Hneď na úvod sa musím priznať, že toto je moja prvá kniha od Richarda Vašečku, ktorú som prečítala. Asi by som sa tým chváliť nemala. Teda, ona vlastne ani nie je priamo od neho. Je to „len“ rozhovor s ním. Doteraz som počula len jeho prednášky – či už naživo alebo ako nahrávky.
Ale...
Je rovnaký v knihe, ako naživo. Úprimný, priamy a normálny chlap. Spolu s Martinom Ližičiarom sa dotkli v rozhovore asi všetkých tém, ktoré nám s menom Vašečka napadnú – politika, kresťanstvo, médiá, učiteľstvo, vzťahy, sexualita a manželstvo. A v tom všetkom popretkávaný leitmotív Boha.
Normálny chlap
To, čo mi veľmi chýba v kresťanských komunitách, je normálnosť. Normálna človečina. Používame krásne, vzletné, ušľachtilé a ľúbivé frázy. Často však prázdne. Potom príde normálny človek, ktorý hovorí narovinu o sexe, manželstve, politike a my sme vyrušení. Naučili sme sa vyjadrovať síce pekne, ale úplne vzdialene od modernej doby. Aj to spomína Richard Vašečka v tejto knihe.
„Musíme sa učiť častejšie viesť dialóg so svetom a menej moralizovať. V komunikácii so svetom používame rétoriku, ktorej ľudia vonku nerozumejú.“
Jednoduché čítanie
Otázky aj odpovede sa čítajú naozaj ľahko. Miestami som mala pocit, že sedím s týmito dvoma mužmi na kávičke, oni debatia a ja sa pozerám. Rozhovor zrelých mužov ma vždy fascinoval, lebo z neho išlo veľa múdrosti. Skutočnej, odžitej.
Spracovanie tejto knihy je vhodné aj pre tých, ktorí nečítajú veľa. Veď aj kniha má len 120 strán. Je veľmi praktická a podáva výživné jednohubky priamo zo života do života. Viem si ju predstaviť čítať v autobuse, počas čakania u lekára, krátkej pauzy v práci (týmto spôsobom som ju čítala aj ja) alebo pred spaním.
Odovzdanosť Bohu
To, čím ma najviac povzbudil Richard Vašečka, bolo z každej strany dýchajúce odovzdanie svojho života Bohu. Všetci sme už iste zažili chvíle, keď sme do svojich rozhodnutí nepozvali Boha a modlili sme sa, aby to vyšlo aj tak. Podľa nás, nášho plánu a predstavy. No tu pri takmer každej odpovedi odznelo slovo modlitba. Naozaj premodlené rozhodnutia, slová a skutky.
Urobiť krok do neznáma a vydať sa na druhý koniec republiky s dvoma batohmi, ako to urobili mladomaželia Vašečkovci, muselo byť veľké rozhodnutie. A Bohu stačí viera veľkosti horčičného zrnka, aby to požehnal.
„Jedno dievča sa dozvedelo, že sme prišli slúžiť do Žiliny Bohu, tak nám ponúkla svoj voľný byt. Kúpila si ho v novostavbe, bývala s rodičmi a chcela sa tam nasťahovať po svadbe. Dala nám ho dokonca za malé nájomné, nechcela nič naviac.“
Tak tomu hovorím, že Boh sa o svojich vždy postará.
Ak vás táto recenzia zaujala, knihu si môžete objednať priamo na webe autora tu: www.milovatactit.sk
