V skutočnosti nie, pretože tento pud rovnako, rovnako ako pud sebazáchovy, sleduje oveľa dôstojnejší cieľ. V zmysle neho muž a žena disponujú touto mohutnou silou, aby boli schopní zodpovedne odovzdávať život ako najvyššie dobro ich deťom prostredníctvom ich manželského intímneho spojenia. Práve k tomuto cieľu slúži anatómia sexuálneho pudu.
Na základe vzájomných sympatií zo vzhľadu, charakteru, spoločných hodnôt, či napĺňajúcej komunikácie aktivizuje v mužovi a žene vzájomnú náklonnosť. Prejavom tejto náklonnosti je, že muž prežíva reakciu zmyslov voči telu ženy a žena voči telu muža. Súčasne obaja prežívajú priaznivé city z celého bytia druhej osoby.
Muž voči prejavom ženskosti ženy, ako sú citlivosť, krása, nežnosť, starostlivosť; a žena voči prejavom mužskosti muža, ako sú sila, vytrvalosť, odvaha a spravodlivosť. Sexuálny pud tak formuje medzi nimi cenný a vzácny materiál ich vzájomnej blízkosti a dôvery. U muža sa tento materiál najčastejšie prejavuje silnejším prežívaním zmyslovosti k žene a u ženy silnejšou reakciou citovosti k mužovi.
Obaja však môžu prispieť k tomu, aby ich interakcia rozvíjala tento materiál, ale taktiež ho môžu aj poškodiť až zničiť. V nasledujúcej časti sa pozrieme špeciálne na prejavy náklonnosti u ženy a na to, ako môže tieto inklinácie trénovať, aby v súlade s jej ženskosťou dopomohla k vzťahu s mužom v čistote ich sŕdc.
Poslanie ženy vo vzťahu
Žena prežíva vo svojich emóciách, že je výraznejšie priťahovaná hodnotou mužskosti, ktorú jej komunikuje celá jeho osoba, nielen jeho fyzický vzhľad. Jej emócie rozpoznávajú v tejto hodnote dobro, ktoré vníma, že môže doplniť jej ženskosť, ktorú nemôže prirodzene úplne rozvinúť, ak sa nedaruje druhej osobe. Prežíva a uvedomuje si, že vo vzťahu s mužom môže nájsť plnosť svojej osoby tým, že sa v ich vzťahoch budú vzájomne starať a zaujímať o dobro jeden druhého.
Týmto dopĺňaním totiž muž a žena spolu dosahujú ľudskú plnosť ich zjednotením osôb v láske. Preto žena prirodzene túži po blízkosti s mužom. Táto túžba je dobrá, avšak spôsob jej realizácie môže byť škodlivý. Emócie ženy, ktoré sú poháňané jej zdravou túžbou po blízkosti s mužom, môžu viesť jej vôľu, aby s ním vyslovene hľadala blízkosť, bez toho, že by skutočne, bez nánosov vlastných nárokov, poznala celú pravdu o ňom a taktiež svojich citov.
Jej schopnosť pravdivo rozlíšiť, aký muž je, môže byť rovnako zatienená vkladaním hodnôt do jeho osoby, tým, že si muža idealizuje podľa svojich očakávaní, predstáv, či snov. Tieto vnútorné prežívania môžu podporiť aj jej predstavivosť, ktorá ju môže viesť do série neuvážených krokov, často znižujúcej jej hodnotu v očiach toho, na kom jej záleží.
Schopnosť ženy pravdivo rozlíšiť, aký muž je, môže byť zatienená vkladaním hodnôt do jeho osoby, tým, že si ho idealizuje podľa svojich očakávaní a predstáv.
Takými krokmi vedia byť napríklad aktívne a vynútené vyhľadávanie kontaktu s mužom, manipulovanie jeho emócií alebo vedomé smerovanie svojho ženského pôvabu k rozprúdeniu jeho zmyslovosti, aby jej prejavil náklonnosť. Týmto spôsobom môže žena používať muža ako predmet na dosiahnutie svojich cieľov. Tieto tendencie môžu viesť ženu k tomu, že sa môže rozhodnúť rozvíjať s mužom ďalšie interakcie, len vtedy, ak sa bude pri ňom dobre cítiť.
