Ona ma už dávnejšie zahliadla na jednom kresťanskom podujatí. Keď sa spolu s partičkou „singláčov“ chystala na Púť zaľúbených do Šaštína, tak mi napísala či by som sa nechcel pridať. Mne sa myšlienka celkom páčila, ale uvedomil som si, že práve vtedy som sa sľúbil na inú akciu. Takže som nešiel. Po Púti zaľúbených som jej zase napísal ja - ako bolo, ako sa má a tak. Slovo dalo slovo, išli sme spolu na pizzu, a tak sa začalo naše kamarátske spoznávanie sa.
Pornografia ma robila ustráchaným, pociťoval som komunikačné bariéry a nervozitu smerom k iným ľuďom a silný pocit sklamania zo seba.
Obaja sme boli zranení z minulosti. Veronika sa bála mať niekoho rada a záväzku, ktorý vnímala, keď sme mali vymeniť naše občasné kamarátske pizza-večery za uvedomelejšie spoznávanie sa. Ja som zápasil s pornografiou a vecami s tým spojenými. Pornografia ma robila ustráchaným, pociťoval som komunikačné bariéry a nervozitu smerom k iným ľuďom a silný pocit sklamania zo seba. Vedel som, že do žiadneho vzťahu takéto veci nepatria. Napriek mojej snahe som sa z toho nevedel vymaniť.
S Božou pomocou a vďaka inšpirácii, ktorú mi Veronika dávala sa mi to postupnými krokmi podarilo. A doteraz som za to Bohu vďačný!
Veronika dala nášmu vzťahu šancu a ako tvrdí, najviac pre ňu znamenalo to, že som na ňu vôbec netlačil a bol trpezlivý pri jej „citových výlevoch“ a opakovaných návratoch strachu. Stále hlbšie a hlbšie rozhovory postupne odkrývali ďalšie zranenia a skryté neodpustenia, ktoré nás zväzovali. Spoločne sme si boli oporou a vďaka spoločnej modlitbe ich Pán uzdravoval. Na Púť zaľúbených, ktorá nás spojila, sme sa tak dostali nasledujúce dva ročníky – raz ako čerství snúbenci a druhýkrát ako manželia. Predsavzatie žiť čistý vzťah, ktorý si mnohí na púti sebe navzájom dávajú, sa stalo našou „každo-randenou“ a neskôr aj každodennou modlitbou. Šaštínska Panna Mária Sedembolestná sa tak stala našou špeciálnou patrónkou a aj svoje sviatostné „Áno“ sme si povedali práve na jej sviatok.
Nepotrebovali sme spolu bývať, dokonca ani len prespať v izbe toho druhého. Nepotrebovali sme zistiť či nám to klape vo všetkých oblastiach.
No a prečo má tento článok taký názov ako má? Snažíme sa hľadať Božiu vôľu v našich životoch, aj keď mnohokrát je naša viera veľmi slabá. Náš vzťah a naše manželstvo sme však nebudovali na tom, ako dobre sme zabezpečení. Nepotrebovali sme spolu bývať, dokonca ani len prespať v izbe toho druhého. Nepotrebovali sme zistiť či nám to klape vo všetkých oblastiach, nekúpili sme si psa, nečakali sme bábätko a potom všetkom sme sa nezosobášili. Posledné sa stalo prvým.
Po svadbe sme si zvolili skromnejšiu cestu, aby sme dokázali šetriť na podstatnejšie veci - mali sme manželské ubytovanie na internáte, keďže obaja sme boli doktorandi. Nemali sme auto, cestovali sme vlakom. Po niekoľkých mesiacoch nám Veronikin strýko ponúkol kúpiť si jeho auto, ktoré nepoužíval. Bolo to zrejme Božie naplánovanie, lebo v tom čase sme sa dozvedeli, že čakáme naše prvé bábätko. A tak pre Veroniku cestovať preplneným vlakom nebolo práve najjednoduchšie. A teda sme už ani nemuseli. Bábätku sme sa veľmi potešili, keďže sme po ňom veľmi túžili – čakali sme síce len niekoľko mesiacov, ale aj tak sa nám to zdalo ako večnosť. Aj v tomto sa nám dal Boh spoznať ako dokonalý „time-manager“. Niektoré situácie by sa v pokročilejšom štádiu tehotenstva ťažšie zvládali a aj Veronika svoje najpodstatnejšie školské povinnosti stihla akurát pred pôrodom.
