Náš krásny deň začal tak troška zrýchlika. Upratovanie, posledné balenie, chystanie jedla na cestu, ešte posledná fotka pred odchodom a... Ideme! A kam? Za blahoslavenou Ankou Kolesárovou (mučeníčkou čistoty) do Vysokej nad Uhom. Jej príbeh, mňa, ako dievča, úplne dostal a keď som sa ešte dozvedela o prstienku čistoty, Lukáš navrhol, aby sme si urobili púť s tým, že mi ho tam kňaz (ďalej už len o. Tomáš) aj požehná.
Hovorím si, akého úžasného priateľa mám, že chce ísť so mnou takú diaľku (z Kysúc do Vysokej je to viac ako 4 hodiny cesty autom).
Zatiaľ, čo som šoférovala, on si niečo vybavoval na mobile. Troška ma to mrzelo, lebo mi predtým povedal, že sa na tej našej púti nebude zaoberať mobilom. Ale povedala som si, že mu budem dôverovať, že asi potrebuje vybaviť niečo dôležité.
Vyrazili sme o dosť neskôr, než sme pôvodne plánovali, a tak sme sa snažili získať čas aspoň na diaľnici. Lukáš dohodol naše stretnutie s o. Tomášom už pár týždňov dozadu na 15:00. No, samozrejme. Meškali sme. Celú cestu sa mi zdal Lukáš akýsi nervózny a akoby stále chcel niečo stihnúť. Mne to bolo celkom jedno, lebo... už sme aj tak meškali, a tak som ho upokojovala, že o nič nejde (ja som totiž vtedy ešte nevedela, čo sa na mňa chystá).
V Domčeku (pastoračné centrum vo Vysokej nad Uhom), miesto, kde som si vyberala veľkosť môjho prstienka (čistoty), boli veľmi milí a zlatí ľudia a hneď nám ponúkli čajík, tak som si dala. Ale Lukáš bol ešte viac nervóznejší a mne to stále nešlo do hlavy, že prečo, však sme už boli na mieste.
Tak sme po dlhom a náročnom vyberaní vstúpili do kostolíka a rovno pred oltár. Len ja a o. Tomáš v úlohe kňaza. Lukáš mi dal inštrukcie, že po tom obrade môžem ostať vpredu pred oltárom a trošku sa spolu pomodlíme za náš vzťah a za čistotu.
Prstienok mi ležal na dlaniach a s o. Tomášom sme sa spoločne modlili. Mala som oblečené čisto biele šaty a on bielu košeľu, čo bol Lukiho nápad, lebo tým chcel podčiarknúť symboliku čistoty. Ja som to vnímala ako také zásnuby s Ježišom a bola som šťastná, že práve môj priateľ dovolil Ježišovi, aby bol tým prvým, ktorý sa so mnou zasnúbi (to som ešte stále nevedela, že to bude mať aj pokračovanie...).
Keď mi ho o. Tomáš požehnal, prišiel ku mne dopredu aj Lukáš a znovu (ako aj ten prvý raz v našom kostole) sme sa celí odovzdávali v modlitbe Ježišovi a Márii - lebo Panna Mária je tá najlepšia dohadzovačka.
Asi po 5-tich minútach našej modlitby začala v pozadí tak veľmi jemne hrať gitara a zrazu sa k nej pridal aj nádherný hlások jednej krásnej nežnej žienky. Nikoho som nevidela, len som počúvala slová tej piesne:
''You call me out upon the waters
the great unknown where feet may fail''
Preklad:
''Pozývaš ma do neznáma,
prechádzať sa po vodách''
Až VTEDY mi napadla myšlienka... ''žeby to pokračovanie bolo naozaj to, čo si myslím?''
Nemusela som dlho rozmýšľať, keď sa v strede piesne Lukáš na mňa otočil s krásnou bielou krabičkou v ruke. Obaja sme kľačali a v tom momente som cítila, že to nie je len prsteň, ktorý mi ponúka, ako znak toho, že to so mnou myslí vážne. Opýtal sa ma to tak úprimne akoby mi dával celé svoje srdce. A v jeho očiach akoby som videla samotného Ježiša. Cítila som pokoj a radosť. A akoby v tom kostole nebol nik iný, len my traja - Lukáš, ja a Ježiš. Dvaja moji najdrahší snúbenci (gitaru som na chvíľku nevnímala).
A chvíľku po mojom "ÁNO" (a po tom ako sme sa obaja spamätali) začala hrať pieseň Nenahraditeľná. Lukáš len dodal: "Túto som vybral špeciálne pre teba ako také moje vyznanie, lebo pre mňa si nenahraditeľná.''
Po tejto piesni vybehol o. Tomáš zo sakristie so slovami: "Tak čo? Už povedala ''áno''?, a hneď za tým dodal: "No dobre, dietky Božie, tak teraz poďme na ten obrad požehnania snúbencov...''
Bolo to nádherné a duchovné zároveň, mala som pri tom obrade pocit, akoby sme sa už sobášili.
Po krátkej a povzbudivej mini kázni a požehnaní snubného prstienka a aj nás dvoch, začala hrať pieseň hymny Púte zaľúbených, ktorej slová boli aj našou snúbeneckou modlitbou:
''Prosíme ťa Pane, daj nám požehnanie, zachráň nás od prázdnych ciest. Nech Tvoja láska Pane, sa našou láskou stane. Nech necháme sa Tebou viesť.
Ty dávaš lásku nám, čo neberie, lež dáva...''
Tak sme kľačiac pred oltárom a pred sebou navzájom začali našu nádhernú cestu prípravy na sviatostné manželstvo.
Otec nás viedol celým naším vzťahom tak, že za nás naozaj bojoval a my sme sa len divili a môj snúbenec myslel aj na toto, tak dal na vnútornú stranu zásnubného prstienka vygravírovať súradnice z Biblie // Ex 14,14
Teraz už ako manželka som si uvedomila, že toto slovo máme vlastne obaka aj na našich snubných prsteňoch. Dokonca ja na oboch rukách (keďže jeden nosím na ľavej ruke a druhý na pravej).
''Pán bude za vás bojovať, vy sa budete len diviť.''
My veríme, že bude za nás bojovať aj ďalej a chceme týmto naším príbehom povzbudiť aj vás, aby ste Mu odovzdali vaše situácie, vaše vzťahy s dôverou, že On bude konať vo vašich životoch.
Ďakujeme v prvom rade Bohu za Jeho vedenie a lásku, akou nás sprevádza, nášmu skvelému fotografovi Daniel Moško, úžasným hudobníkom - manželom Natálii Šoltysovej a Lukášovi Šoltysovi a veselému kňazovi o. Tomášovi Tuptovi. Všetkým našim priateľom a kňazom, ktorí nás povzbudzovali v našom vzťahu, a tiež mojim rodičom, ktorí mi odovzdali krásny dar, dar viery.
