Poznáš to...
Všetko je lepšie ako Boh.
Je lepší človek ako Boh.
Je kariéra lepšia ako Boh.
Je škola lepšia ako Boh.
Láska k mužovi je lepšia ako Boh.
Veď áno! Som veriaca... ale... ale mne nestačí Boh.
Chcem niečo viac. (a čo je viac?)
Tak som skončila aj ja. Nespočetne množstvo krát. Až keď som odovzdala všetky moje plány Bohu, až vtedy bolo všetko menej ako Boh. Čo kladieš na prvé miesto ty? V mojom živote to bol pocit lásky ako taký. Pocit, že má o mňa niekto záujem a ľúbi ma takú aká som. Ufrflanú, nerozhodnú, upišťanú a koľkokrát náročnú.
Sprv to bol vzťah s mužom, kedy som dokopy nevedela čo je Boh. Iba som sa tvárila, že viem. Môj vzťah nebol vzorom ani môj život. Boli to dva roky počas ktorých som sa naučila čo nie je správne. Vyvrcholili do zlomeného srdca, pocitu prázdnoty a bolestivých spomienok. Kde bol vtedy Boh?
Povedala som, že už nikdy nevpustím do života žiadneho
muža a naučím sa dôverovať Jemu.
Ani nie o 2 mesiace som do svojho srdca pustila ďalšieho muža. Bol to pekný čas. Aj do kostola sme chodili. Bola som spokojná. (S čím som bola spokojná?) Žila som pomerne šťastný život. Jeho rodina bola na mňa lepšia ako tá moja vlastná. Mali sme sa veľmi radi a formovala som svoju identitu a dospievala som s nimi. Až prišiel bod zlomu: "Je v mojom živote Boh?" Bola otázka, ktorá prišla len tak... ako keď ráno vstaneš a povieš si, že si spravíš omeletu." Je toto muž s ktorým budem vychovávať svoje deti vo viere?" Lenže na tieto otázky som nevedela odpovedať kladne. Viete si predstaviť čo prišlo. Obdobie sebazapierania. Obdobie, keď som si nechcela pripustiť čo je správne, pretože mne bolo DOBRE. Prečo by som mala mať v živote muža, ktorému je Boh prvoradý, veď aj teraz sa máme fajn. Lenže, tieto myšlienky veľmi dlhú dobu neodchádzali z mojej mysle. Vyvrcholili do bodu, že som sa musela rozísť s človekom, ktorého som mala úprimne rada s celou jeho rodinou. Len pre pocit, že Boh má byť prvoradý v našom vzťahu a nebol. Ostala som sama. Bez rodiny pri ktorej som dospela, ktorú som mala veľmi rada. Kde bol vtedy Boh?
Rozhodla som sa, že Boh bude prvoradý. Vážne.
Už žiadne zlomené srdce. Stačilo.
Ani nie o 1 mesiac sa zjavil pán dokonalý.
Veriaci.
Šikovný.
Milý.
Šarmantný.
Áno Pane! To je on. To je muž, ktorého si vezmem. Môj.
Aj sme sa spolu modlili, chodili do kostola. Veď ČO EŠTE BOH CHCEL?!
V období, keď som myslela, že naša láska už nemôže byť väčšia a život nemôže byť lepší, prišiel zlom. Hádka a pán dokonalý bol preč. Odišiel. A zostala som s hriechmi na duši... Kde bol vtedy Boh?
Bol celý čas pri mne. Celý čas sa pozeral a trpel spolu somnou. Celý čas sa mi snažil ukázať že on je cesta, pravda a život. Možno to znie ako úplné klišé, ale to klišé bude vždy pravdou. Až keď som ostala úplne sama, keď mi ostal "len" Kristus, až vtedy som pochopila čo je byť len ja a Boh. Vstávať s myšlienkou, že Boh je dobrý a dáva mi ďalší deň na žitie.
A hádaj čo?
Neprišiel nikto.
Žiadny pán dokonalý.
Boh neposlal nikoho.
Bola som sama a bolo to pekné obdobie.
Boh začal konať v mojom živote. Dal mi priestor pre kreativu a záľuby, ktoré mám. Veľa som čítala, spoznávala ľudí, cestovala po Slovensku a fotila. Po 3 mesiacoch ma poslal pomôcť do tábora, ktorý slúži stredoškolákom aj na to, aby spoznali ľudí, ktorí sa snažia svojím životom ukázať aký je Boh super. A medzi takých ľudí som sa dostala. A bola to jeho vôľa. Už počas posledného vzťahu mi túto možnosť ponúkal a ja som ju odmietla. Kvôli mužovi. Lebo vždy som uprednostnila pozemskú lásku pred nebeskou. Tak On mi tú lásku zobral a ponúkol službu pre Neho znovu. Aby som si uvedomila, že JEHO láska je dôležitá.
Nebudem Vám rozprávať, aké super je byť sama.
Nebudem Vám rozprávať, že si nemáte nájsť žiadneho muža.
Alebo, že máte byť dlhú dobu nezadané.
Ale poviem Vám, že byť sama a uvedomiť si, že Boh je prvoradý a tvoj život patrí Jemu je dôležité.
A keď si toto uvedomíte...
Tak potom príde všetko po čom túžite.
Aj viac.
A či som sa teda dočkala muža ktorému je Boh prvoradý v našom vzťahu
a s ktorým vychovám deti vo viere? Za 7 mesiacov sa vydávam.
Autor: Dominika Pokoraczká