Skutočnosť, či sa muž a žena vedľa seba dobre cítia, je zaiste veľmi dôležitá a kľúčová. Avšak realita nestálych emócii a zmyslovosti by nemala byť jediným východiskom ich vzťahu. Zároveň by nemala brániť tomu, aby sa krásne a krehké počiatočné zaľúbenie a vzájomná túžba medzi nimi mohli rozvinúť do stabilného priateľstva, v ktorom si obaja vzájomne želajú to, čo je skutočným dobrom pre toho druhého.
K tomu, aby vzťah založený na vzplanutí citov a zmyslovosti prerástol do roviny pravého priateľstva, obaja, muž aj žena, musia pracovať na vlastnej osobnej integrite. Táto vnútorná formácia má smerovať k tomu, aby ich láska bola celistvá a nie rozkúskovaná, t. j. nebola založená len na prelietavom zaľúbení, túžbe, či sympatiách. Celistvou alebo integrovanou sa láska stáva, ak prežívanie zaľúbenia, túžby a sympatií rozvinú na úroveň priateľstva, v ktorom každý hľadá skutočné dobro seba a druhej osoby.
Konkrétne žena prispieva k žitiu pravdy a slobody v láske tým, že trénuje sily svojej duše (rozum, slobodná vôľa, emócie), aby nedovolila citom ovládať jej vôľu svojou túžbou byť milovanou. Nie emócie majú vládnuť, ale slobodná vôľa má vládnuť nad emóciami. Úlohou vôle je práve podriadiť emócie pravde, že ani ona, ani muž nemôžu byť používaní „ako s prostriedkom na dosiahnutie cieľa.“1
K tomu, aby vzťah založený na vzplanutí citov a zmyslovosti prerástol do roviny pravého priateľstva, musia obaja pracovať na vlastnej osobnej integrite.
Vedomie tejto pravdy dáva žene schopnosť smerovať svoje emócie hodnote osoby muža, teda aj hodnote jeho mužskosti, a to nezištne bez ohľadu na to, či budú naplnené jej emócie alebo či bude ním pozvaná do vzťahu. Takýmto postojom potvrdzuje hodnotu muža, a tak aj svoju vlastnú hodnotu. Takto v každej interakcii môže trénovať seba, aby neuvážene nepodľahla vábivej mužskosti, ktorá hrá na struny jej citovosti.
Zároveň týmto postojom spolu s mužom budujú základy vzájomného priateľstva, v ktorom navzájom spoznávajú pravdy o sebe samých, teda, či je tento muž v pravde takým, akým jej emócie hovoria. Tým, že žena takto nenechá emócie diktovať spôsob jej konania, ale ich vôľou smeruje v zmysle „miluj a neužívaj,“ pracuje na svojej integrite a zodpovedne integruje lásku cvičením sa v čnosti čistoty.
Postojom úcty k svojej hodnote a hodnote muža rozvíja žena svoju vnútornú čistotu, ktorá vie týmto čistým prejavom vyvolať lásku muža k nej. Nie je to láska za cieľom užívania ženy, ale láska z údivu, či fascinácie, ktorá je vyvolaná práve jej hodnotou, ktorú si ona chráni. Muža tak vedie bojovať o jej skutočné dobro rozvojom svojej vlastnej integrity, aby dokázal podriaďovať a smerovať jeho zmyslovosť a city hodnote jej osoby.
Touto inšpiráciou k čistej láske môže byť žena už predtým, ako by sa fyzicky stala matkou, účastnou na zrode pravdivej lásky. K jej zrodu prispieva správaním v čistote z poznania svojej hodnoty, čím napomáha mužovi, aby inicioval ich vzťah s úmyslom konať a starať sa o jej skutočné dobro a dobro ich vzťahu.
Touto inšpiráciou k čistej láske môže byť žena už predtým, ako by sa fyzicky stala matkou, účastnou na zrode pravdivej lásky.
Na tomto základe môžu následne obaja rozvíjať ich vzťah v pravde a v slobode tréningom svojej vôle spoločnému dobru ich vzťahu v aktívnej spolupráci s Božou milosťou. Touto spoluprácou tak môžu pracovať na tom, aby ich vzťah rástol a možno raz aj prerástol k zjednoteniu ich osôb v manželstve z výlučného odovzdávania sa jeden druhému v láske.
1 Wojtyla, K.: Láska a zodpovednosť, (Bratislava, Metodicko-pedagogické centrum, 2003), 23
Autorka: Jana Fullová
