neprešiel ani deň, kedy som mu nepovedala o mojom strachu a aby sa vždy snažil byť pokojný, no na všetky veci, pri ktorých by doma už bol krik, On prirodzene zareagoval s láskou.
Dávid je ako slnko. Sála z neho hrejivé teplo. I keď čakáme s intimitou do manželstva, budujeme intimitu srdiečok, aby sme boli ako jedno srdce.
Spolu sme už od začiatku chápali, že láska nie je pocit zaľúbenia, ale rozhodnutie a preto sme sa snažili byť si oporou, hneď si odpúšťať a učiť sa jazyky lásky toho druhého, pretože to sú tie veci, ktoré celý život napĺňajú nádrž lásky.
Ďalších osem mesiacov sme prežívali čas snúbenectva a čakali do svadby. Teraz, keď sa svetom šíri vírus, sme sa rozhodli dať prvé miesto Pánu Bohu a urobili sme len sobáš a osláviť sme sa to rozhodli niekedy neskôr.
Som za svojho manžela Pánu Bohu veľmi vďačná, On je naozaj Božím bojovníkom, modlíme sa spolu, povzbudzuje ma, vždy je pokojný a snaží sa, aby som mala pri ňom pokojné prostredie plné lásky. Vyháňa moje strachy a ja sa snažím vyháňať tie jeho. Práve preto je náš najobľúbenejší citát “Dokonalá láska vyháňa strach.”
Snažíme sa napĺňať svoje jazyky lásky a veľa sa rozprávame o Bohu, láske a vzťahoch. Napriek 10-ročnému vekovému rozdielu. On skúma moju dievčenskosť a ja jeho mužskú dospelosť.
Chceli by sme byť svetlom a odrážať tak naozaj lásku Pána Boha. Modlím sa za vás všetkých a mám takú túžbu, aby sme sa všetci, či už čakajúci alebo zadaní, či v manželstve alebo v akomkoľvek inom povolaní modlili za dobré vzťahy. Pán Boh sa nám dá nájsť, ak ho budeme hľadať celým srdcom.
S láskou,
Gabika
