Dá sa povedať, že som patrila do jednej z mojich škatuliek pod názvom: "Slobodná kresťanská líderka". Tým nechcem povedať, že toto svedectvo je iba pre líderky, nie, pokojne teda čítaj ďalej. Bola som dievča, ktoré naplno slúži Bohu a popri tom úprimne túži po manželstve. Ale táto oblasť sa v jej živote akosi nehýbe.
Z manželstva aj rehole som mala strach, dlho som ich odkladala bokom...
Keďže som viedla spoločenstvo mladých a organizovala som rôzne kresťanské akcie, stávalo sa mi, že chlapci nemali odvahu prejaviť o mňa záujem. Niekedy som na nich pôsobila až príliš sebestačne. Túžbu po rehoľnom živote som nikdy nemala, aj keď som si dlhú dobu myslela, že Boh to odo mňa raz bude chcieť. Po manželstve som v kútiku duše túžila stále, ale bála som sa ho. Povolanie bolo pre mňa nepreskúmanou oblasťou, ktorú som dlho odkladala bokom. Popri tom som sa však stále modlila, aby sa v mojom živote diala Božia vôľa. A mnohí sa modlili tiež.
Čo chceš, aby som ti urobil?
Raz, počas modlitby za mňa, povedal môj kamarát slová: "Marika, "...čo chceš, aby som Ti urobil?" (Mk 10,51)." A ja som povedala: "Neviem, Pane". Vtedy som pochopila, že Pán chce vedieť, po čom túžim. Že mám byť otvorená pre Jeho vôľu, ale zároveň mám počúvať túžby svojho srdca, lebo mnohokrát sú to túžby, ktoré do neho vkladá On.
Nie vždy som to dokázala prijímať v dôvere a s úsmevom na tvári. Napriek požehnaniu, ktoré som často zakúšala a skvelým ľuďom, ktorými som bola obklopená, som sa neraz cítila sama.
Po čase rozlišovania som kapitolu rehoľa uzavrela a začala som sa modliť za svojho budúceho manžela. Túžila som, aby bol mužom, ktorý ma bude milovať a ja, aby som bola ženou, ktorá sa mu dokáže podriadiť (Ef 5, 20-27). Napísala som si zoznam vlastností, ktoré túžim, aby môj manžel mal a odovzdala som ho v modlitbe Bohu. Môj život však pokračoval a dlhé roky sa v tejto oblasti nedialo nič. Aspoň nie navonok. Nie vždy som to dokázala prijímať v dôvere a s úsmevom na tvári. Napriek požehnaniu, ktoré som často zakúšala a skvelým ľuďom, ktorými som bola obklopená, som sa neraz cítila sama.
28. február a pracovná cesta do Ríma
Keď sa raz môj brat modlil za moje povolanie, napadol mu konkrétny dátum - 28. február. Poprosil ma, aby som do tohto dátumu túto oblasť neriešila, len dôverovala Bohu a on bude pokračovať v modlitbe. A tak som túto výzvu prijala.
Onedlho na to som dostala pracovné pozvanie do Ríma, kde sme s priateľmi cestovali v autobuse s českými pútnikmi v prevažne dôchodkovom veku. Medzi nimi sedel jeden mladý muž, ktorý do tejto skupinky zjavne nezapadal - krátky vojenský strih a štýlové letecké okuliare vo mne vyvolávali predsudky, že je to nejaký namyslený frajer, ktorý si asi pomýlil autobus. O to viac, keď o sebe povedal, že pracuje v špeciálnej jednotke ako "kukláč". Zatvorila som ho do ďalšej z mojich škatuliek pod názvom "vojak z amerického filmu". Škatuľky som mala vždy rada. Trochu menej ma tešilo, keď začali postupne padať, ako domček z karát. Vďaka Bohu za to, že moje srdce voči tomu bolo otvorené a nechalo sa viesť. Ten mladý muž sa totiž, po viac ako roku, stal mojím manželom.
Niekoľko zázrakov, čisté spojenie duší a rozuzlenie 28. februára
V prvý deň púte mi prišla SMS od mojich rodičov, v ktorej mi napísali, že sa modlia, aby Boh splnil moju túžbu a poslal mi do života manžela. Nikdy predtým som tak silno neprežila, že moji rodičia mi žehnajú do tejto oblasti. V ten deň som prvýkrát stretla Tomáša.
Zrazu sa pri mne zjavil a už neodišiel. Napriek mojej nečakanej plachosti si veľmi rýchlo našiel cestu ku mne. Od úplného začiatku sa ku mne správal veľmi úprimne a otvorene. Akoby sme sa poznali už veľmi dlho. Čím viac mi odhaľoval svoje srdce, tým viac to moje mäklo a škatuľky sa postupne roztápali. Aj vďaka mojim priateľom, ktorí ma po celý čas povzbudzovali, som nachádzala odvahu na to, na čom som odvahu doteraz nikdy nenašla - otvoriť svoje srdce mužovi, ktorý sa k nemu postupne približoval. Behom štyroch dní sme prežili tak intenzívne a zároveň čisté spojenie duší, o akom som nikdy predtým nepočula.
...počas tejto spoločnej modlitby sa do mňa zamiloval.
