1. Tvoje telo nie je zlé; naopak, je veľmi dobré
Nemusíš sa cudne obliekať preto, že by tvoje telo bolo zlé. Žijeme vo svete veľmi rozšírenej pornografie, kde prakticky jediná situácia, v ktorej vidíme nahé telo, je v nedôstojnom kontexte žiadostivosti a hriechu. Sme týmito podnetmi povzbudzovaní vnímať ľudské telo primárne ako zdroj telesného vzrušenia. (Na túto tému pozri viac v angličtine: https://mychainsaregone.org/articles/pornographic-view/)
V reakcii na túto degradáciu ľudského tela sa mnohí konzervatívne zmýšľajúci ľudia pokúšajú reagovať úzkostlivým zakrývaním tela a to aj vtedy, keď to nie je namieste (napríklad niektorí ľudia sa z týchto dôvodov hanbia ísť k lekárovi a riskujú zdravotné komplikácie). No úzkostlivým zakrývaním tela dávame v skutočnosti za pravdu pornografickej mentalite. Súhlasíme s tvrdením, že telá sú predovšetkým zdrojom sexuálnej žiadostivosti a hriechu, že sú v podstate zlé (najmä tie časti, ktoré súvisia so sexom) a tak ich treba čo najviac ukrývať.
Úzkostlivým zakrývaním tela dávame v skutočnosti za pravdu pornografickej mentalite.
No pravda je taká, že Boh stvoril Adama a Evu na svoj obraz, nahých, a vyhlásil o tomto svojom stvorení, že je veľmi dobré. Isteže existujú dobré dôvody, prečo dnes už po svete nebeháme nahí. Ale medzi tie dôvody nepatrí to, že by naše telá boli sami o sebe hriešne a nemravné. Dajú sa takým spôsobom použiť, ale samy v sebe také nie sú.
Naše telá sú stvorené na Boží obraz a pre nás veriacich sú aj chrámom Ducha Svätého. Ako také si zaslúžia, aby sme si ich vážili a boli na ne hrdí. Pamätám si televíznu diskusiu na tému nahoty a obliekania. Vystupoval tam aj 17-ročný chlapec, ktorý sa podľa vlastných slov prekonal v tom, že do relácie prišiel v krátkom rukáve. Mal neprekonateľný psychický blok ísť na plaváreň, kde by musel byť v plavkách. To všetko preto, lebo podľa jeho vlastných slov sa mu hnusí vlastné telo.
Nie, pre takýto dôvod sa cudne obliekať naozaj nemusíš. Tvoje telo je dobré, so všetkými jeho súčasťami.
2. Zodpovedná/ý si za svoje správanie, no nie za správanie druhých ľudí
Nemusíš sa úzkostlivo snažiť zabrániť každému necudnému pohľadu. Je pravda, že sa máme snažiť správať zodpovedne, aj s ohľadom na druhých ľudí. Svojím oblečením komunikujeme určité posolstvo a toto posolstvo ovplyvňuje spôsob, ako sa na nás druhí pozerajú. Ale v konečnom dôsledku nesieme zodpovednosť len za svoje vlastné správanie. Nemôžeme si brať na plecia zodpovednosť za žiadostivé pohľady druhých ľudí.
V konečnom dôsledku nesieme zodpovednosť len za svoje vlastné správanie. Nemôžeme si brať na plecia zodpovednosť za žiadostivé pohľady druhých ľudí.
Úzkostlivá výchova k cudnosti v obliekaní niekedy kladie zvlášť na ženy “ťažké až neúnosné bremená”. Akokoľvek cudne sa žena oblečie, nie je v jej moci zabrániť akémukoľvek žiadostivému pohľadu. Žiadostivo túžiť sa dá aj po žene oblečenej v moslimskej burke, ktorej nevidno ani tvár. To neznamená, že je jedno, čo si oblečieš. Máš zodpovednosť obliecť sa tak, aby si komunikoval/a správne posolstvo o sebe. Viac o tom v druhej časti. Ale ak urobíš, čo vieš, a nie každý to dokáže pochopiť, to už nemusíš riešiť.
