Žiaľ, šíreniu predsudkov a určitých škodlivých stereotypov voči ženám napomohli aj mnohí kresťania. Navádza ich k tomu povrchné čítanie opisu prvotného hriechu. Povedia si, že celú tú katastrofu spôsobila Eva a následne na to naviedla aj "chudáka" Adama. Teda, že hriech prináša na svet hlavne žena. Nie, nečítaš práve nejaký pamflet proti katolíckej viere. A taktiež nemožno dať za pravdu vo všetkom každej feministke. Ale treba povedať, že takýto pohľad je scestný a nekatolícky.
Pesimistický pohľad na ženu
Ako sa to teda stalo? Pesimistický pohľad na ženu bol v minulosti silno prítomný. Tomuto mysleniu podľahli aj viacerí kresťanskí myslitelia. Tí ženu vykreslili ako koreň zla. Spoločnosť (hoci aj kresťanská) ženám určitým spôsobom odnímala ich dôstojnosť a kládla na ne neúmerné požiadavky. Tie sa proti tomu neskôr právom postavili. V dnešných časoch už postupne dochádza k určitej náprave, ale istej ozveny sme sa stále nezbavili.
Samozrejme, už len zriedka možno naraziť na to, aby boli takéto pohľady prezentované explicitne. S tým sa možno stretnúť v starších zdrojoch. Ale určité predsudky si žijú svojim životom aj naďalej. Pesimistický pohľad na ženu možno spozorovať všelikde. Uveďme len niekoľko príkladov: Na niektorých miestach je disciplíne žien venovaná neúmerne vyššia pozornosť. V mnohých hlúpych vtipoch je žena vykreslená ako vypočítavá, marnivá, klebetná, hlúpa, zákerná či utáraná “baba na trhu”. Veľmi nápadné sú aj vtipy o svokrách. Takéto rozličné pohľady často pramenia aj v nostalgii za údajne lepšou minulosťou.
Niektorí muži skutočne aj dnes naozaj hádžu vinu na ženy
Niektorí muži skutočne aj dnes naozaj hádžu vinu na ženy. Napríklad, keď sa pri svojich hriechoch pri pohľade na odvážnejšie oblečenú ženu vyhovárajú na ňu. "Žena, ktorú si mi TY dal ma naviedla. Nuž jedol som." Robí zo seba jej obeť. Vieme však, že takéto výhovorky Adamovi neboli nič platné. Dokonca možno stretnúť ľudí, ktorí hovoria o vine obete sexuálneho násilia. A takýchto príkladov možno uviesť viac. Je totiž jednoduché a lákavé hodiť vinu na druhého. Je to infantilný a nemorálny prístup.
Čo by na toto povedal Ježiš? Pozrime na rozprávanie o žene pristihnutej pri cudzoložstve. Miestni muži už dvíhali kamene a bezbranná žena stála sama “so svojím hriechom” pred súdom. Kde je muž, čo s ňou scudzoložil? On súdu čeliť nemusí? Alebo on má dokonca právo ju obviniť? Ježiš však túto hru hrať odmieta a povie, nech hodí kameňom ten, kto je bez viny. Inými slovami: vy muži ste tiež vinní. Pôvodcom hriechu je človek, teda rovnako muž aj žena.
Vraj za všetkým treba hľadať ženu
Inokedy sa naopak stáva, že žena je označená za tú odolnejšiu, silnejšiu, a preto má vraj viac zodpovedností. Či už je žena označená za koreň zla alebo za tú silnejšiu, výsledok je tu rovnaký. Ak niečo v spoločnosti nefunguje, hlavným vinníkom je žena, lebo “si neplní svoje povinnosti”. Vraj za všetkým treba hľadať ženu. Správanie mužov tu zrazu nie je dôležité. Preto vraj ženy musia prijať silnejšiu askézu a rozličné prísne pravidlá. Pokorne všetko nejako strpieť, dlhé sukne, bledé líčka a k tomu dlhý zoznam požiadaviek, ktoré vraj musí spĺňať.
