Keď som bola mladšia, často som o svojej budúcnosti snívala na jednej odľahlej lúke, za našou dedinou. V období strednej školy som sa dostala do kruhu ľudí, ktorí milovali Boha a vyznávali skutočne krásne a čisté hodnoty. Spočiatku sa mi to javilo ako čistý nezmysel, niečo, čo je nemožné. Ale postupom času, s pribúdajúcimi rozhovormi s ľuďmi okolo mňa a osobnými modlitbami, sa to do mňa vnáralo ako skutočnosť, ktorú chcem žiť.
Túžila som po čistom vzťahu. Túžila som po pravej láske. Túžila som sa odovzdať jedinému mužovi, v deň nášho sobáša. Byť čistá až do manželstva. V rebríčku priorít bola čistota do manželstva na prvom mieste. Pamätám si na noc, kedy som sa, ako som často zvykla, len tak zhovárala s Bohom. Pamätám si na vetu, na prosbu, ktorú som vyslovila. "Nech by som v živote prežila čokoľvek, prosím len o jedno. Chráň moju čistotu až do manželstva."
Mala som len asi 2 mesiace do plnoletosti. Bola som zneuctená mužom, o 25 rokov starším.
A vec som považovala za vyriešenú. Nemala som najmenších pochýb. Vedela som, že Bohu absolútne v tejto veci dôverujem, že predsa by také niečo nedopustil. No stalo sa.
Bola som zneuctená mužom, o 25 rokov starším
Mala som len asi 2 mesiace do plnoletosti. Ten deň mi vzal všetko. Ten muž mi vzal všetko. Moju nádej, moju istotu, moju radosť... ženskosť, vnútornú (i vonkajšiu) krásu... i dôveru v Boha. V ten deň mi mohli do matriky zapísať iné meno, pretože som to nebola ja. Nebola som už tou veselou a usmiatou... tou šťastnou a sladko dúfajúcou.
Moju vieru v Boha to nezabilo, ale značne oslabilo. Noc čo noc som zaspávala s otázkami, ako sa budem môcť niekedy vydať. Ako budem môcť čo i len nadviazať normálny, zdravý vzťah s mužom. Už mi bolo všetko jedno. Čistota mi bola ukradnutá, pretože mi ju vzali. Tak načo? Pre koho mám byť nedotknutou? Ako sa budem môcť pozrieť taká pošpinená raz svojmu manželovi do očí?
O nejaký čas som si našla priateľa
Nestal sa mojím manželom, ale v čistote sme nežili. Môj sebaobraz bol zrúcaný na ruiny. Okrem citov k nemu mi nezáležalo na ničom. Hlavne na sebe nie. Zrkadlo som zložila zo steny, pretože som nenávidela pohľad na seba samú. Roky som žila v hneve, v depresiách, v otázkach, v neúcte k samej sebe a v hnuse, ktorý som tak intenzívne pociťovala. Náš vzťah sa skončil po 2 rokoch.
Pochopila som, že tým, že žena stratí fyzickú čistotu, tak o ňu ešte nemusela prísť
Neskôr som sa zoznámila s mojím manželom. Takisto nešlo o čistý vzťah. Ale teraz bolo niečo iné. Vedela som, že je to vážne. Vedela som, že moja láska k nemu je väčšia ako to, čo som vnútorne pociťovala. Všetok ten hnus a strach. Veľa sme sa rozprávali, veľa sme uvažovali a rozoberali. Ale nič mimoriadne sa nedialo. Až kým neprišiel deň našej svadby.
Vzali ti fyzickú čistotu? Vzali ti sebaúctu? Ale jediné ti nik nevezme. Pečať tvojej hodnoty, v srdci Boha.
A v ten deň som všetko pochopila. Pochopila som, ako veľmi som sa mýlila. Pochopila som, ako hlúpo som uverila mojej bolesti, že na ničom už nezáleží. Pochopila som, že tým, že žena stratí fyzickú čistotu, tak o ňu ešte nemusela prísť. Pretože som pochopila, že je tu ešte aj druhá stránka. Čistota duchovná.
Keď som stála s mojim manželom pred oltárom a opakovala som formulku, že ho budem ctiť a milovať, a keď on vyslovil to isté, s tým, že ma bude chrániť... pocítila som, ako sa ma sám Boh v tej chvíli dotýka. A ja som si spomenula na tú noc, kedy som ho prosila, aby ma chránil pre toho jediného... pre môjho manžela.
To, čo sa mi stalo, bola rana, ktorú uzdravila láska Boha a láska môjho manžela
A zistila som, že to urobil. On ma neopustil. On neodignoroval moju prosbu. Pochopila som, že som to musela prežiť, aby som spoznala skutočný význam čistoty a ženskosti. Vedomie, že som už po zvyšok života milovaná i dotýkaná jediným mužom... Pochopila som, že to, čo sa mi stalo, bola rana, ktorú uzdravila láska Boha a láska môjho manžela. Pocítila som odpustenie, ktoré som potrebovala. Z nečistých vzťahov. Teraz viem, že to bola veľká chyba, pretože som mala absolútne prevrátený sebaobraz.
Znova som uverila, že moja ženskosť má obrovskú hodnotu. Znova som sa cítila byť ctená a chránená. Znova som sa cítila čistá. Niet väčšej potupy pre ženu, ako to, keď sa jej násilne zmocnia. Niet väčšej potupy a bolesti. Ak si to prežila, máš právo trpieť. Máš právo byť naštvaná. Máš právo pochybovať. Máš právo kričať a máš právo zahodiť všetko, čo máš pred sebou za hlavu.
Raz pochopíš, že bolesť, ktorú teraz cítiš zo zranenia zneuctenia ťa vyformuje na silnú a nádhernú ženu.
Vyplač tú bolesť. Vykrič sa. Len nestrhávaj zrkadlo zo steny. Zo steny svojho srdca. Neboj sa svojho odrazu, pretože si nádherná! Vzali ti fyzickú čistotu? Vzali ti sebaúctu? Ale jediné ti nik nevezme. Pečať tvojej hodnoty, v srdci Boha. Tvoje meno má vyryté vo svojich dlaniach a tvoj obraz svieti v jeho tvári.
Never tomu, že si bezcenná. Never tomu, že už nemáš právo byť ctená a milovaná. Možno je táto skúška pre teba priťažká, ale ver, že tvoja rana raz bude zahojená. Raz pochopíš, že bolesť, ktorú teraz cítiš zo zranenia zneuctenia ťa vyformuje na silnú a nádhernú ženu. A dotyk muža bude mať raz pre teba hlboký zmysel, plný krásy. Si nádherná a výnimočná! A to je niečo, čo ti nik na svete nevezme.
Helena (26)
