Zoznamka? Ples?
Často som sa ho pýtala, prečo my ženy už od skorého detstva túžime po láske muža, keď na to nie sme vtedy pripravené ani my, ani oni. Aj ja som teda prežívala svoje školské „platonické“ lásky. Počas letných prázdnin v roku 2010 som sa rozhodla, že so svojím ,,single“ stavom musím niečo urobiť. Čakal ma posledný rok na vysokej škole v Bratislave, a tak som si povedala, že to musím využiť. Internetové zoznamovanie ma nelákalo; ale keďže som poznala viaceré páry, ktoré sa takto našli, napokon som si povedala: Prečo by som si takto niekoho nemohla nájsť aj ja? Vytvorila som si profil na kresťanskej internetovej zoznamke a žiadosti od chlapcov na písanie sa len tak začali hrnúť; nuž, aspoň som si teda zdvihla sebavedomie. Chlapci mi písali, s niektorými som sa aj stretla, ale vždy to veľmi rýchlo aj skončilo. Zistila som, že to nie je také ľahké, a preto som na internetovú zoznamku prestala chodiť. Povedala som si, že sa nebudem nejako extra snažiť, no nebudem sa ani brániť ponúkaným možnostiam. A ponuka aj prišla: mala som ísť s bratrancom na farský ples do blízkej obce. Pomyslela som si, že možno tam budú aj nejakí mladí muži. A tak to aj bolo – jeden Janko sa tam našiel. Vnímala som to ako darček od Boha k narodeninám, pretože v deň konania plesu som oslavovala 24. narodeniny. Bola to moja prvá láska, ale nebola to skutočná láska. Od začiatku sa ukazovali negatíva nášho vzťahu i rozdiely medzi nami; no chcela som mu dať šancu. Vieru veľmi nepraktizoval a ja som sa ho snažila priviesť bližšie k Bohu. On sa tomu nebránil, ale v skutočnosti to robil iba kvôli mne. Modlila som sa, prosila za jeho obrátenie a za náš vzťah, ale Boh mlčal. Mali sme málo príležitostí na stretnutia a často som pociťovala smútok. Vysvetľovala som si to tým, že mi je za ním smutno. Dnes viem, že to bol nepokoj. Vedela som, že náš vzťah nemal budúcnosť, ale stále som nemala dosť sily, aby som ho ukončila. Raz to však muselo prísť. A keď to prišlo, len som sa čudovala, že sa rozchodu vôbec nebránil. V auguste 2012 som teda náš jeden a pol roka trvajúci vzťah ukončila. Bola som konečne šťastná; naplnil ma úžasný pokoj a radosť.
Kurz Alfa a znovu zoznamka
Ukončila som vysokú školu, nastúpila som do práce a rozmýšľala som, ako využijem voľný čas po pracovnej dobe. Rozhodla som sa viac času investovať do vzťahu s Bohom. Prihlásila som sa na Alfa kurz v Univerzitnom pastoračnom centre, urobila som si trojdňové duchovné cvičenia a prijala som výzvu pripravovať vo farnosti mladých na sviatosť birmovania. Témy, o ktorých sa hovorilo na Alfa kurze, neboli pre mňa nové, ale odrazu sa začali hlboko dotýkať môjho srdca – až tak, že som cítila, že si musím zapisovať myšlienky z prednášok, pretože som ich nechcela zabudnúť. Rodičom a súrodencom som rozprávala o tom, čo som počula, a využila som to aj pri príprave birmovancov. Boh však predovšetkým otvoril moje srdce novým veciam. Vďaka „Alfe“ mi prestala pripadať čudná modlitba chvál a začala som aj pravidelne čítať Sväté písmo. Po kurze som sa stala členom Alfa tímu, pretože som chcela pomôcť ďalším ľuďom zažiť Boha. V lete 2013 som bola na národnom stretnutí mládeže R13 v Ružomberku, na festivale Campfest a začala som chodiť aj na „chválové Stredy“ do Istropolisu. Okrem toho som s kamarátkou veľa cestovala po Európe, podieľala som sa na organizovaní letných táborov a víkendoviek pre deti. Jednoducho, využívala som svoj voľný čas naplno.
