Neviem, ako vy, ale v mnohých veciach som nerozhodná. Otvorím skriňu a desať minút vyberám, čo si oblečiem - aby mi nebolo ani veľmi chladno, ani veľmi teplo, aby som v tom bola pekná, ale aj aby som sa pohodlne cítila. Keď sa už ale človek rozhoduje, či ísť do vzťahu s kamarátom z mládežníckeho strediska alebo s chalanom, ktorého vidí dvakrát v živote, to je už iná káva.
Čím sme starší, tým pribúda na vážnosti dôsledkov plynúcich z našich rozhodnutí
Čím sme starší, tým pribúda na vážnosti dôsledkov plynúcich z našich rozhodnutí – od malej školáčky, ktorá si vyberá, či chce obedovať bryndzové halušky alebo zemiakové placky cez maturantku, ktorá uvažuje medzi množstvom odborov slovenských a českých univerzít, až po výber miesta nového bývania či školy pre deti. Malé, každodenné rozhodnutia zostávajú, no nabaľujú sa iné, nové, tie, ktoré sme predtým nikdy neriešili. Dalo by sa pokračovať aj ďalej, do vyššieho veku, ale z napísaného vyplýva už teraz – svet dáva človeku neobmedzené možnosti, množstvo príležitostí, z ktorých si je možné vyberať. Pestrá paleta chutí, udalostí, ľudí...
Čo keď sa už teda rozhodnem pre jedného/jednu z nich a zistím, že to nie je ten „pravý/á“?
Ľudia - ryšavá Ľubka od susedov, usmievavá Monika zo stretka, vždy ochotná Laura zo školy alebo klávesák Ďuri zo zboru, spolužiak Milan či najlepší kamarát Tobiáš? Každá mi je sympatická, každý je ku mne dobrý, ale každý/á má chyby. Čo keď sa už teda rozhodnem pre jedného/jednu z nich a zistím, že to nie je ten „pravý/á“? Vystavím sa tým riziku, že mi medzičasom ten „pravý/á“ niekde odíde alebo začne chodiť s niekým iným...
Vybrať si, vždy znamená zriecť sa. A schopnosť zriecť sa je znakom zrelosti človeka.
Nie, takto to podľa mňa nefunguje – veď by stačilo, ak by sa čo i len jeden pomýlil a celý systém by skolaboval. Boh nám dal slobodnú vôľu, rozum a srdce, daroval nám perfektnú výbavu v podobe Ducha Svätého, ktorý má v nás svoj chrám, aby sme sa v spolupráci s ním vedeli rozhodovať. O veciach menej dôležitých, ale aj o veciach bytostne sa nás týkajúcich, formujúcich náš život. Od detstva nám dáva možnosť učiť sa na malých veciach, ako si vyberať, aby sme, keď príde čas na veľké rozhodnutia (škola, práca, povolanie, partner), boli pripravení zobrať na seba zodpovednosť. Žiť, sa totiž stáva nutnosťou vybrať si. A vybrať si, vždy znamená zriecť sa. A schopnosť zriecť sa je znakom zrelosti človeka.
Pri manželských sľuboch by to teda mohlo vyzerať aj takto: "Drahý XY, zriekam sa tri a pol miliardy mužov a vyberám si teba, tebe sľubujem lásku a vernosť až do smrti." Alebo: "Drahá XX, zriekam sa tri a pol miliardy žien a rozhodujem sa pre teba, teba budem milovať a ctiť až kým nás smrť nerozdelí."
Ale čo tá fáza medzi rozhodnutím začať s niekým chodiť a uzatváraním manželstva?
Keď už v tom vzťahu som, kedy nastane tá chvíľa, kedy si budem istá, či sa mám vydať za toho Tobiáša, či si mám zobrať tú Ľubku? Čakáme na znamenie, modlíme sa, aby nám Boh ukázal, či osoba, s ktorou chodíme, je naša budúca manželka/manžel. Zo strachu pred budúcnosťou, pred možnosťou pochybenia v tak dôležitom kroku sa chceme zbaviť zodpovednosti. Modlitba je dôležitá, ale nemusí nám dať vždy istotu, konečné rozhodnutie leží len na našich pleciach.
