Čistota je súčasť vnútornej identity každého z nás a úzko súvisí s našou sexualitou ̶ darom, ktorý sme dostali od Boha. Poškvrniť čistotu možno mnohými spôsobmi a nielen pohlavným stykom mimo manželstva. Našej duši a čistote škodia aj nečisté myšlienky, t. j. pozeranie, počúvanie, čítanie materiálov o sexualite. Zobrazujú ju ako niečo pudové a správne aj mimo manželstva s viacerými ľuďmi ̶ spôsobom, ktorý je ponižujúci.
Bohužiaľ, aj ja som sa už ako dieťa dostala do kontaktu s vecami, ktoré moju detskú dušu poškvrnili, čo som pochopila až oveľa neskôr.
Mala som kamarátky, ktoré ma viedli k nesprávnym veciam. Ako 8-9 ročná som sledovala s jednou z nich zaheslované programy v televízii. Ďalšia kamarátka navrhovala pri hrách imitovať bozkávanie a iné telesné záležitosti. Tiež si pamätám, čo predvádzali chalani v škole. Zrejme na základe toho, čo sami niekde videli. A rovnako aj moje konanie bolo ovplyvnené tým, čo som videla a zažila.
V dvanástich rokoch som (neviem, či z vlastnej nevedomosti alebo nedostatku vedenia v tejto oblasti) upadla na istý čas do hriechu, ktorý… Nuž, asi by ste povedali, že to je len záležitosť chlapcov a mužov.
Bohužiaľ, nie je. Neskôr som s tým prestala. Snažila som sa zatlačiť svoje spomienky do úzadia.
V tom období bola moja myseľ naplnená rôznymi fantazijnými predstavami so sexuálnym podtónom, ktoré som si dokonca zapisovala.
Vedomie, že som v oblasti čistoty zhrešila v takom rozsahu, som si uvedomila až neskôr ako 14-ročná počas prípravy na birmovku. Vtedy som čítala cez leto o Desatore a hriechoch.
„A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe?” (1Kor 6,19)
Bolo to pre mňa ohromujúce zistenie. Bili sa vo mne dva princípy. Niečo sa mi snažilo nahovoriť, že je to v poriadku (veď to robia všetci). Boh nám dal sexualitu. Tak prečo by mala byť hriešna? No takéto zmýšľanie je zvrátené. Nakoniec som sa z môjho hriechu vyznala vo svätej spovedi.
„Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti.” (1 Jn 1,9)
Boh mi odpustil. Odpustila som však ja sama sebe? Cítila som sa nečistá a poškvrnená. Svoj hriech som vyznala niekoľkokrát, keď som sa vrátila v myšlienkach k môjmu pochybeniu. Opäť ma naplnil odpor k sebe samej. Nevedela som si predstaviť, že by som o mojich pádoch povedala môjmu budúcemu priateľovi/manželovi. Ako sa môžem vôbec cítiť (v jeho aj v mojich očiach) čistá?
Mala som takmer 19, keď začal môj prvý vzťah. Bolo to už niekoľko mesiacov od začiatku vzťahu, keď som si opäť spomenula na môj hriech. Cítila som sa zhnusene.
A potom sa to stalo. Spomenula som si na slová z evanjelia, ktoré sa ma veľmi dotkli.
Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8,10-11)
„Choď a už nehreš.” Tieto slová povedal Ježiš žene pristihnutej pri cudzoložstve. Áno, zhrešila som. Vyznala som svoj hriech a Pán mi odpustil. Rozhodla som sa, že už takto hrešiť nechcem.
Pán mi dal slobodu. Musím si ju dať konečne aj ja sama! Zahodila som putá, ktoré ma zviazali a prijala som svoju minulosť aj pády s vedomím, že sa to týka mojej minulosti. Nemusí mi to brániť prežiť budúcnosť s úmyslom byť čistá. Je to ťažké. Práve vo vzťahu sa objavili nové dimenzie tohto boja. Ale o tom niekedy nabudúce.
„Bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou.” (Flp 3,13)
Tento príbeh môže a mohol zažiť ktokoľvek z vás. Snáď sa vám prihovorí istým spôsobom. Milí mladí, nemusí to skončiť pádom do bahna a nečistoty. Boh má pre vás pripravené svoje víťazstvo, ktoré dá každému, kto sa v pokore zriekne zlej cesty.
Rodičia neignorujte tieto skutočnosti. Proste Ducha Svätého, aby ste prekonali v sebe hanbu a porozprávali sa s deťmi na túto tému. Radšej zažiť jeden trápny rozhovor ako nechať svoje dieťa napospas nástrahám tohto sveta, ktoré mu zanechajú rany na duši.
Pane Ježišu,
často je pre mňa kruté opäť zistiť, že aj ja som len slabé stvorenie náchylné k pádom. Verím však tvojej radostnej správe, že si prišiel, aby si všetkým, čo v Teba uverili, očistil rany a daroval nádej na nový začiatok. Zhadzujem zo seba jarmo hriechu a prosím o odpustenie.
Zo srdca Ti ďakujem za túto milosť.
Amen.
Autor: Augustína
