Pred týmto vzťahom som Boha ešte nepoznala a bola som len dievča, ktoré túžilo po láske a pozornosti, alebo len po tom aby bolo vo vzťahu. Myslela som si, že tak budem niekým (viac). Bola som naivná. Boli to vzťahy - nevzťahy, pretože boli o ničom, teda žiadne rozprávanie, zdôverovanie, užívanie si spoločných chvíľ, okrem toho, že tu boli veci, ktorým som poriadne nerozumela a boli intímneho charakteru.
Keď som spoznala Boha, bola som rada, že som sa týchto vzťahov zbavila. Vykročila som a začala nanovo. Myšlienka na vzťah s novými pravidlami, v ktorom by sme tu naozaj boli jeden pre druhého bola krásna a vedela som, že to dosiahnem. Veď som bola staršia a odžila som si toho už viac, preto som to už chápala a tak som verila, že nový vzťah bude pre mňa perfektným novým začiatkom.
Mrzí ma, že som nedôverovala Bohu a nepáčila sa mi myšlienka, že by sa mal so mnou priateľ rozísť, a tak som nepovedala nie ani na tak závažnú vec. Zlyhalo všetko. Nevidela som cestu späť, no Boh neprestával klopať na moje srdce.
Keď som si našla chlapca, vôbec sa mi nepodarilo plniť moje očakávania. Boha som posunula na druhú koľaj a nič z toho, o čom som snívala sa nesplnilo. Bola som sklamaná. Áno, tento vzťah bol už naozaj o inej kvalite a bol to vzťah ako má byť, no tým, že to bolo všetko také skvelé, tak som si myslela (MYSLELA!), že na dotykoch nebude nič zlé. To bolo moje ospravedlnenie na všetko, viac lásky = viac jeden pre druhého. Skvelý dôvod na dovolenie! Skrytá, hlbšia pravda bola, že vo vnútri som bola sklamaná, hlavne keď sa stupňovali dotyky a začali sa intímnejšie veci, no najviac ma zranilo, keď sme sa po roku nášho vzťahu dostali do bodu, že som mu nedokázala povedať nie a chrániť si svoje panenstvo. Mrzí ma, že som nedôverovala Bohu a nepáčila sa mi myšlienka, že by sa mal so mnou priateľ rozísť, a tak som nepovedala nie ani na tak závažnú vec. Zlyhalo všetko. Nevidela som cestu späť, no Boh neprestával klopať na moje srdce.
Ten pocit po spovediach, kedy som striedala kňazov pre pocit hanby a poníženia bol neznesiteľný. Chcela som sa vrátiť k Bohu. A tak mi došlo, že po ôsmich mesiacoch nekonečného kruhu, sa to neskončí inak ako rozchodom.
Aj keď som nevidela cestu späť, začala som bojovať. A po tých bojoch, kedy môj priateľ videl slzy na mojej tvári, kedy videl aj cítil tú bolesť a počul moje vyznanie, jeho zdanlivo úprimné slová akoby zhltla prázdnota a nič sa nezmenilo. Nevedela som to sama ovládať, no vedela som, že to nechcem a ten pocit po spovediach, kedy som striedala kňazov pre pocit hanby a poníženia bol neznesiteľný. Chcela som sa vrátiť k Bohu. A tak mi došlo, že po ôsmich mesiacoch nekonečného kruhu, sa to neskončí inak ako rozchodom. Bola to veľmi bolestivá realita, že sa mi to nepodarilo zmeniť, že ma nerešpektoval, a že ma zjavne dostatočne nemiloval na to, aby sa dokázal obetovať.
Po rozchode ma začal obviňovať zo všetkého a všetko hádzal na mňa. Veľmi ma to mrzelo, pretože ja som si vedela priznať svoju chybu a obhajovala som sa, že chybu sme spravili obaja. Nikdy som to nedávala za vinu len jemu. Horšie bolo odpustiť sebe. Boh mi dal objaviť, čo má pre mňa pripravené a znova ma k sebe privinul, no aj tak som sa cítila strašne, nadávala som na seba a nedokázala som si odpustiť, no po ustavičnom modlení prišiel môj Utešiteľ a zobral všetko zo sebou. Prišlo odpustenie, úľava a láska. Teraz už možno nemám fyzický prejav panenstva, ale Boh mi umožnil byť čistá duševne. Zotrel zo mňa všetko, čo som spáchala, keď som ho opustila.
Boh je skvelý a keď sa mu naplno odovzdáme dá nám viac, než sme schopní snívať.
Mala som šťastie, Boh ma neopustil a Jeho hlas bol taký silný, že som sa k nemu opäť mohla vrátiť.
Boh je skvelý a keď sa mu naplno odovzdáme dá nám viac, než sme schopní snívať. Ja teraz už žijem svoj vysnívaný vzťah, tentokrát už naozaj zvolený a vedený Ockom. Poslal mi najúžasnejšieho muža a máme nádherný čistý vzťah, v ktorom je BOH centrom všetkého čo robíme, čo plánujeme a čo žijeme a Jeho svätá radosť je v nás! :)
Viktória (20)
