Kedysi som mala veľký problém s tým, že som sa neustále porovnávala s inými, pre mňa krajšími ženami.
Nič dobré to neprinieslo. Práve naopak.
Určite to poznáte: "Och, to dievča má hustejšie vlasy ako ja. Tamtá má užší pás, tamtá menšie brucho, tamtá rovnejší nos, tamtá pevnejší zadok..."
Mohla by som pokračovať aj do ďalšieho rána a stále by bolo čo písať. A čo mi to pomohlo?
Bola som zdeptaná z každého jedného pohľadu do zrkadla. Keď som mala niekam ísť a pred odchodom som zbadala, ako vyzerám, s plačom som sa otočila a nešla som nikam. Samú seba som neustála zatĺkala k zemi poznámkami, ako otrasne vyzerám v porovnaní s... Že nikdy nebudem vyzerať tak dobre ako... Že budem dosť dobrá až po tom, čo budem dosť pekná. A absolútne som prehliadala to dobré, čo na mne je. Nie len fyzické, ale aj osobnostné. A každé ďalšie porovnávanie seba s inými bolo len novým zdrojom depresie. Nemalo to konca.
Keď už si nemôžeš pomôcť a musíš porovnávať, tak sa porovnávaj jedine so sebou. Porovnaj to, kým si bola včera, s tým, kým si dnes. To je jediné porovnávanie, ktoré ti pomôže v napredovaní.
Osobitým okamihom, kedy som začala na tie veci nahliadať inak bola chvíľa, keď som mala na rukách 9 mesačné bábo, ktoré opatrujem, a s druhou rukou som niečo potrebovala spraviť, tak som si ho posadila na bok a druhou rukou som robila veci. Vtedy mi moje širšie boky prišli veľmi vhod, pretože som si mala malého kam posadiť a jemu sa dobre sedelo. Možno to vyznieva ako nezmyselná vec, ale v tej chvíli som pochopila a ocenila, prečo mám boky také, aké mám. Uvedomila som si, že to malo dôvod. Že má dôvod to, ako som stvorená. Že to nie je náhoda. Tak prečo sa stále deptám tým, čo nemám, a neocením to, čo mám? Mám sa stále deptať negatívnym pohľadom na veci a nepozrieť sa na to, čo na nich môže byť dobré?
Prečo neviem byť vďačná za to, čo mám? Bola to pre mňa hlboká lekcia.
Boh ma skrze malého chlapca učí mať v láske samu seba. Dokáže prehovoriť naozaj cez kohokoľvek a čokoľvek. Buď ochotná počúvať. A nabudúce, keď sa znova budeš cítiť zle kvôli svojmu výzoru, obráť sa k Bohu a opýtaj sa: ,,Bože, čo si o mne myslíš ty?“ A On ti odpovie :)
PS... Keď už si nemôžeš pomôcť a musíš porovnávať, tak sa porovnávaj jedine so sebou. Porovnaj to, kým si bola včera, s tým, kým si dnes. To je jediné porovnávanie, ktoré ti pomôže v napredovaní.
Foto: Veronika Ropoviková
