Momentálne, či stojíš, sedíš alebo ležíš, sústreď sa na seba. V tejto chvíli. Venuj čas svojmu vnútru. Nikam sa v čítaní neponáhľaj – naozaj, brzdi! Hneď! Predstavuj si hlas, ktorý ti to hovorí. Myslím to vážne! Je to dôležité! Prehĺb svoje dýchanie. Získaj kontrolu. Skús byť pokojná a vyrovnaná... Spomaľ. S ľahkosťou. Ešte trošku. Precíť to. Akoby sa zastavoval čas. Uvoľni sa. Dýchaj. Relaxuj. Chcem ťa o niečo poprosiť. Teraz aspoň na 15 sekúnd zastaň, zavri si oči a dotkni sa rukou svojho srdca, jemne. (...) (...) (...) Cítila si to? – Zázrak! Tvoj život. Jednoduchý? Komplikovaný? Čo myslíš? Neviem... ty mi povedz. Viem však jedno – je nádherný! Vieš prečo? Pretože to, že cítiš tlkot svojho srdca, znamená, že na tebe záleží. Každú jednu sekundu. Teraz. Aj teraz. Aj teraz, a aj teraz. Stále. Ideš ďalej a ďalej... a chcem, aby si neprestávala kráčať. Prajem ti to. Si totiž úžasná! – Nemusíš si to myslieť, ale je to tak. Už len preto, že si...
Toto nie je žiadna sentimentálna chvíľka, ale vážne uvedomenie si svojej jedinečnosti. Ako je každý oblak na nebi vytvarovaný unikátne, aj tvoja vlastná ženskosť je absolútnym originálom spomedzi celého nežného pokolenia.
Si tu s celou svojou bytosťou a premýšľaš. Ak si myslíš, že nepremýšľaš, nie je to pravda. Už len tým, že toto čítaš, prebiehajú v tvojej mysli viac či menej neuvedomované procesy, vytvárajúce obrazy. Skús sa zamyslieť nad tým, čo maľuješ. A čím. A ako. A prečo. Čo to v tebe vyvoláva? Ide o spomienky? Možno predstavy? Je to fantázia, ktorá tancuje? Sú to aktuálne okolnosti? Vari sa na niečo tešíš? Niečoho sa obávaš? Si neistá? Sklamaná? Si smutná? Si šťastná? Priam v eufórii? Niečo medzi? Premýšľaš, čo si mala urobiť lepšie? Alebo ako chceš niečo urobiť tak, aby to nedopadlo zle? Za niečo si vďačná? S niekým si pohádaná? Nevieš, ako máš niekomu niečo povedať? Túžiš po niečom? Či dokonca si kladieš otázku, o čo mi ide a prečo sa ťa to pýtam?
Tak ja ti to poviem. Záleží mi na tebe. O mňa tu však vôbec nejde. Ide tu jedine, ale jedine o teba a to, že si vzácna a nenahraditeľná. Nech už prežívaš čokoľvek, nech sa nachádzaš kdekoľvek, nech si akákoľvek, si tu a to je to najviac.
Aká je tvoja úloha, drahá žena? Poviem ti – žiť! Najlepšie, ako vieš. So všetkými starosťami, radosťami, obavami, povinnosťami, túžbami...
Nezaoberaj sa tým, čo bolo! Žiješ pre tento okamih a svoje budúce rozhodnutia. Mnohokrát sa hovorí, že to, čo nebolo dobré, máme zahodiť za hlavu. Súhlasím, ale ak ti môžem poradiť, tak nezabúdaj. Nezabúdaj neznamená „mysli na to“, ale „zohľadňuj“. Prečo? Skrátka preto, lebo všetko, čo si prežila, ťa má potenciál posúvať vpred. Z dobrého sa teš a zachovaj to, no zlé pretvor na svoj osobnostný rast. Neži v minulosti, netráp samu seba, odpúšťaj, hoc aj napohľad v nemožnej miere! Aj keď si to druhý nezaslúži. Prosím ťa!
Ani nevieš, ako sa tým oslobodíš a posunieš. Nemá zmysel, aby si sa ďalej sužovala. Si tu preto, aby si prekvitala a bola krásna, tak s tým niečo rob. Dovoľ si kráčať vpred! Nielenže máš na to právo, ale je to tvoja povinnosť. Koľkokrát si už bola vyčerpaná, sklamaná, bojazlivá, nerozhodná, smutná, či dokonca zúfalá; ja viem, nežijem v bubline. Život je však neustála zmena. Kadiaľ sa vydáš, záleží na tebe. Hlavne nestoj. Dôkladne zvažuj a konaj. Srdcom či rozumom? Láska je kráľovnou oboch – ukáže ti smer, tomu ver. Nič si nenahováraj ani neprikrášľuj, celá sa jej odhaľ. Úprimne a bez strachu. Žiaden človek za teba nerozhodne, ty riaď svoje rozhodnutia...