Po niekoľkých dňoch sa mi Tomáš zdôveril s tým, že sa na púť prišiel modliť za záchranu jeho bývalého vzťahu, ale ak má Pán pre neho iný plán, nech mu ho ukáže. Keď som mu počas spoločného rozhovoru navrhla, že sa za neho pomodlím, prijal to. Po modlitbe položil na mňa ruku on a povedal vetu: "Pane Ježíši, prosím tě, aby Marika byla šťastná a pokud je to tvoje vůle, abych ji šťastnou mohl udělat i já." Sám dodnes nechápe, kde našiel odvahu na tak priame slová. Po čase mi však povedal, že práve počas tejto spoločnej modlitby sa do mňa zamiloval.
Na druhý deň sme sa náhodne spolu ocitli na Námestí svätého Petra, kde sa, ako sme neskôr zistili, práve konalo valentínske stretnutie Svätého Otca so snúbencami. Na mňa, dosť racionálneho človeka, to bolo toľko neuveriteľných situácií a emócií naraz, že za bežných okolností by som pred nimi určite ušla. Diali sa však v takom súlade a pokoji, že som v tom jednoducho úplne prirodzene a dobrovoľne ostala.
Dva týždne po púti v Ríme ma prišiel Tomáš pozrieť na víkendovku môjho spoločenstva do Važca. Počas pracovnej porady, ktorú som tam práve mala, som v ruke žmolila telefón a čakala, kým zavolá, že už dorazil. Zrazu mi došla správa s dátumom 28. február, v ktorej bolo napísané: "Tak už som tu."
Poliak alebo Čech a manželstvo plné humoru
Keďže som bola stále veľký extrovert, akosi automaticky som si myslela, že môj manžel bude tichý a hanblivý muž. Keď sa raz za mňa modlila moja švagriná, povedala, že moje manželstvo bude plné humoru. To mi ale do mojej ďalšej škatuľky "tichý a hanblivý" veľmi nezapadalo. Rovnako ako môj modlitebný zoznam, ktorý som si dávnejšie napísala. V srdci som totiž túžila, aby bol radostný, spoločenský a otvorený na plný dom ľudí tak isto, ako boli stále otvorení moji rodičia. Keď sme s Tomášom začali spolu chodiť, prečítala som si ho znova. Okrem spomínaných vlastností tam bolo napísané aj to, že by mi nevadilo, keby bol inej národnosti, ale ak, bola by som rada, keby to bol Poliak alebo Čech.
To mi ale do mojej ďalšej škatuľky "tichý a hanblivý" veľmi nezapadalo. Rovnako ako môj modlitebný zoznam, ktorý som si dávnejšie napísala.
Za môjho manžela, ešte predtým, než som ho stretla, sa modlil aj môj, vtedy trojročný, krstný syn. Počas večerných modlitieb s rodičmi, úplne jednoducho a detským spôsobom, prosil Boha za manžela pre krstnú, ktorý sa o ňu postará, keď bude chorá, navarí jej, bude ju ľúbiť či dokonca za manžela, ktorý jej daruje ruženec. Často sa s bázňou pousmejeme nad tým, keď si spomenieme, ako sa v Ríme o mňa Tomáš staral, keď mi bolo zle (a mnohokrát potom znova) či ako veľmi rád varí, dokonca tak, že ma k sporáku neraz ani nechce pustiť. Nuž a skúste uhádnuť, aký darček mi daroval počas cesty z Ríma? :)
A tak som povedala áno...
A tak ma požiadal o ruku a ja som povedala áno. Škatuľka romantických filmov bola zbúraná. Láska existuje a nielen tá s veľkým L, ktorú som mala možnosť zakúšať počas rokov čakania. A aj po tridsiatke sa dá bláznivo a zároveň čisto zamilovať. Keď to požehná Boh, ktorému nič nie je nemožné. (Lk 1,37)
Ďakujem Mu za to, že mi dal silu počkať na muža a ďakujem za každé dievča, ktoré nie vždy trpezlivo, ale stále verne, čaká.
Nie, nebojte sa. Nie všetko je ideálne ;) Spoločne postupne zisťujeme, čo znamená viac túžiť po tom, aby tomu druhému bolo dobre. Hľadáme si cestu k sebe a učíme sa spolu žiť. A po toľkých rokoch slobodného života to nie vždy ide ľahko. Mnoho bojov a víťazstiev máme ešte len pred sebou. Obaja vieme, že láska nie je len o citoch, ale hlavne o každodennom rozhodnutí sa pre ňu a o vzájomnej obete. No veríme, že s Nebeským Otcom môžeme žiť šťastné a naplnené manželstvo, aj keď nebude vždy ľahké.
A jedno vieme obaja. Pán Boh je dobrý a robí veľa zázrakov v našom živote. To, čo som napísala v tomto svedectve, je len časť z nich. Ďakujem Mu za to, že mi dal silu počkať na muža. Muža, ktorý bol ochotný bojovať o mňa a o našu čistotu, muža, s ktorým sa spoločne učíme milovať Ho. A ďakujem za každé dievča, ktoré, nie vždy trpezlivo, ale stále verne, čaká. Lebo to stojí za to...
Marika
Poznámka redakcie: Máš aj ty podobné svedectvo, s ktorým by si chcel svedčiť ďalším ľuďom o tom, ako vo vašom vzťahu Boh konal? Napíš ho a pošli na tento mail: bezhranicna.redakcia@gmail.com Ďakujeme! :)
