Muž a žena sú tak odlišní. Tak úžasne, dokonale, nádherne odlišní. Až tak, že sa svojou odlišnosťou, pri správnej forme, môžu vzájomne dopĺňať a napĺňať. O živote s mužom viem dosť, ale o chápaní mužskosti viem stále málo, ale zároveň dosť na to, aby som si dovolila tento príspevok.
Základná poučka, ktorú som vychytala znie zhruba takto: Muž potrebuje to, čo nemá a to je ženskosť (cit, nehu) a zas naopak, žena potrebuje to, čo nemá ona - mužskosť (ochranu, oporu). Z toho vyplýva, že ak je žena ženou, tak muž bude mužom a naopak.
Totiž, ak je muž - muž, neznamená to, že je skutočným mužom. Z muža nerobia muža svaly, strnisko a … ten zvyšok. Ale jeho charakter, jeho odvaha, jeho schopnosť chrániť a byť oporou. Toto je skutočná mužskosť a mužnosť. Skutočný muž sa nebojí i pokory a prizná si chybu, aj napriek ješitnosti a hrdosti. V tom je sila a charakter.
Z muža nerobia muža svaly, strnisko a … ten zvyšok. Ale jeho charakter, jeho odvaha, jeho schopnosť chrániť a byť oporou. Toto je skutočná mužskosť a mužnosť. Skutočný muž sa nebojí i pokory a prizná si chybu, aj napriek ješitnosti a hrdosti. V tom je sila a charakter.
Keď som pred manželstvom počúvala frázy o tom, že pre ženu je život s mužom ťažký, tak som tomu nechcela uveriť. Ale ono je to pravda. Keď si žena a žiješ s mužom pod jednou strechou, prakticky celý deň, ak nerátaš prácu... potrebuješ buď veľa nervov, alebo veľa lásky. Odporúčam lásku, lebo len cez ňu môžeš nastúpiť na štúdium poznávania muža.
Veľa vecí som si i ja pred manželstvom idealizovala a namiesto toho aby som túžila byť dobrou manželkou, chcela som len dokonalého manžela. Príklad. Ja hoc možno nevyzerám, som extrémna romantička – kvety i mimo sviatku, denno denné: ,,ľúbim ťa,, a tak ďalej. Tak som si pomyslela, že keď už sviatostné manželstvo a teda Pánbožko vraví, že sme jedno telo a jedna DUŠA, tak sa aj môj drahý manžel podľa toho zariadi a s rolou romantického manžela nebude mať najmenší problém aj keď som vedela, aký je extrémny ne-romantik. A on sa zariadil: Kvety? Jasné zlatko - na narodeniny, meniny, Valentína, výročie sobáša. Denno denné ľúbim ťa vyzeralo asi takto: -------------------------- a keďže bola len temná čiara namiesto jeho vyznania, spýtala som sa romanticky ja: ,,Ľúbiš ma?“
A jeho odpoveď znela: ,,No jasné!“
Toto spojenie vo mne vyvinulo alergickú reakciu. A vo vnútri a do neho sa mi vnárali otázky: Ľúbi ma vôbec? Veď je absolútne neromantický. Nehovorí mi, že ma ľúbi. Nepoteší ma len tak jediným steblom trávy, len aby mi dal najavo, že mu na mne záleží! A ja mu denne vyznávam lásku, pečiem mu jeho obľúbený dvojitý krémeš, starám sa o domácnosť a deti a on zo seba nevypustí jedinú vetu?
Ale ako to už u mňa býva, pýcha predchádza pád a prišlo na to, že som zistila, že môj muž ma miluje viac, ako som si kedy mohla myslieť a mohla prijať:
Zvyknem vysedávať pri písaní a prácach aj do tretej rána. Píšem za stolíkom, sediac na gauči a vždy, permanentne vždy, tam aj zaspím. A čuduj sa svete, každé ráno sa zobúdzam vo svojej posteli, vedľa svojho manžela.
Ak náhodou zaspím skôr, mám tendenciu odkopávať si paplón až na zem...už od mala to robím a neviem si pomôcť. A čuduj sa svete, ráno sa zobudím prikrytá až po uši a môj manžel je zakrytý len svojím pyžamom. Nehovorím, že je to zlý pohľad, ale nie každé ráno máme v izbe ideálnu teplotu a môj muž je náchylný na prechladnutia.
Každý deň, keď je v práci mi pípne sms: Ako sa cítiš? Oddychuj, daj si kávu, ľahni si na chvíľu a nepreťažuj sa … myslím na Teba / Vás!
A toto som prežívala neustále. A ja hlupaňa sebecká som bola naštvaná, že mi nepovie ľúbim ťa a on mi to pritom vravel neustále a bez prestania. Len ja som nepočula, lebo som bola hluchá vlastnou pýchou a nadutosťou. Vlastným obrazom o láske muža k žene.
Myslela som si, že keď muž nevie povedať slovom ľúbim ťa, tak proste neľúbi. A pritom z hĺbky srdca miluje.
Myslela som si, že keď muž nevie povedať slovom ľúbim ťa, tak proste neľúbi. A pritom z hĺbky srdca miluje. A keď som to konečne pochopila, snažila som sa byť ženou a hlavne - dobrou manželkou. Skutkom. Viac som mu ďakovala, viac som prejavovala, viac a viac som bola šťastnejšia, že sa môžem nazývať jeho ženou. A on si to všimol. A zrazu … znova čuduj sa svete – kvety aj mimo sviatku a ešte viac sa čuduj - ľúbim ťa slovami.
Romantika je pre muža pojmom, ktorý sa mu ťažko vysvetľuje, ale ak je jeho chápanie lásky zrelé, tak ju dokáže dokonale prejaviť.
Romantika je pre muža pojmom, ktorý sa mu ťažko vysvetľuje, ale ak je jeho chápanie lásky zrelé, tak ju dokáže dokonale prejaviť. Viem, viem … my ženy sme tak stvorené, potrebujeme nie len cítiť, ale hlavne počuť. Ale počúvať sa nemusí len ušami. Počúvať lásku to je omnoho ťažšia práca, ako len nastaviť uši. A toto počúvam často, že muž žene nehovorí, neprejavuje lásku slovami. Ale v drvivej väčšine prípadov je vidno skutky lásky.
A skutočne som pochopila, že muž nemiluje slovami … česť výnimkám ale väčšina mužov má veľký problém so slovným vyjadrením citov. Je to z toho dôvodu, že muž sa od ženy odlišuje práve formou vyjadrenia lásky. Žena viac hovorí a muž naopak. A v tom je pravá mužskosť.
Muža nerobia mužom slová, ale skutky. Dnes už viem, že romantika nie je v kvetoch a už vôbec v slovách, ale v skutkoch.
Už praveké poučky nás učia, že muža nerobia mužom slová, ale skutky. A toto je v mužoch dodnes zakorenené. Toto je spôsob, ako chápať inakosť muža. Nie počúvať ho, ale pozerať sa - sledovať jeho skutky. Jeho prejavy lásky. Počúvať jeho lásku. A odovzdávať spätnú väzbu. Dnes už viem, že romantika nie je v kvetoch a už vôbec v slovách, ale v skutkoch. V tých láskavých a citlivých prejavoch lásky, ktoré ako základné piliere upevňujú a podporujú vzťah.
Autor: Hela
