Randenie nemusí byť strašiakom, akým sme ho my, kresťania vykreslili. Ak sa zameriavame počas našich single dní, či v čase randenia len na „nájdenie toho pravého/tej pravej“, vytvárame v našich životoch zbytočný stres. Čo ak nie som jeho/jej typ? Čo ak nemá o mňa záujem? Čo ak sa rozídeme? Takýto tlak môže spôsobiť, že sa randenia vzdáme nadobro, pretože sme neskutočne vydesení z bolesti. Ale pravdou je, že milovať znamená riskovať. Sme tak zvyknutí na našu komfortnú zónu, že čo len predstava z nej vyjsť v nás evokuje strach. Avšak, práve risk môže byť začiatkom niečoho dobrého. Preto pri tom, ako začíname s niekým chodiť, myslíme na nasledovné:
Za odmietaním riskovať sa často skrýva jedna z foriem strachu:
- strachu z odmietnutia a samoty;
- strachu, že ak druhým ukážeme kto sme, oni sa rozhodnú, že za to nestojíme;
- strachu z bolesti, ktorú sprevádza rozchod;
- strachu z toho, čo si o nás druhí pomyslia;
- strachu, že mrháme naším časom;
- strachu, že možno nám unikla šanca byť s niekým iným.
Lenže tým, že sa vzdáme chodenia, sa v skutočnosti nechránime pred bolesťou. Skôr naopak, snažíme sa presvedčiť samých seba, že strach je lepšia voľba ako láska. Každé rozhodnutie, ktoré urobíme v strachu, nás nakoniec privedie k bolesti, ktorej sme sa snažili vyhnúť. Samozrejme to neznamená, že máme svoje srdcia ponúkať nedôveryhodným ľuďom, len aby sme zariskovali, no takisto nechcime žiť svoj život uzavretí pred láskou, aby nám nikto neublížil. Život bez bolesti znie nádherne, no pravdou je, že bez nej nikdy úplne nepochopíme hodnotu skutočnej lásky.
Pamätám si, ako som prechádzala náročným rozchodom a želala si, kiežby som nikdy nechodila s týmto človekom. Keď som sa sťažovala priateľke, pripomenula mi, že cieľom nie je vziať si kopec ľudí, cieľom randenia je vziať si jedného. To znamená, že rozchody sú a budú normálnou súčasťou chodenia, ale neznamená to, že ľudia, ktorí sa rozišli, sú sami o sebe zlí – znamená to, že ich vzťah nevyšiel. Naučila som sa, že rozchody sú súčasťou cesty. Nie sú koncom sveta, neurčujú moju hodnotu a neznamenajú, že nenájdem znova lásku.
Stále môžeme smútiť nad očakávaniami, ktoré sa nenaplnili, no ak zmeníme náš pohľad z negatívneho na pozitívny, môžeme sa z pokazeného vzťahu niečo naučiť namiesto toho, aby sme zostali zahorknutí. V prvom rade môžeme byť na seba hrdí, že sme len predsa riskovali bolesť, aby sme získali lásku.
Čo sa týka vzťahov, priťahujeme to, čo si myslíme, že si zaslúžime. Čiže ak si myslíme, že nie sme hodní lásky, a že si dobrý vzťah nezaslúžime, také niečo sa nám v živote udeje. Čím dlhšie veríme týmto tvrdeniam, tým dlhšie žijeme strachom a trestáme sa. 1 Jánov 4,18 hovorí: V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. Dokonalá láska má meno = Ježiš. Jeho láska k nám vytvára našu identitu – nie strach, nie názory iných, nie klamstvá, ktorými nás diabol kŕmi. Je to Jeho láska, ktorá nás definuje. Postupne ako kráčame, vykročme v dôvere, že On nám kryje chrbát. Nezáležiac na tom, aký bude výsledok, sme milovaní Bohom, ktorý je silnejší ako strach.
Takže v čom si by si chcel/chcela zariskovať? Ako by to vyzeralo ak by ťa strach tento raz nezastavil? Pozvi do toho Boha a opri sa o Neho, aby si počul/a jeho hlas. Vyzývam ťa, aby si do toho šla, nezávisle na tom, ako to celé dopadne, pretože si milovaná/milovaný, a spoločne s Bohom môžete bežať oproti strachu. Máš na to!
Autor: Sloane Wilson
Preklad: Bibiána Želinská
zdroj: moralrevolution.com
