Medzi mnou a mojím manželom je štrnásťročný rozdiel
On je ten starší. Nemala som v úmysle "chodiť s ním" . Lebo vek. „Čo povedia ľudia? Čo povie môj otec?“ A znova: Čo povedia ľudia? Dobrý chlap. Láskavý a súcitný. Taký bol od začiatku. Mal jedinú ,,chybu,, . Vek! Rozum ti vtedy vraví: Dievča, neblázni! Máš celý život pred sebou. Je to štrnásť rokov! Keď ty budeš mať tridsať on štyridsať štyri. Keď ty budeš mať štyridsať, on päťdesiat štyri... a tak ďalej. Ty budeš, tak - povediac mladá, krásna, aktívna, plná elánu...a on si bude vypĺňať tlačivo na starobný dôchodok. Obrazne povedané.
Ty budeš, tak - povediac mladá, krásna, aktívna, plná elánu...a on si bude vypĺňať tlačivo na starobný dôchodok. Obrazne povedané.
Hlava je často nepriateľom srdca. To nebolo ťažké zistiť. Nevidela som v ňom nič, len muža staršieho o štrnásť rokov. Videla som len obavy. Otázky. Neistotu. Ale nevidela som jeho.
Pred tým, ako sme sa dali dokopy, ma asi päťkrát pozval na rande
Spoznali sme sa v zahraničí, kde sme v tej dobe obaja pracovali. Vždy som odmietla. Hlava mi hovorila: Nie, Heli... to nie je ON. To nie je on, na ktorého čakáš! To nie je on! Ten, ktorého pre teba pripravil Boh. Ako som si to predstavovala? Hovoríme o tom, že Boh je dokonalý. Boh sa nemýli. A to je večná pravda. Boh sa skutočne nikdy nemýli a jeho láska k nám je dokonalosťou samotnou.
Preto som si v duchu vždy hovorila, akého muža istotne pre mňa Boh pripravil: Bude mať rovnaké názory ako ja! Bude veriaci! Bude 3-5 rokov starší odo mňa! Budeme mať spoločné záujmy! Veď o tom je predsa pravá láska a ten pravý, nie? O dokonalosti. Vraj. Ale akosi mi uniklo, že to nie Boh takto chce, ale ja. Božia vôľa v tejto otázke pre mňa znamenala: Moja vôľa s jeho požehnaním.
Tak som sa rozhodla, že prijmem "posledné" pozvanie a poviem, čo cítim, respektíve, čomu verím. Vysvetlím mu a objasním mu, jeho "nedokonalosť", spočívajúcu vo veku. Šli sme teda na večernú prechádzku ku jazeru. Mesiac, hviezdy, žblnkotajúca voda... občas vyskočila nejaká malá milá rybička. V duchu som si pripravila rečnícky prejav typu: "Si milý a dobrý muž, ale... Si fajn, ale...“. A odpoveď v hlave s výkričníkom: To nie je ON! Srdce malo "dovolenku". Kvôli pýche. Kvôli strachu.
Až prišiel vhodný čas
Zastavili sme sa. Využila som príležitosť krátkeho ticha skôr, ako by mi vyznal lásku, čomu som sa samozrejme snažila zabrániť, pretože to by mi všetku moju vopred pripravenú reč "pokazilo". Nestihla som povedať ani prvé dve slová a môj - teraz už manžel, sa pozrel poza mňa a vraví mi, či som si všimla ,,tam toho bezdomovca“. Na jednej lavičke pri jazere sedel postarší pán, bezdomovec.
Vraj mu mám dať chvíľu, že sa mi hneď bude venovať, len mu je ľúto toho muža. Vraj sa ho len spýta, či niečo nepotrebuje. Nerozumela som ani slovo. Z angličtiny by som maturovala v tej dobe len zo slov yes, now, i am, my name is... Skutočne, rozumela som len osloveniu. Keď dodebatovali, môj manžel si vyzliekol bundu... môj manžel si vyzul topánky... môj manžel sa ma spýtal, či mám vo svojej taške ešte tú pepsi, čo sme si kupovali na benzínke po ceste a "sendvič" ...a môj manžel mu to všetko dal.
Vraj búnd ma kopu a druhé pracovné tenisky v aute. A tých pár metrov odbehne aj v ponožkách. Zostala som v šoku. Hlava mi vypla a ozvalo sa srdce, ktoré sa stihlo medzičasom vrátiť zo svojej dovolenky. A začalo kričať: To je ON! To je on, ten, na ktorého čakáš! Ten, ktorého ti poslal Boh.
Pochopila som, že tým, že je starší, má akúsi silnejšiu, osobitú tendenciu chrániť ma. Uvedomuje si svoju silu a mužnosť, vychádzajúcu z jeho veku.
Keď sme dobehli ku autu, povedal mi, že teraz už v živote s ním von nepôjdem, s bláznom, ktorý behá bosý a bez bundy 2000 kilometrov od domu. Neurobil to, aby sa predviedol. Čakal, podľa neho logickú reakciu. „Nohy na plecia“. Urobil to, lebo taký je. Ľudský, láskavý. Či máme rozdielne názory? Áno, máme, a nie raz. Či máme rozdielne sny a osobné túžby? Áno, máme, a nie raz. Mužská tvrdohlavosť sa vekom stupňuje. Tvrdohlavosť a ješitnosť 20-ročného muža je menšia ako 40-tnika. Nie vždy ho dokážem chápať. Nehovoriac o tom, čo on musí prežívať nad mojimi pocitmi a túžbami.
Ale jedno viem. Srdce tohto muža je tou najsilnejšou zbraňou proti mojej pýche a môjmu pohľadu. Proti mojej rozdielnosti. Pochopila som, že tým, že je starší, má akúsi silnejšiu, osobitú tendenciu chrániť ma. Uvedomuje si svoju silu a mužnosť, vychádzajúcu z jeho veku. Vie, že mi svojou formou zrelosti môže viac ublížiť, ako by to urobil muž v mojom veku, s ktorým by som problém rýchlo zahodila za hlavu a tvárila sa ,,že nič,,. Je viditeľné, ako je často opatrný vo svojich slovách, aby ma nezranil svojím pohľadom ne vec. A to je niečo, čo ma veľmi priťahuje. Čo láka moje srdce. Byť chránená!
Láska nie je o poučkách. Nie je o titulkoch v časopisoch.
Ku kompromisom vo vzťahu musíme pristupovať, myslím si...častejšie ako iné, vekovo seberovné páry. Učíme sa spoznávať. Učíme sa viac chápať. Vekový rozdiel partnerov, manželov je z môjho pohľadu veľmi náročnou prácou. Často ťa to núti potláčať svoje túžby, aby si sa vyhol vzájomným nedorozumeniam a kompromisy si neraz musíš prisvojiť ako najlepších priateľov. Ale nikdy by som nikomu nepovedala, aby to neurobil. Aby nevstupoval do vzťahu s vekovým rozdielom.
Láska nie je o poučkách. Nie je o titulkoch v časopisoch. Láska nie je len mladá a krásna. Nie je bezproblémová. Láska je pre mňa v otázke obety, bahenným močiarom, kde na druhej strane čaká vytúžená odmena. Nechoď po suchej cestičke, aby si sa neušpinil. Broď sa ňou. Vezmi si palicu - svojho manžela/ku a prejdite to spolu. Pretože občas sa jeden pošmykne a ,,palica,, sa mu vtedy zíde. Neboj sa obety. Neboj sa, že nezostaneš suchý, čistý a voňavý. Pretože, za príchod na breh plný odmeny, to veru stojí. :)
Autor: Hela
