Táto otázka sa vynára na povrch tak ľahko... A zdá sa, že hneď za ňou sa nedá zastaviť dravá rieka, rieka otázok... Otázok bez možných odpovedí: Akú majú pre Boha hodnotu? Akú úlohu má rodina, škola a spoločnosť vo formovaní identity dospievajúceho chlapca, muža?
Ak otázka mladého, dospievajúceho muža znie ešte naliehavejšie: "Na aké pohlavie som orientovaný?", potom zamrazenosť sa mení na aleju mramorových sôch. Veď sa ocitáme v strede veľrieky a otázky sa vynoria v tesnom slede za sebou: Ako pomôcť kamarátovi, ktorý sa mi zdôveril s tým, že je orientovaný na rovnaké pohlavie? Ako sa správať k homosexuálne orientovaným ľuďom vo svojej rodine?
Verím, že po prečítaní si môjho skutočného príbehu nájdeš odpoveď na všetky otázky – vďaka tomu, že som nielen pred osobou trápiacou sa touto otázkou stál, ale ňou aj bol...
Je dôležité povedať, že i pri maximálnej snahe vyrozprávať vám všetko podstatné, čo sa odohralo v mojom živote, ako sa zmenilo moje zmýšľanie, nedokážem to obsiahnuť v jednom článku. No chcem sa o to pokúsiť.
Už od základnej školy som začal vnímať, že som iný
Začnem úplne, ale úplne od začiatku. Rodičia ma dali na cirkevnú základnú školu, kam som chodil deväť rokov. Pri škole stál kostol, v ktorom sme neraz mali hodiny náboženstva. V nedeľu ma starí rodičia brávali na omšu. Nechápal som však, čo sa na omšiach v skutočnosti odohráva. Ešte som bol malý. Moja viera bola detská, spočívajúca v plnení si miništrantských úloh, ktoré mi dávali starší miništranti. Mojou snahou bolo ísť na cirkevné gymnázium. Zobrali ma na štátne. Aj tak mi to bolo v podstate vtedy jedno. Popri tom som začal športovať a láska k športu prerástla natoľko, že padlo aj moje rozhodnutie ísť na internát a na športové gymnázium do iného mesta.
Túžba po vyskúšaní niečoho nového a nepoznaného ma napriek dlhému odolávaniu a strachu premohla. Predstavy sa stali skutočnosťou. Boli silnejšie ako ja.
Už od základnej školy som začal vnímať, že som iný. V kolektíve športovcov sa rozprávalo len o jednom – o dievčatách, sexe a piatkovej párty. A ja som bol skôr tichý, utiahnutý do seba, do svojich myšlienok. Dievčatá neboli objektom mojej túžby. To skôr chalani. Postupom času aj vďaka tomu, že som bol stále s chalanmi, som začal rozmýšľať nad svojou sexuálnou orientáciou. Túžba po vyskúšaní niečoho nového a nepoznaného ma napriek dlhému odolávaniu a strachu premohla. Predstavy sa stali skutočnosťou. Boli silnejšie ako ja. Prvýkrát som podľahol svojim predstavám prostredníctvom obyčajného teletextu v televízore, keďže internet u nás doma nebol. Od výmeny telefónneho čísla až po stretnutie zamerané na sex ubehlo pol dňa. Sexuálna túžba pominula, na chvíľu. Potešenie z prvej skúsenosti zakrátko vystriedala žiadostivosť po novej. S ďalším stretnutím môj vzťah s Bohom chladol.
Posledná šanca na návrat k Bohu zhasla birmovkou, ktorú som absolvoval ako vzorný vnuk. Diabol si ma začal čoraz viacej vinúť k sebe. Na moju budúcu škodu, veľké množstvo zápasov, tréningov a cestovania mi zabraňovalo čo i len v nedeľu ísť na svätú omšu.
