Sme veriace a aj my sa chceme páčiť, ale nie za každú cenu.
Sme veriace, ale aj my potrebujeme niečo nosiť do práce, do školy, na svadby a oslavy, ale aj do záhrady či na pláž.
Tu je zopár tipov, ktoré nám môžu pomôcť pri výbere a rozhodovaní:
1. ZVÁŽME MIESTO
Je v pohode pre kresťanku chodiť v super krátkych šortkách? Podľa mňa áno, ale veľmi záleží na tom, či v nich hrá doma za plotom bedminton so sestrou alebo tak ide do školy alebo do práce. Miesto nám napovie mnoho o vhodnosti nášho oblečenia- nie sme prekvapení, keď stretneme v parku dievča v rifliach a v koženke- je to úplne normálne, dokonca cool oblečenie, v divadle by ale zožalo za to kritiku. Je rozdiel súkromná a verejná pláž, oplotená a otvorená záhrada, práca plavčíčky a sekretárky... A potom sú tu miesta, ktoré si zasluhujú vyjadriť istý bontón, slávnostnosť či úctu- a prvým z nich je určite kostol.
2. MYSLIME NA SPOLOČNOSŤ
Keď sme zvážili miesto, potrebujeme pouvažovať nad tým, s kým predpokladáme, že budeme takto oblečení v kontakte: predpokladáme, že budeme sami, iba s rodinou, s priateľmi, iba ženy, prevažne s mužským kolektívom, so zasvätenými osobami, s laikmi... Na niektorých svadobných šatách vidieť, že nevesta vedela, že bude tancovať nielen so svojím manželom, ale aj so svojím otcom, svokrom či švagrom.
Potrebu prehodnotiť svoj výber by mali zvlášť vnímať napr. aj učiteľky, animátorky v spoločenstvách, sociálne pracovníčky, psychologičky, ktoré sa opakovane a dlhodobo venujú práci s mládežou vrátane dospievajúcich chlapcov.
3. REŠPEKTUJME PRÍLEŽITOSŤ
Sú príležitosti, ktoré si zasluhujú voľbou správneho oblečenia vyjadriť, že ich reflektujeme a rešpektujeme: nedeľná sv. omša a sv.omša vo sviatok, primície, sviatosť birmovania, 1. sv. prijímanie, svadby, pohreby, pietne spomienky... Žena môže byť oblečená slávnostne a zároveň nevyzývavo. Tým sama prispeje ku kráse a úcte slávenia danej príležitosti.
4. UVEDOMME SI, ČO CHCEME UKÁZAŤ
Ženy často zhodnotia svoje klady a negatíva a rozhodnú sa pútať pozornosť na svoje prednosti. Niekedy preto, aby zamaskovali miesta, ktoré samé považujú za svoje nedokonalosti, niekedy preto, že podvedome uverili, že daná prednosť je skutočne tým najkrajším a najlepším na nich. Oblečením však dokážeme ukázať omnoho viac. Oblečením dokážeme podčiarknuť, že žena odzrkadľuje obraz krásneho Boha. Zároveň môžeme vyjadriť, že si vážime samé seba, chceme sa prezentovať ako cenná bytosť, ktorá má nielen telo, ale aj krásnu a vzácnu dušu. Môžeme dať na vedomie, že sme viac ako nejaká časť nášho tela, na ktorú by sa ľahko dalo pútať pozornosť. Môžeme ukázať, že sa chceme páčiť Bohu a až potom ľuďom.
5. UVEDOMME SI, ČO MÁME ZAKRYŤ
Je všeobecne známe, že ani tá najkrajšia žena na svete úprimne nikdy nebude so sebou úplne spokojná, a preto sa pokúša to „negatívne“ na sebe skryť. Maskovať niečo, čo považujeme za „nepekné“ je pre ženy bežné, zakrývať niečo kvôli tomu, aby žena nepôsobila sexuálne vyzývavo sa však stáva stále väčšou raritou. Zakrývať by sme určite mali časti, ktoré by mali patriť výhradne pohľadu manžela. Maskovať by sme mali aj miesta, ktoré by mohli vyvolávať pohoršenie, spôsobovať mužom pokušenie byť neverným, či problémy s nečistotou. (Tu nejde o mužov, ktorí príležitosť „popozerať sa“ vyhľadávajú, ale o fakt, že ako dievčatá a ženy vieme, aké „ženské zbrane“ máme, a aby sme ich nezneužívali na slabé miesta mužov.)
Ako zistiť, či neodhaľujeme viac, ako je dobré? Predstavme si nášho manžela / budúceho manžela a vedľa neho kolegyňu oblečenú v tom, čo si zvažujeme obliecť. Boli by sme vďačné, keby si zapla o jeden gombík na blúzke viac? Alebo keby si dala o 5 cm dlhšiu sukňu? Ak áno, máme odpoveď. „ Čo nechcete, aby robili iní vám, nerobte ani vy im.“