Hovorí sa, že „dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky“. No ja som tak urobila. Keďže v mojom živote už dlho nebol žiadny muž, roky mi bežali a veľmi som túžila po láske, v auguste 2014 som opäť začala „loviť“ vo vodách internetovej zoznamky. V tom čase zomrel v našej rodine blízky príbuzný Michal a ja som si akurát s jedným sympatickým Michalom písala. Napadlo mi, že jeden Michal z rodiny odišiel, a druhý možno do nej prišiel. Michal bol slušný, úprimný, často sme sa stretávali a o všeličom sme sa rozprávali. Raz sa ma spýtal na predmanželské spolužitie; na to som mu povedala jasné nie. Hoci bol veriaci, mal s tým problém. Po čase sa ma na to spýtal opäť. Povedal, že ma má rád, ale moje nie je pre neho problém a mám o tom rozmýšľať. Vylievala som si srdce pred Pánom, prečo mi ho poslal do cesty. Vedela som, že ak svoj názor nezmení, budem sa ho musieť vzdať. A cítila som tiež, že náš vzťah chladne. Stále o mne nepovedal rodičom, ani kamarátom, vedela o mne iba jeho sestra, a tá ho podporovala v názore, že spoločné bývanie je pred manželstvom nutné. Snažila som sa mu to vysvetliť, ale nič nepomáhalo. Napokon povedal, že buď si to jeden z nás rozmyslí, alebo sa rozídeme. Vraj si „na to dáme týždeň“. V ten večer som veľa plakala... a vo svojom srdci som sa s ním rozišla... Návaly plaču sa striedali s modlitbou. No na rozdiel od prvého rozchodu, teraz som mala viac nádeje a mala som i väčšiu vieru. Dovolila som Bohu, aby ma posilňoval skrze svoje slovo. Takmer týždeň som sa trápila a stále som nad všetkým premýšľala, až v jedno ráno som v modlitbe povedala Bohu, že mu to všetko odovzdávam. Veď sa aj spieva: ,,Zlož svoju starosť na Pána.“ A skutočne, Pán mi daroval pokoj. Vo štvrtok, v deň nášho rozchodu, som išla ráno na rorátnu svätú omšu k františkánom. Prvé čítanie bolo z knihy proroka Izaiáša: ,,Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa drží za ruku a hovorí ti: ,,Neboj sa, ja ti pomôžem!“ (41, 13).
V pokoji sme sa si povedali všetko, čo sme mali na srdci. Na ďalší deň, v piatok, som v žalme čítala: ,,Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov, ale v zákone Pánovom má záľubu...“ (Ž 1, 1 – 2).
Nové cesty
V noci zo štvrtka na piatok sa mi snívalo, že sa vydávam. V tom sne som mala pocit, akoby mi Boh ponúkol dvoch mužov – bolo to čosi také, ako keď ženíchovi privedú dve falošné nevesty. No ja som povedala: ,,Nie, Bože, Michal bol lepší ako Janko, ale to mi nestačí, ja chcem ešte lepšieho a ty si Boh, ktorý dáva dobré veci.“ Nemala som z nášho rozchodu zlomené srdce, lebo som vedela, že som sa rozhodla správne. A Boh toto moje rozhodnutie potvrdil radosťou a pokojom.