Môj život bol životom dvoch tvárí
Na jednej strane vzorný syn, vnuk, študent, kamarát. Na druhej požičiavanie si auta od rodičov s cieľom uspokojiť sexuálne pudy. Spoluhráči o mojej orientácii nevedeli. Nikto. Pre mňa svet homosexuála znamenal život v skrytosti. Návšteva gay podnikov, účasti na gay večierkoch, rozhovory a zážitky s takto zmýšľajúcimi ľuďmi, ako aj gay komunita mi dávala presvedčenie, že tu sa cítim prijatý a plnohodnotný človek, jeden z nich.
Po nabažení sa jednorazových stretnutí s jediným cieľom - uspokojiť svoju sexuálnu túžbu s chalanom, začala vo mne dozrievať túžba po láske. Kde ju hľadať? Ako? S kým? A čo rodičia? Dokedy budem žiť v skrytosti? A vtom prišla tzv. „skutočná láska“. Chlapec, ktorý bol citlivý, jemný, príťažlivý. Sex prestal byť cieľom na mojej ceste za šťastím. Zamilovaný a presvedčený, že ide o pravú lásku, som po dvoch rokoch chodenia s týmto chlapcom chcel vyjsť z ulity.
Na vrchole svojho egoistického šťastia a spokojnosti, ako študent na vysokej škole a vcelku úspešný športovec, som sa prvýkrát zdôveril sestre o mojej orientácii cez Skype (vzhľadom na to, že žije v zahraničí). Očakával som, že ona prvá by ma mohla podporiť. Jej reakcia bola pre mňa šok. Povedala mi, že má pocit, akoby vlastného brata nepoznala. Chcela, aby som nechal šport, školu, homosexuálnych kamarátov aj vzťah s chalanom a odišiel za ňou. Že mi pomôže znova spoznať pravý zmysel života. Ja na to: “A s čím?” Moja obrana bol útok na ňu. Hovoril som jej: „Ja som taký, aký som a iný nebudem...“
Povedal som Bohu, že ak nechce, aby som žil s chalanom, tak chcem byť do konca života sám.
O pár mesiacov na to, keď som sedel v lietadle s rodičmi a išli sme za sestrou, ktorá vtedy bojovala o svoj život v nemocnici, v hĺbke duše som nezáväzne rozprával s Bohom a dal mu sľub, že porozmýšľam nad svojím životom, len nech sestra prežije. Čas plynul ďalej, sestra sa z toho dostala a úprimne ma podporovala v mojom hľadaní seba samého. Prišli ďalšie ťažkosti v škole, v športe i v rodine. Rozhodoval som sa, čo vlastne chcem, akým smerom sa bude uberať môj život. Mám počúvať sestru? A čo ten podvedomý rozhovor v lietadle s Bohom? Skutočne existuje?
Každé rozhodnutie sa musí preniesť i do skutkov: zanechať aktívne šport, sústrediť sa na ukončenie štúdia, rozchod s milujúcim chlapcom po dvoch rokoch. Tak som sa rozhodol. Mesiac v samote u vzdialenej rodiny v dedinskom prostredí bez mobilu a internetu. Dobrovoľne a slobodne. Bolesť striedala beznádej, beznádej nepokoj. Boh si ma pomaličky začal priťahovať k sebe cez malé znamenia, ktoré mi dávali silu pokračovať... Povedal som Bohu, že ak nechce, aby som žil s chalanom, tak chcem byť do konca života sám.
Bol to boj, skutočný boj o mňa
Keď som si po takmer šiestich rokoch života ako homosexuál vymazal všetky kontakty na rovnako orientovaných ľudí v mobile, tak mi v zozname zostalo toľko ľudí, že by sa dali spočítať na dvoch rukách! Diabol však v tom čase útočil agresívne. Poznal ma. Vnukal mi myšlienky: „Poznáš tie telefónne čísla i tak naspamäť, zavolaj, napíš, ozvi sa mu. Prečo sa trápiš, veď si homosexuál. Čo si nahováraš.“ Vedel, že s každým mojím nie, bude strácať kontrolu nado mnou.