Žiaden záblesk z čistého neba, ale proces, pri ktorom si uvedomíte, že toho človeka milujete, pretože je a vy ho túžite spraviť šťastným zo všetkých síl, akých budete schopní.
Tento krok do neznáma, toto rozhodnutie práve pre tú jednu osobu sa vo mne kryštalizovalo dlhšie obdobie. Naberala som istotu krôčik po krôčiku – po vtipných situáciách, na ktorých sme sa spolu smiali; po nedorozumeniach, ktoré sme si odpúšťali; po modlitbách a zdieľaniach, ktoré nás k sebe približovali... Žiaden záblesk z čistého neba, ale proces, pri ktorom si uvedomíte, že toho človeka milujete, pretože je a vy ho túžite spraviť šťastným zo všetkých síl, akých budete schopní.
A istota príde – požehnaná samým Bohom – keď nevesta v bielych šatách, držiac za ruku vyfešákovaného milovaného, vyjdú z kostola. Vtedy, od tej chvíle, totiž bude mať ten pravý tú pravú a budú tak môcť spoločne ako pár privádzať jeden druhého bližšie k svätosti.
„Láska nie je len niečím spontánnym a inštinktívnym: je to rozhodnutie, ktoré treba neustále potvrdzovať.“ sv. Ján Pavol II.
Nemôžeme byť prelietaví, prispôsobiví svojim náladám a vrtochom
Niekedy ale, keď vidím toľké rozvrátené manželstvá dnešnej doby, začnem uvažovať, ako bude vyzerať moje manželstvo po 20 rokoch, aký to má všetko význam. Dostanem strach, prichádzajú obavy. Vtedy si spomeniem na slová svätého Jána Pavla II., ktorý hovorí: „Láska nie je len niečím spontánnym a inštinktívnym: je to rozhodnutie, ktoré treba neustále potvrdzovať.“ Nemôžeme byť prelietaví, prispôsobiví svojim náladám a vrtochom – naopak, máme hľadať v sebe stálosť, vernosť, neustále trvajúce ochotné pohnutie srdca k druhému.
Vytrvať v láske napriek všetkým okolnostiam, zabudnúť na seba, prísť po hádke odprosiť prvý, nebrať druhého ako samozrejmosť. Boh je v tomto náš najlepší Učiteľ. On je milosrdný v odpúšťaní, rozhodný a radikálny v láske, trpezlivý s našimi opakovanými prehreškami. V ňom máme príklad, ako zostať verný a vytrvalý, veď to bol Jeho Syn, ktorého všetci zradili, no On to s nami nevzdal.
Preto sa rozhodujem v niektoré rána napísať sms-ku so želaním krásneho dňa svojmu Tomovi, aj keď by som ju rada dostala prvá ja; preto, keď je Tom unavený, rozhodnem sa obmedziť príval svojich túžob, aj keď by som práve mala chuť rozoberať peripetie nášho vzťahu či počuť kompliment. Preto sa Tom rozhodne kúpiť lístky na francúzsky šanzón, ktorý je kilometre vzdialený od jeho hudobného vkusu, aby ma potešil; preto, keď Tom vidí, že ma niečo trápi, nechá ma v mojom tichu a počká, kým s ním budem schopná komunikovať, aj keď by to najradšej vyriešil všetko hneď. Mnoho ráz je to veľmi ťažké, no nie nereálne.
Na rozhodnutie sa môžeme vždy pozerať z dvoch strán – ako na niečo ťaživé, čo obmedzuje náš život, oberá nás o možnosti alebo ako na posun vpred so všetkými svojimi dobrými či zlými následkami, no prinášajúci vždy niečo nové. Stojí pred tebou výzva radikálnej lásky – necháš to tak alebo sa rozhodneš rozhodnúť sa?