Naskytla sa ale otázka, kde budeme bývať keď budeme traja? Dobrotivý Boh nás nenechal v štichu
Naskytla sa ale otázka, kde budeme bývať keď budeme traja? Dobrotivý Boh nás nenechal v štichu a podarilo sa nám požičať si a dať dokopy dosť peňazí, aby sme si 2 mesiace pred pôrodom kúpili malý jednoizbák. „Just in time!!!“
Je pravdou, že niektoré iné páry zažívajú väčšie trápenia a starosti. Možno tie ich by sme nezvládli. Milosrdný Boh nám zjavne ponúkol toľko, koľko sme boli schopní odniesť. Snažili sme sa, hoci nám to veľmi nešlo, hľadať Jeho kráľovstvo.
A On nám pridal všetko ostatné. Všetko, čo sme potrebovali a presne vtedy, keď sme to potrebovali.
Častokrát za nás domyslel aj to, čo by nás ani vo sne nenapadlo. Napr. práve v období, keď náš synček začal lepšie na obed spávať, prišla pre Veroniku pracovná ponuka na doma, a tak mohla efektívnejšie naplniť tento čas. Práve, keď dokončila pracovné povinnosti, na jej škole sa vytvorili podmienky, aby mohla dokončiť svoje štúdium bez toho, aby synček strádal z jej občasnej neprítomnosti. Teraz sa už len necháme prekvapiť ako bude Boh pokračovať v tomto Jeho brilantnom plánovaní. Na ceste je totiž druhé bábätko a jednoizbák začína byť malý. :)
3 naše osvedčené rady:
No a na záver, podobne ako to býva v bulvári – „68 rád ako byť šťastní“, 142 návodov ako zbohatnúť“ - by som chcel aj ja ponúknuť nejaké odporúčania a rady, ktoré sa nám osvedčili. Sú tri:
1. Modlite sa spolu – môže sa to zdať banálne alebo naopak príliš svätuškárske. Píše sa o tom snáď na každom druhom kresťanskom portáli. Je to však nevyhnutné pre prekonávanie každodenných prekážok a vzájomné zjednocovanie sa. Pridajte tiež osobné modlitby za seba navzájom. Ak sa chcete v tejto téme obohatiť, odporúčam Stormie Omartian: Moc manželkiných (resp. manželových) modlitieb. Modlite sa najmä za čistotu, predmanželskú aj manželskú. Je to investícia, ktorá sa vráti.
„Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ (Mt 6,33)
2. Nehádajte sa kvôli peniazom – je toľko super dôvodov, prečo sa „pohádať“. Môžete sa hádať kvôli výchove detí, manželovmu nepočúvaniu alebo manželkinmu hlasnému chrápaniu. Nehádajte sa však kvôli peniazom (a tiež kvôli navarenému jedlu). Keďže obaja pochádzame z rodín, kde hádky kvôli peniazom boli bežné, rozhodli sme sa to riešiť prakticky. Peniaze sú u nás prostriedkom a nie cieľom. Ako manželia máme financie spoločné, vidíme si navzájom do účtov a vieme na čo a koľko utrácame. Kdesi som sa dokonca dočítal, že vo Svätom písme je dvakrát viac veršov o peniazoch ako o viere a modlitbe dohromady. Preto ak máme ako kresťania návody ako zachádzať s peniazmi priamo v Biblii, neopakujme staré chyby.
3. Vyhoďte telku z vášho domova – často hovorím, že televízia bola najlepšia investícia, ktorú sme spolu nikdy neurobili. Nemáme ju už dva a pol roka, odvtedy ako sme sa nasťahovali do nášho spoločného bytu. Dokonca nám ju z rodiny ponúkali zadarmo. Niekomu sa to môže zdať abnormálne, ale práve to, že človek neuteká k telke nám dáva viac času spoločne sa rozprávať, a hlavne – počúvať sa. Človek ako by zabudol, že on si vyberá program, ktorý bude sledovať a nevyberá mu ho televízia. Ak ma niečo skutočne zaujíma, určite to nájdem aj na webe a pozriem si, keď budem mať čas, nie keď je čas venovať sa partnerovi. Zvoľte radšej pexeso a doťahujte sa ako malé deti, lebo práve tým patrí nebeské kráľovstvo!!!
Verím, že vás tento článok povzbudil alebo aj k niečomu inšpiroval. Nemám nič duchaplnejšie čím by som tento článok zakončil ako „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ (Mt 6,33)
Matúš (28)