Bolo to ťažké, veľmi ťažké. Boh si ma však začal priťahovať k sebe. Prosil som ho, aby mi dal spoznať ľudí, ktorí mi pomôžu vytrvať v tomto rozhodnutí. Pri ďalšej úprimnej spovedi ma kňaz vyzval, aby som sa vrátil k miništrovaniu. "Ja?", opýtal som sa ho neisto. "Áno, ty", odpovedal. "Tak dobre", súhlasil som. Diabol ešte viac túžil po mne a nie raz sa mu podarilo vyhrať nado mnou. Znova som padal do jednorazových stretnutí. Bol to boj, skutočný boj o mňa. Boh mi preukazoval lásku, miloval ma. Diabol žiadal: "Vyspi sa s tým, pozri sa tam, choď s ním". Keď začal vnímať, že ma stráca, použil inú zbraň.
Nechal som sa nachytať, oklamať a okradnúť s vidinou zamestnania ako osobný šofér od človeka, ktorý vedel o mojej orientácii. Vypýtal si odo mňa zálohu na auto. Mal som strach to ohlásiť na polícii, keďže by mohli rodičia zistiť moju minulosť. Rodičia ma po finančnej stránke podržali. Ale po psychickej stránke som skutočne bol na dne. Ešte v ten deň som opäť padol do nečistoty s chalanom. A o týždeň ma Boh znova priviedol na spoveď. Úprimnú spoveď. Nie pretvárku. Vyžaloval som sa Bohu zo svojej slabosti a že si nezaslúžim Jeho lásku. Zlyhanie. Opäť. A Boh skrze kňaza ma znova zahrnul láskou. To skutočne bolo moje osobné dno. Odvtedy som začal spoznávať ľudí s pravými hodnotami. Upriamil som sa nielen na seba, ale snažil sa pomôcť i svojmu okoliu. Áno, ja. I napriek všetkému. Boh si vie i to zlé, čo som urobil v živote, uzdraviť a premeniť. Cirkev sa opäť stala mojím domovom a útočiskom.
„Ak túžiš po pravej láske, tak túžiš po Bohu. A Boh ti ukáže cestu, po ktorej máš ísť.“
Prosil som Boha, nech mi povie, prečo som sa správal ako homosexuál
Čím ma diabol presvedčil, že som tým, čo chce on a nie Boh? Príčin bolo viacej:
- Sexuálna túžba po prvých skúsenostiach – keďže muži sú viacej promiskuitní, ľahšie nadviazanie známosti.
- Negatívna skúsenosť operačného zákroku – obriezka, ktorá sa premietla následne do môjho podvedomého porovnávania sa s chalanmi zakaždým, keď to išlo. Najmä v sprchách po tréningoch, zápasoch, plavárni, kúpaliskách....
- Odsúdenie spolužiakov v detstve za moju nadváhu – taká guľa. A na strednej dokonca s okuliarmi, neskôr kontaktnými šošovkami. Spolužiaci mi posmeškami "pomohli" k tomu, že som sa vôbec, ale vôbec necítil ako chalan. Túžil som po stretnutiach s chalanmi pre to, ako vyzerali. Chcel som byť ako oni - chudý, vyšportovaný, sebavedomý príťažlivý pre dievčatá.
- Menejcennosť a uzavretosť –Ktorá by mala o mňa záujem? Hodnota seba samého bola na bode nula. Človek sa hanbí hovoriť o sebe, svojich pocitoch. Bojí sa odmietnutia. Rozprávať o tak intímnej téme, ktorá sekularizuje spoločnosť i v súčasnej dobe je nesmierne zložité.
- Komunikácia v rodine – mám milujúcich rodičov, ktorí ma majú skutočne veľmi radi, ale téma sexuálnej výchovy bola v našej rodine vždy tabu.
- Precitlivenosť – po skúsenosti z prostredia školy bola každá negatívna narážka na mňa braná ako útok. Samozrejme, všetko som si to nechával pre seba a riešil to len vo vlastnej hlave.