3. Krása nie je hriech
A ešte si ujasnime, že to, čo vzbudzuje alebo povzbudzuje hriešnu žiadostivosť, nie je autentická krása, ale nesprávne pochopenie, resp. nesprávna prezentácia tela. Boli sme stvorení na Boží obraz a tak pohľad na ľudské telo má predovšetkým vzbudzovať myšlienky na dobro, pravdu a krásu - na Boha. Iba pokriveným pohľadom vidíme v ľudskom tele príležitosť na hriech.
Pozerať sa na ženu žiadostivo znamená pozerať sa na ňu a nevidieť jej skutočnú krásu, vonkajšiu aj vnútornú, ale len jej fyzickú a sexuálnu “užitočnosť”.
Pozerať sa na ženu žiadostivo znamená pozerať sa na ňu a nevidieť jej skutočnú krásu, vonkajšiu aj vnútornú, ale len jej fyzickú a sexuálnu “užitočnosť”. Vidieť v nej s prepáčením len “kus mäsa”, akýsi objekt, a mať túžbu ten objekt použiť. Žiadostivosť neznamená pozrieť sa na ženu s obdivom: “Fíha, to je pekná žena!” pričom vnímame jej hodnotu ako celistvej osoby. To je v skutočnosti opak žiadostivosti. A tak pozrieť sa na ženu so záujmom neznamená vždy žiadostivo po nej túžiť.
Obliekať sa cudne neznamená zakrývať krásu tela. Cudné oblečenie nie je také, ktoré nás zoškaredí. Ako povedala jedna múdra mladá žena: “vieme a môžeme vydávať svedectvo pred týmto svetom aj svojím pekným a vkusným oblečením. S neveriacimi sa hneď inak rozpráva, keď vidia, že máš aj štýl a nie si ako vytiahnutý zo stredovekého koša :D (toto platí aj pre mužov a ich obliekanie).”
No dobre, ale čo to teda je to cudné oblečenie?
Lekcia od stand-up komika
Najlepšie vysvetlenie potreby vhodného oblečenia som si vypočul na dosť nepravdepodobnom mieste: v stand-up vystúpení komika Dave Chappella s názvom “Chivalry is dead (Rytierskosť je mŕtva)”. Link vám sem nepriložím, pretože by som sa nepodpísal pod všetko, čo tam povedal, ale jadro jeho posolstva je veľmi hodnotné. Uvádzam tu jeho zhrnutie (v zjemnenom jazyku, ale aj tak sa ospravedlňujem za použitý slovník):
Predstavte si chlapi, že sedíte s chalanmi v bare pri pive, kecáte, máte dobrý čas. Zrazu sa otvoria dvere a vstúpi dobre vyzerajúca žena. Nemyslím dobre vyzerajúca v klasickom zmysle. Myslím tým, že jej krátke obtiahnuté tričko s obrovským výstrihom jej veľmi zvýrazňuje prsia a z minisukne je trčí polovica zadku. Vy máte potrebu vyjadriť svoj obdiv, ale keďže máte v sebe už dve-tri pivá, vyjde z vás len niečo ako “Wau, pozrite sa na tie kozy!” Ona sa otočí a urazene povie: “Héj, iba preto, že som takto oblečená, to ešte neznamená, že som nejaká štetka!”
A to je pravda. Páni, teraz musím na vás apelovať, je to pravda. To, že je nejako oblečená, ešte neznamená, že taká aj je, nikdy na to nezabúdajte. Ale dámy, vám musím povedať, že je to sakra mätúce! To je ako keby som sa ja, Dave Chappelle, komik, prechádzal po uliciach v policajnej uniforme. Niekto ku mne pribehne a kričí: “Pán policajt, pán policajt, rýchlo, potrebujeme pomoc!” A ja by som povedal: “Héj, iba preto, že som takto oblečený, to ešte neznamená, že som policajný dôstojník!”