Veľmi dôležité je dodať, že všetko popísané v tomto článku nerobia iba muži ženám, ale robia to aj ženy jedna druhej navzájom. Mnoho ľudí si ich činy, či gestá vysvetľuje po svojom a podsúva im vlastné vymyslené motívy. Následne je ľahké predstaviť si ženu ako pokušiteľku, zvodkyňu a či dokonca tú, ktorá má s diablom "intenzívnejšie styky", a preto ju treba “držať nakrátko”.
Žena, ktorá nezapadne do predpísaných noriem môže byť vnímaná ako niekto podozrivý až nebezpečný. Napríklad, ak nespĺňa určité vonkajšie predpisy vo výzore či v oblečení, je jednoduché predstaviť si ju ako nehanebnú, zákernú zvodkyňu bez štipky cudnosti, ktorej ide jedine o zvádzanie všetkých mužov na svete. Takýchto príkladov možno uviesť viacero.
Ženy nie sú schopné naplno žiť svoju identitu
Mnohým ženám bol do istej miery vtlačený implicitný pocit viny a neopodstatnenej hanby, ktorá niekedy spôsobí, že žena žije bez sebalásky a sebaprijatia. Podobne, iné nie sú schopné zdravého asertívneho správania a chýba im sebavedomie. Obávajú sa totiž, že keď sa rozhodnú niekomu vzoprieť, niečo odmietnuť, alebo urobiť niečo podľa seba, urobia niečo zlé. Lebo tak im to niektorí podsúvajú. Vraj nie sú dostatočne ženské, vraj sú exibicionistky, vraj to je hriech. Nie, nie je to pravda. Výsledkom tohto všetkého je, že mnohé ženy nie sú schopné naplno žiť svoju identitu. Žijú iba podľa predstáv svojho okolia a v najhorších prípadoch dokonca v zajatí niečoho, čo pripomína škrupule. Hlavné heslo znie: "Prispôsobiť sa a zmieriť sa s tým, že inak to byť nemôže". Nie, k tomuto nie si povolaná.
Všetci máme rovnakú dôstojnosť, obaja sme za spoločnosť zodpovední rovnako a za všetko. Popri tom existuje určitá oblasť zodpovedností, v ktorých sú ženy spôsobilejšie. A rovnako zase iná oblasť, kde sú spôsobilejší muži. Je nutné dodať, že nemožno nadradzovať jednu oblasť zodpovedností nad druhú. Tohto rozlíšenia by sme sa nemali vzdať. Ale všetko s rozumom. Bez paušalizovania. Každá žena je jedinečná bytosť, ktorá žije jedinečný život. Dlhé zoznamy konkrétnych a prísnych príkazov, či študovať, ako, kedy, kde pracovať, čomu sa venovať, čo musí, čo nesmie a tak ďalej, nie sú na mieste. Hlavnou ideou je, že by sme sa mali navzájom dopĺňať.
Dnes sa ženy hlásia o slovo a bránia sa. To je skvelé. Avšak citeľný začína byť tlak na to, aby žena svoju ženskosť odhadzovala a stávala sa mužom. To ženám berie slobodu. Je to len ďalšie odmietanie a pohŕdanie ženskosťou a ďalší zdroj nátlaku. Odmietaním ženy možno jej dôstojnosť obnoviť len ťažko. Preto je dobré, ak mnohé ženy pestujú aj svoju odlišnosť. To im však ešte nebráni venovať sa napríklad aj umeniu, vede, alebo technike.
Čo teda možno robiť?
Ženy a dievčatá, pozor na takýchto toxických ľudí! Neverte im. Muži, taktiež nepodporujme šírenie týchto scestných myšlienok a zastaňme sa žien. Hlavne obetiam tohto myslenia povedzme, že to nie je pravda. Ženy nie sú hriešnejšie. Nie sú to nejaké skazené elementy, na ktoré treba dozerať. Pozrime na Pannu Máriu! Rovnako nemajú povinnosť byť dokonalými superhrdinkami, ktorým hodíme na plecia problémy spoločnosti. Ponižujúce, zraňujúce či dokonca nenávistné prejavy voči ženám či mužom a rozličným prejavom ženskosti, či mužskosti dokážu v duši a psychike ženy napáchať ťažké až nenapraviteľné škody.