- Nerozmýšľaj – diabol ma presvedčil, aby som sa nezamýšľal nad skutkami, ktoré som robil. A načo. Presvedčil ma žiť povrchne. Dával mi pocit imaginárnej lásky. Naplnenia z vecí, ktoré sú chvíľkové.
Neveril som, že raz budem mužom a otcom. Moja identita ako dospievajúceho chlapca meniaceho sa v muža bola podupaná.
Áno, uvedomujem si to teraz, že sestrina pravá láska v pravde ku mne ma zachránila. Ona sa mi snažila otvoriť oči. Keby vtedy povedala,“ ó, dobre brat, akceptujem“, tak by ani môjho obrátenia sa k Bohu nebolo. Keby som vnímal vtedy odsúdenie z jej strany, verte mi, že by som dnes tieto riadky nepísal.
Ak sa vám niektorý homosexuál zdôverí, berte to ako privilégium a zároveň povolanie Boha konať v jeho živote
Ak vám niekto hovorí o svojich problémoch, tak to neznamená, že sa sťažuje, ale že vám dôveruje. Homosexuál nepotrebuje opovrhnutie a odmietnutie. To sám seba zavrhol stokrát. Potrebuje lásku. Potrebuje počuť slová pochopenia, povzbudenia, treba mu dať hodnotu, význam a zmysel bytia. Potrebuje mať vo vás oporu v ťažkostiach a zlyhaniach. Hľadajte s ním príčiny toho, že dospel do takého poznania, že je homosexuál. Rozmýšľajte spolu s ním nahlas. Skúmajte každý detail jeho života. Keď sa vám natoľko otvoril, že vám povedal, čím je, tak sa pýtajte. Skúmajte jeho príčiny k homosexualite. Skúste byť pre neho svetlom a kompasom. Odpovie vám na akúkoľvek otázku, lebo už ste si získali jeho dôveru. A zároveň potrebuje počuť pravdu o sebe samom. Ako ho Boh nadovšetko miluje. Nech nežije v egoizme a neskutočnom sebeckom svete zameranom na seba - svet homosexuality ho ponúka dostatok. Dajte mu šancu. Príčin a dôvodov k jeho orientácii môže byť neskutočne veľa.
Ak sa vám niektorý homosexuál zdôverí, berte to ako privilégium a zároveň povolanie Boha konať v jeho živote. Ak vám niekto hovorí o svojich problémoch, tak to neznamená, že sa sťažuje, ale že vám dôveruje. Homosexuál nepotrebuje opovrhnutie a odmietnutie. To sám seba zavrhol stokrát.
„Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria Vám!“ (Mt, 7,7). V mojom prípade som hľadal lásku na nesprávnych miestach – v sexuálnych zážitkoch s osobami rovnakého pohlavia. Diabol sa neuspokojí s tým, že ti vnukol zlú myšlienku. Ak zachytí u teba šancu na úspech, tak si ťa pomaličky namotáva ako ryba na udici. Chcel stále viac a viac. Bol som sebec, zameraný na seba, na svoje uspokojenie. Uvedomenie si toho, že skutočná láska nie je sebecká, ale obetujúca sa pre druhého. Nepozerá na seba. Toto zistenie som si musel prežiť.
Je len na tebe, čo v tvojom živote zvíťazí. Láska Otca alebo sebeckosť diabla. Rozhodni sa správne. Keď zakúsiš lásku od Boha, tak vyhráš. Dovoľ mu to. Dovoľ Bohu vstúpiť do tvojho srdca. Boh ti naozaj nikdy nechce zle. A preto, ani nie po roku, čo som dal slovo Bohu, že chcem ostať sám, mi dal ďalšiu výzvu. Pre mňa omnoho väčšiu. Dal mi spoznať jedno dievča, ktoré mi ukázalo, že pre ňu ako muž znamenám veľa, až natoľko, že sa stane mojou manželkou. Ale to už je iný príbeh... a o ňom možno niekedy nabudúce. ☺
Pokoj s vami.
Autor: Jano (27)
