V prvom rade je treba zvážiť “prečo”. Dôvod je v živote s Bohom veľmi dôležitý a mal by byť naozaj dobrý. Sú v podstate dva hlavné dôvody na modlitbu – prvým je spravodlivosť a druhým láska. Toto sú aj dva piliere na ktorých stojí každé manželstvo. Pod tieto dva dôvody patria všetky ostatné.
1| Prvý dôvod na modlitbu: Spravodlivosť
Spravodlivosť je podľa svätého Tomáša Akvinského cnosť, v rámci ktorej dávam Bohu a ľuďom, čo im patrí. Spravodlivý je ten, čo dáva Bohu, čo je jeho a podobne sa správa aj k ľuďom okolo seba. Sám Boh je spravodlivý, aj keď o tom dnes moc nehovoríme. On od nás čosi čaká.
Veľa ľudí sa modlí len vtedy, keď im niečo chýba, alebo sa niečo zlé stane a potrebujú pomoc. Takto by to však byť nemalo. To, či a koľko sa modlím nesmie závisieť od toho, ako veľmi zle je na tom momentálne môj život. Mal by som sa usilovať Bohu svoju modlitbu dávať neustále, bez ohľadu na okolnosti.
Podobne, ako v manželstve – v dobrom aj v zlom, v štastí aj v nešťastí, v zdraví aj v chorobe. Koľko ľudí sa poriadne modlí len v zlom, v nešťastí a v chorobe? Nemalo by to tak byť a mali by sme rozumieť tomu, že naša modlitba je niečo, na čo má Boh právo. Ja, ako človek stvorený Bohom, mám tým pádom povinnosť sa modliť.
To, či a koľko sa modlím nesmie závisieť od toho, ako veľmi zle je na tom momentálne môj život.
Ľudia neradi počujú slovo povinnosť, pretože sa im zdá, že je v ňom málo lásky. Ale nie je to tak. Ak niekoho milujem často mám voči nemu isté povinnosti. Som manžel, jednou z mojich povinností je zabezpečiť rodinu. Mojej manželke moje zarábanie a chodenie do práce doslova patrí, má na to právo a mne z toho plynie povinnosť. Podobne to je aj s Bohom.
Vo svätom Písme často čítame o veľkých svätých, o ktorých sa píše, že boli “spravodliví pred Bohom”. Dávali mu, čo mu patrilo a my by sme mali robiť podobne. Medzi teológmi prevláda názor, že pokiaľ ide o túto požiadavku spravodlivosti mali by sme sa modliť aspoň 15 minút denne (my laici, zasvätení a kňazi viac).
Viackrát som počul názor, že “Jeden sláva ráno a večer stačí.” Nestačí. Ak by som chcel týmto spôsobom “vypočítať” čo stačí, tak by sme mohli povedať. že jeden ruženec denne stačí. Ale tu nejde len o to, aby som sa modlil tak, aby to stačilo, ale mal by som sa modliť aj preto, že Boha mám rád. A to nás privádza k nášmu druhému bodu.
2| Druhý dôvod na modlitbu: Láska
Láska je pri modlitbe veľmi dôležitá a z toho slova, myslím, všetci rozumieme o čo ide. Modlím sa, lebo mám Boha rád. Aj vo svätom Písme sa píše o tom, že do neba sa dostanú tí, čo milujú Boha. Keď sa teda treba modliť 15 minút denne, aby som bol voči Bohu spravodlivý, koľko by som sa mal modliť, aby bolo jasné, že Boha milujem?
Myslím však, že na začiatok by bolo dobré a dostatočné niektoré zbytočné aktivity, ktorými sa cez deň zapodievame odseknúť a pokúsiť sa začať s Bohom tráviť viac času.
No to je otázka, na ktorú si musí každý z nás odpovedať už sám. Svätí hovoria, že by sme sa mali snažiť o to biblické “Neustále sa modlite“. To je najvyšší spôsob modlitby podľa mystikov, ale o tom ešte budeme písať. Myslím však, že na začiatok by bolo dobré a dostatočné niektoré zbytočné aktivity, ktorými sa cez deň zapodievame odseknúť a pokúsiť sa začať s Bohom tráviť viac času.
Veľmi ľahko sa dá povedať, ako kto miluje Boha podľa toho, koľko a ako rád sa modlí. Ak je modlitba pre nás stále veľký kríž a robíme to len preto, lebo sa to patrí (aj to je dobrý dôvod, ale chýba tam láska), tak Boha ešte moc rád zrejme nemám.
Koľko ľudí príde v nedeľu do kostola len preto, lebo sa patrí v nedeľu ísť? A koľkí tam prídu preto, lebo Ho majú radi? My by sme tam mali byť práve preto a práve preto by sme sa mali modliť každý deň toľko, koľko nám okolnosti dovolia. To, ako veľmi máš niečo rád sa dá pekne odmerať tým, ako často a veľa na to myslíš a koľko svojho voľného času danej veci venuješ. Dávajme Bohu viac, milujme ho tak, ako len vieme a môžeme – celým srdcom, dušou, silou.
Modlitba patrí pod cnosť nábožnosti a ako vo všetkých cnostiach aj v nábožnosti sa dá cvičiť (“Cvič sa v nábožnosti” 1. Timotejovi 4:7).
Na záver by som chcel povedať poslednú vec a to že modlitba patrí pod cnosť nábožnosti a ako vo všetkých cnostiach aj v nábožnosti sa dá cvičiť (“Cvič sa v nábožnosti” 1. Timotejovi 4:7). Modlitba nie je ľahká a sám veľmi dobre viem čo hovorím. Ale to, čo vďaka nej vieme dosiahnuť tu, ale aj po smrti sa naozaj nedá vyčísliť.
Už tu na zemi vieme byť veľmi šťastní, ak sa budeme dobre modliť. Jeden svätý raz povedal, že ak nie si štastný, zle sa modlíš. Cez dobrú modlitbu aj v ťažkých situáciach, dňoch či dokonca životoch vieme nájsť štastie a nie také, ktoré tu dnes je a zajtra tu byť nemusí, ale trvalé, ktoré nás už nikdy neopustí.
“Modlitba je miestom útočiska pre každú starosť, základom pre veselosť, zdrojom neustáleho šťastia, ochranou pred smútkom.” Svätý Ján Chryzostom