Nikto nepovedal, že nemáš plakať, ale ani, že áno. Ak však k tomu príde, nehanbi sa za svoje slzy. Majú obrovskú moc. Rozcitlivujú... teba, druhého i samotné nebo. Nikdy nie sú márne, pretože sú rosou ranných kvetov. Neboj sa, vyschnú. Príde slnko. Jemný vánok. Štebot vtáctva. Vôňa lúky. Uvidíš veci z inej perspektívy. Zhlboka sa nadýchneš a máš celý deň pred sebou. Dôveruj...
Nemusíš byť za každú cenu silná, aj keď viem, že si. Dokazuješ to svojím každodenným životom. Slobodná veríš, hľadáš, túžiš, kráčaš a nebojíš sa snívať. Snov sa však nevzdávaj nikdy, nasleduj ich, primerane okolnostiam. Máš partnera? Si zamilovaná. Možnože plná pochybností. Je to ten pravý? Nechceš urobiť chybu. Dbáš o svoj vzhľad. Chápem tvoje obavy, no pekná budeš vždy. Učíš sa novým veciam, naberáš schopnosti a zručnosti pre budovanie vášho vzťahu, si tvorivá, spestruje sa tvoj emocionálny život, všetko je (stále) také nové. To je v poriadku, buď pokojná. Má to tak byť, nechaj to plynúť.
Si šťastná? Na čo čakáš?! Otvor bránu a všetky prenikajúce lúče svojho skvejúceho sa srdca nechaj prúdiť všade navôkol. Vieš, totiž... radosť tvojej tváre je prekrásna, nenapodobiteľná. Jas tvojich očí, žiarivý úsmev, spokojné líca, chvejúce sa pery, tvár ti hrá najladnejšími nôtami radosti – možno ani netušíš, ako to nás mužov dostáva do kolien. Pamätaj na to. Obávaš sa, či vzťah vyjde? Prirodzene. No nestrachuj sa vopred, k ničomu to nie je. Miluj, ako len vieš. Ak to má vyjsť, vyjde... ak nie, nezanevri, pretože ani žiaden muž nie je rovnaký...
Si v manželskom zväzku? Úžasné, ale tiež mimoriadne zodpovedné. A deti k tomu? Klobúk dole pred tvojou odvahou a silou. Vieš, že si pre mňa hrdinka už len preto, že si nositeľkou nového života? A tých 9 mesiacov – ako to len zvládaš? Fyzicky, psychicky, ako aj duchovne... obdivuhodné.
Neskôr všetka tá obeta, starostlivosť, pracovitosť, staranie sa o to, aby bolo doma všetko v poriadku – pre deti, pre muža, pre tvoju spokojnosť... a pritom ťa za to niekedy ani nedokážeme oceniť! Verím však, že máš muža, ktorý ti je oporou.
Si rozvedená alebo slobodná matka? Neboj sa, tvoja láska sa ti vráti, a určite nebude zabudnutá, hoci možno máš obavy a ja ti rozumiem. Všetko oľutuj a miluj! Dokážeš to! Možno deti nemôžeš mať. Áno, aj za teba sa modlím. A viem, že nie som jediný. Zaodej sa nádejou, ideálne v Boha či Matku Máriu. Nádejou takou silnou, až čo len jemným dotykom svojej nežnej dlane preražíš skalopevné hradby smútku, ktoré ťa obklopujú.
Platí to však pre každú z vás. Možno máš vnúčatá a cítiš túžbu poskytnúť im to najlepšie zo seba. Hodnota tvojej túžby je ušľachtilá a ty to vieš. Takisto vieš, že to nechceš robiť pre seba, ale pre ne, čo je o to vzácnejšie. Možno ich tiež nemáš, a predsa ti vravím, že si klenotom. A vždy budeš! Azda si svoje dieťa stratila. Alebo manžela. Alebo rodiča. Tebe nechcem písať nič, len ťa objať.
Ale kto som ja?! – to Otec, ktorý ťa miluje a túži, aby si sa vrhla do Jeho náruče, má schopnosť uzdraviť všetko, čo ťa okráda o pokoj. Dáva sa ti. Nechaj sa Ním preniknúť a pocítiš, že sa opätovne a v plnosti nadýchneš potechou svojho života. Vy, vy všetky ste, každá výnimočne, obrúseným šperkom, bez ktorého by sme tu neboli. Prajem si, aby ste si toho boli neustále vedomé...
