Ako je to ale s tými, čo sú vo vzťahu?
Predsa sú slobodní, ale sú už vo svojej podstate zadaní. Ako sa teda vo vzťahu dvoch ľudí, ktorí spolu chodia prejavuje sloboda? Má tam vlastne byť? Neznamená to, že keď sa raz vydám či ožením, už nebudem môcť byť viac slobodný/slobodná?
Áno - ak pred Bohom poviem toto slovo stojac pred oltárom, môj stav sa zmení. Už viac nebudem slobodnou. SLOBODNOU ale som a budem stále. Táto integrovaná SLOBODA nás robí samými sebou a ani partnerský vzťah túto realitu nikdy nepoprie. Niekedy sa na to vo vzťahu ale akosi ľahšie pozabudne. Nie každému, nie stále. Možno len občas...
Vtedy, keď sa z úzadia ozve náš strach, naša boľačka z minulosti, naše zranenie... Nechceme partnerovi stále niečo vyčítať, nechceme žiarliť, nechceme ho obmedzovať, nechceme mu ubližovať... A predsa sa tak môže začať diať. Prečo? Lebo sme ľudia a sme slabí. Preto tak ľahko (ak si nedáme pozor) začneme na druhom lipnúť, začneme si domýšľať, upodozrievať, obmedzovať, možno žiarliť... Ani sa nenazdáme a druhému nedáme šancu dýchať. Zbavíme ho jeho vnútornej slobody.
Vtedy dokážeme dať slobodu, keď sme sami slobodní – oslobodení od pút hriechu, zranení, strachov.
Kde nastala chyba?
V prvom rade si musíme uvedomiť, že ako hovorí apoštol Pavol: Sloboda je tam, kde je Pánov Duch (2 Kor 3, 17). Vtedy dokážeme dať slobodu, keď sme sami slobodní – oslobodení od pút hriechu, zranení, strachov. Naša láska je kvôli spomínanému nedokonalá, to nám však ale nebráni snažiť sa o dokonalosť. A ak si na pomoc zoberieme aj apoštola Jána, ten nám povie ako na to: "V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske." (1 Jn 4, 18)
Preto, nebojme sa!
Nebojme sa milovať, nebojme sa dávať slobodu! K láske aj tak človeka nedonútime, a čím väčšmi si ho budeme snažiť k sebe pripútať, tým väčšmi sa nám bude vzďaľovať! Skutočná láska sa nebojí pustiť, nechať odísť. Skutočná láska dokáže dať slobodu, pretože verí, že ten druhý ju miluje a vráti sa k nej.
Ľahko (ak si nedáme pozor) začneme na druhom lipnúť, začneme si domýšľať, upodozrievať, obmedzovať, možno žiarliť...
Keď pozerám na vzťahy vôkol seba, čoraz viac si ale uvedomujem, že nik na svete vám nezaručí partnera až do konca života. Hoc dá manželský sľub, SLOBODA mu zostáva stále. Je to riziko, ale! Záleží na každého SLOBODNEJ vôli, či sa rozhodne každodenne potvrdzovať raz vypovedané ÁNO. A ak je v nás Pánov Duch, nikdy na to nebudeme sami. Nemajme strach a v slobode dávajme druhým SLOBODU!