Chápete? Ja viem, že nie ste ľahké ženy, ale niekedy nosíte ich uniformy!
Či chceme či nechceme, oblečenie o nás hovorí veľa. Svojím oblečením vyjadrujeme nejaké posolstvo, či už vedome alebo nevedome. Predpokladám, že nechceš, aby tvoje oblečenie vysielalo posolstvo, že tvoje telo je možno na predaj. Ako sa teda obliecť správne? Ani tu ti neponúknem zoznam oblečenia, ale mám tri tipy:
a) Krása tela ako celku
Nech z tvojho oblečenia, (ale aj z celého správania) vyžaruje dôstojnosť celého tvojho tela, nielen zaujímavosť určitých jeho častí. Pekne o tom hovorí bývalá modelka Leah Darrow v 5-minútovom videu, ktoré nájdeš v angličtine tu.
Tvoja hodnota nezávisí od sexuálnej atraktívnosti a už vôbec nie len od určitých častí tela. Celé Tvoje telo je krásne, nielen tie časti, ktoré sú sexuálne atraktívnejšie. Móda tohto sveta rada zdôrazňuje práve tieto časti na úkor dojmu z celistvej krásy tela.
Áno, sexualita je súčasť života. Prirodzená a krásna súčasť života. Ale len súčasť. A Tvoja hodnota nestojí len na tejto jednej súčasti.
Celé Tvoje telo je krásne, nielen tie časti, ktoré sú sexuálne atraktívnejšie.
A potom ešte prosím, rozlišuj kontext. Krása nie je hriech, ale to neznamená, že nás nepriťahuje. Na pláži je to do veľkej miery v poriadku, tam sa s tým počíta. Ale keď prídeš v kratučkých kraťasoch do práce či do kostola, kde je to menej obvyklé, priťahuje to pohľady. Nie nutne žiadostivé pohľady, možno aj len tie úprimne obdivné.
No ak sa snažíme sústrediť na niečo iné, sme radi, ak nás ľudia nerozptyľujú. Chodiť v odvážnom oblečení okolo ľudí, ktorí sa snažia sústrediť, je niečo také ako mávať im pred očami blikajúcou obrazovkou. Ak sa pozrú, nie je to hriech, ale chceli sa sústrediť na niečo iné. Prejavíš im bratskú lásku, ak ich nebudeš zbytočne rozptyľovať.
A keď sa s tebou budú rozprávať, nech im nemusí chtiac-nechtiac pohľad ulietať na niektoré špecifické časti tvojho tela. Nech vnímajú celú tvoju osobu, nech sa môžu sústrediť na tvoju tvár a na to, čo im hovoríš. Tým sa dostávame k druhému odporúčaniu.
b) Krása duše
Nech z tvojho oblečenia, (a z celého správania) vyžaruje vedomie, že máš nielen telo, ale aj dušu - tým teraz myslím psyché, to sa týka aj neveriacich.
Ján Pavol II. povedal, že problém s pornografiou nie je ten, že odhaľuje z osoby príliš veľa, ale že z nej odhaľuje príliš málo. To znamená, že odhaľuje len telo v jeho “živočíšnosti”, ale neukazuje to, že v týchto telách prebývajú duše s bohatým vnútorným životom, s túžbami, záľubami, snami a obavami. Za seba môžem povedať, že môj problém s tzv. necudným oblečením nie je ten, že by vzbudzoval žiadostivosť (o tom sme už hovorili), ale že nedostatočne ukazuje vnútornú krásu ženy. Že to oblečenie väčšinou naznačuje, že daná žena si svojej vnútornej krásy možno vôbec nie je vedomá. A to je mi ľúto.
Myslím na to, že vnútorná krása sa dá odhaliť napríklad tým, že sa vieš obliecť aj prakticky na danú príležitosť a že nemáš nutkavú potrebu vyzerať 24 hodín denne ako topmodelka. Že vieš napríklad prijať samu seba aj bez make-upu. Si viac ako len telo. Si zaujímavý človek so zaujímavými záľubami a vnútorným svetom. Neboj sa prezetovať aj toto.