V tom čase, ako som chodila s Michalom, mi na zoznamke písali viacerí chlapci. Jeden z nich ma zaujal, a ak by som nechodila s Michalom, isto by som si s ním písala. Rozhodla som sa, že cez Vianoce „dám svojmu srdcu pokoj“ a v januári mu napíšem. Boh však začal konať neuveriteľne rýchlo. Neprešiel ani týždeň od rozchodu a ten chlapec sa mi znova ozval. Toto neurobil žiaden z tých, ktorých som odmietla. „V tom musí mať prsty môj Pán,“ pomyslela som si. Ten mladý muž sa volal Peter a bol skvelý – vysoký, pekný, spoľahlivý, z veriacej rodiny, aktívny vo farnosti. Po našom ôsmom stretnutí mi však napísal niečo v tom zmysle, že sa do mňa nedokáže zamilovať. Bola som zničená, nečakala som to, mala som pocit, že má o mňa záujem, len sa nechce ponáhľať. Prvý vzťah som ukončila ja, druhý vzťah sme ukončili obaja a v treťom vzťahu som dostala ,,kopačky“ ja. Hnevala som sa na Boha; v hlave sa mi všetko miešalo. Vyzvala som Boha, nech ma povzbudí, ak je to jeho vôľa. Povedala som mu, že nechápem, prečo sa musím nedobrovoľne vzdať muža, ktorý bol podľa mňa ideálny. A Boh začal hovoriť; no jeho Slovo mi nevracalo radosť. Asi po týždni trápenia som bola vo štvrtok na svätej omši u kapucínov. Po omši bola adorácia. Pozerala som sa na Ježiša, nedokázala som mu nič povedať, a tak som sa len pri ňom ,,opaľovala“, sťaby na horskom slnku, a konečne som našla pokoj. Boh uzdravil moje srdce a pripravil ho na nové veci.
Modlitba
Za svoje povolanie, za svoju životnú cestu, som sa vždy modlila len tak všeobecne. V roku 2015 som dovŕšila 28 rokov, a keďže tento rok bol venovaný zasvätenému životu, pýtala som sa Boha, či to nie je pre mňa nejaké znamenie. Milujem Boha, ale nevedela som si predstaviť žiť v reholi, pretože som túžila po manželovi a deťoch. V rádiu som počula rozhovor s manželmi, ktorí hovorili o tom, aké je dôležité modliť sa za svojho budúceho manžela. Tak som sa rozhodla, že idem do toho. Doteraz som sa držala rady ,,hľadajte a nájdete“, lenže ja som stále nenachádzala. Tak som si povedala, že sa teraz sa zameriam na ,,proste a dostanete“. A tak som sa od 14. mája 2015 začala pravidelne modliť za budúceho manžela k svätému archanjelovi Rafaelovi.
Až prišla streda 3. júna 2015. Pôvodne chcela som ísť cvičiť, ale nakoniec som išla na chvály – na „Stredu“. Po ich skončení ma na schodoch zastihol František, ktorého som poznala, pretože sme mali spoločnú vzdialenú rodinu. Pýtal sa ma rôzne veci a ja som mala pocit, že ma nechce pustiť domov, pretože rozhovor neustále naťahoval. Nakoniec sa ma spýtal, či by som s ním išla niekedy von. Súhlasila som len zo slušnosti. Potom som nad ním rozmýšľala. Vedela som, že je to dobrý chlapec, ale mne sa nikdy nepáčil. Nezatvorila som však pred ním svoje srdce a odovzdala som to Bohu. Stretli sme sa na koncerte a akoby prišiel iný muž. V skutočnosti to bol ten istý muž, no zmenil sa môj pohľad na neho. Zaujal ma a bolo mi s ním dobre. Začali sme sa stretávať a naša láska dorástla až do manželstva, ktoré sme uzavreli 2. septembra 2016. Vydávala som sa ako dvadsaťdeväťročná; môj manžel mal tridsaťtri. Do roka sme sa už tešili z nášho prvorodeného syna Petríka. Vo Františkovi som získala viac, ako som predtým od budúceho manžela očakávala. Skrze neho Boh naplnil nielen moju túžbu po mužovi, ale postupne napĺňa aj iné skryté túžby.
Svätá Terézia z Lisieux povedala: ,,Boh nevloží do srdca túžby, ktoré by nechcel splniť.“ Ja už dodám len to, že na splnenie niektorých túžob si treba počkať.
Janka (32)