Nikdy neprežijeme to, čo prežívate. Nikdy nebudeme vnímať, ako vy vnímate. Nezhody boli, sú aj budú. Prirodzenosť každého z nás. Čo tam po tom?! Neustále vás však túžime poznávať. A kiežby som to hovoril v mene všetkých chlapov. Stále je však množstvo takých, ktorí vedia, o čom píšem. Viem o tom...
Žena, žiadam ťa, maj sa rada! Napreduj! Inšpiruj sa! Bojuj! Snívaj! Odpúšťaj! Miluj! Zo všetkých svojich síl. Neboj sa byť úspešná. V rodine, v práci, v túžbach, záujmoch, plánoch, rozpestri krídla a leť za tým, čo by si chcela. V zdravom slova zmysle. Ja viem, máš toho veľa a možnože si vravíš, že na to nemáš priestor, veď kto sa bude, napríklad, starať o domácnosť? K tomu práca alebo štúdium. Uvažujem... máš ty vôbec sny? Skús sa zamyslieť. Buď kreatívna, tvor, len odvážne do toho! Ľahko sa to hovorí, áno. Niektorá z vás si pomyslí: „Ach, keby tak...“ alebo „Kdeže si to ja môžem dovoliť?!“, alebo „Nevie, o čom píše.“ Akoby som aj vedel?! Nežijem tvoj život. Ak si so sebou spokojná, som nadšený, a verím, že ty tiež. Nikdy sa však nehanbi za to, po čom túžiš. Stereotyp nemusí byť nevyhnutne zlý, no som presvedčený, že za akýchkoľvek okolností disponuješ nápadmi. Prospešnými, podotýkam. Azda ťažko realizovateľné bez podpory tvojich najbližších, čo myslíš? A možno nie. Aké sú tvoje okolnosti? Viem, ono to nie je len tak písať „sladké“ reči a mať fantáziu v oblakoch...
Aká je tvoja úloha, drahá žena? Poviem ti – žiť! Najlepšie, ako vieš. So všetkými starosťami, radosťami, obavami, povinnosťami, túžbami, rizikami, smútkom, odhodlaním, neistotou, ľuďmi, ktorých máš okolo seba. Viem, aký je v tebe potenciál. Ide však o to, aby si to vedela a nachádzala ty! No nielen vedela a našla, ale pretavila do konania. A čo, keď niečo nevychádza?! Vstávaj! Vztýč oči k nebu a ide sa, neskonale ver, len odvážne...
Máš svoj vek, akýkoľvek. Niekde si, kdekoľvek. S niekým si, s kýmkoľvek. Nejaká si, akákoľvek. Žiješ, akokoľvek. No občas zastaň. Prinavracaj sa k zmyslu svojho života. Dávaj svoju lásku všade tam, kde je to potrebné. Si tam, kde máš byť?
Tvoja ženskosť je magnetom mužských sŕdc. Je perleťou drahokamu tvojej identity, nesúca sa vlnami Stvoriteľovej dokonalosti, planúca ohňom sálajúcej nádeje, predurčená k výtrysku iskier, schopných rozochvieť vnútro aj tej najnepoddanejšej duši. Čo by sme si my, muži, bez vás počali?!
Nikdy, ale naozaj nikdy sa nehanbi byť ženou so všetkým, čo k tebe patrí. Práve to je na tebe najneodolateľnejšie!
V úprimnosti vám všetkým prajem, nech sa nikdy nevzdávate, nech zlepšujete, čo sa dá zlepšiť, nech sa nebojíte snívať a nech nachádzate zmysel v tom, čo robíte a kým ste. Nezabúdajte byť vďačné, pretože práve vďaka dokáže niesť človeka k zmyslu. A, prosím, vždy klaďte veľký dôraz na sebaúctu v tých najširších súvislostiach, aj keď sa to dnes nenosí tak ako kedysi. Je to jeden z najzreteľnejších ukazovateľov toho, či je žena uvedomelá a vyspelá. Pravý chlap túži jedine po takejto žene.
V mene mužského pokolenia, a som presvedčený, že sa ku mne pridá celá horda chlapov, vám vzdávam svoj mimoriadne veľký rešpekt a úctu za to, čo všetko pre nás všetkých (nielen mužov) robíte. Znamenite vyvažujete naše životy, mnohokrát ste našou nesmiernou inšpiráciou, niektoré veci by sme bez vás absolútne nedokázali, nehovoriac o tom, že ani prežiť by sme bez vás neprežili. Bohu vďaka za to, že vás máme pri sebe!
„A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1, 27).