Ak si chceš vypočuť posolstvo, ktoré Ti chcem odkázať, zrepované, tak si vypočuj toto :) alebo v trochu smutnejších tónoch toto.
c) Krása z iného sveta
Ak si kresťan/ka, (ale nielen), nech z tvojho oblečenia (a správania) vyžaruje ešte niečo navyše. Máme nekonečnú hodnotu a dôstojnosť, ktorá pochádza z toho, že sme Božie deti.
„Kresťan, poznaj svoju dôstojnosť,” hovorí v jednej zo svojich kázni svätý pápež Lev Veľký (citované v Katechizme Katolíckej Cirkvi, bod 1691) “a keďže si dostal účasť na Božej prirodzenosti, nevracaj sa nízkymi skutkami k starému potupnému životu. Pamätaj, akej hlavy a akého tela si údom. Spomeň si, že si bol vytrhnutý z moci temnôt a prenesený do Božieho svetla a kráľovstva.“
Ak si z tohto článku zapamätáš len štyri slová, nech sú to tieto: “Kresťan, poznaj svoju dôstojnosť.” Ak chceš jednoduchú radu, ako sa vhodne a slušne obliecť do každej situácie, mám pre teba túto: “Kresťan, poznaj svoju dôstojnosť.”
Dovoľte mi byť teraz trochu osobnejší a prihovoriť sa už len Tebe, milá žena. Ak si uvedomíš, že si Božou milovanou dcérou, že “sám kráľ zatúžil za tvojou krásou” (Ž 45), že si vyvolená žiť vo večnom šťastí s mužom, ktorý neváhal vyliať za Tvoju spásu poslednú kvapku svojej krvi, myslím si, že už nebudeš mať chuť obliecť si niečo nedôstojné.
Problém je v tom, že tak málo žien a dievčat si uvedomuje svoju dôstojnosť a svoju krásu. Často sa mi stáva, že vidím sporo odeté dievča a moje srdce kričí: “Máš väčšiu hodnotu ako toto! Nemusíš sa ponúkať tak lacno!” Rozmýšľam, či by to bolo vhodné, aby som to ako kňaz čas od času povedal aj nahlas. Možno áno. Priznám sa, že zatiaľ som to neskúšal. Ale hovorím Ti to aspoň v tomto článku. Nemusíš si získavať pozornosť oblečením (výstredným či akýmkoľvek iným). Nemusíš bojovať o lásku. Už teraz si nekonečne milovaná bytosťou, ktorá stvorila vesmír. A ak si nájdeš manžela aj v tomto pozemskom živote (nie je to podmienka šťastia, to Ti hovorím ako šťastný celibátnik), tak si zaslúžiš, aby to bol niekto, kto bude toto všetko chápať a rešpektovať.
“Páčiť sa Bohu… byť skutočnou súčasťou Božieho šťastia… byť milovaná Bohom, nielen ľutovaná, ale spôsobovať mu potešenie, tak ako umelec nachádza potešenie vo svojom diele alebo otec vo svojej dcére - zdá sa to nemožné: váha či bremeno slávy, ktoré naše myšlienky takmer nevedia vydržať. Ale je to tak.” (por. C.S.Lewis, The Weight of Glory)
Ak máš problém prijať toto posolstvo, riešením je hľadať Pána, hľadať vzťah s tým, ktorý zomrel za Teba na kríži, aby si mohla uveriť v jeho lásku. Zoznamy oblečenia, hoci dobre myslené, Ťa k tomuto nepriblížia.
Ako človek, ktorý verí v nekonečnú dôstojnosť každého človeka, si Ťa budem vážiť bez ohľadu na to, ako veľmi prídeš (ne)oblečená. Ale ak sa mi bude zdať, že si neuvedomuješ svoju hodnotu, bude mi to ľúto. A možno vyjdem zo svojej introvertnej ulity a poviem Ti pár slov, ktoré som si doteraz väčšinou nosil len v srdci a ktoré si si teraz mohla aspoň prečítať.
