Dnešná doba nie je mladým ľuďom, čo sa týka sociálnej stránky, veľmi naklonená. Buď si počkajú nejaký ten rôčik, kým si "niečo" našetria, postavia dom, kúpia byt, ustália sa v práci a podobne. A potom šťastne do manželstva. Alebo... život u rodičov, ktorí mladým ponúknu bývanie, kým si niečo nenájdu. Je zbytočné dopredu sa pripravovať na vzájomné viacgeneračné spolunažívanie, pretože v realite môže dôjsť ku situáciám, na ktoré nás nik vopred nepripraví.
Keďže som žena, konkrétnejšie by som poukázala na vzťah manželka-svokra. Samozrejme, že aj vo vzťahu manžel-svokra, svokor, môže dôjsť ku nepochopeniam a konfliktom. Ale osobne vnímam, že žena - matka, je viac citlivejšia na svojich synov ako na dcéry. Otcovia zas naopak.
Manželka má svojho muža viesť k pravej mužskosti, zodpovednosti. Ona má v ňom vzbudiť túžbu po povolaní hlavy rodiny.
Nie je to časté, že matky svojim nevestám "prajú", aby urobili ich synov šťastnými a otcovia zaťom, aby ich dcéry chránili a neskrivili im ani vlas na hlave? Dobrý otec vie, že ak jeho zať ublíži jeho dcére, svojej manželke, tak dcéra príde za ním s túžbou po otcovskom objatí a povzbudení. Dovtedy sa otec priveľmi nestará, lebo nevidí dôvod. Ale žena - matka, berie svoju žiadosť nevestám viac ako vážne a viac, ako len príležitostne.
Láska matky je diametrálne odlišná od lásky manželky
Čo nemení nič na tom, že je to láska vrúcna a nezištná. Osobne preferujem názor, že len keď sa žena stane matkou, zistí, čo to znamená pravá láska. Tá, za ktorú z celej sily bojuješ. Tá, za ktorú si ochotná položiť aj vlastný život, v pravom slova zmysle.
Keď sa matka pozerá na manželku svojho syna a povie jej, aby urobila jej syna šťastným, väčšinou to pre ňu citovo znamená: Miluj ho tak, ako ho milujem ja. Staraj sa o neho tak, ako som sa o neho starala ja. Môj syn nemá rád, keď... môj syn má najradšej... a podobne. To nie je zlé. To je láska. Chce pre neho to najlepšie. Ale v skutočnosti, je to nemožné.
V žiadnom prípade, nikdy nebudeš schopná milovať svojho manžela tak, ako ho miluje jeho matka
Ak má rád špagety, budeš mu naďalej robiť špagety. Ak nerád nosí košele, tak mu pripravíš tričko. Takéto vecné rady sú dobré a veľmi nápomocné. Pri spolužití s mužom i často potrebné. Toho si a budeš schopná. Ale na to ostatné sa matky väčšinou pozerajú z doby, keď ich deti boli slobodné.
Pri viacgeneračnom spolužití je to takmer vždy tak, že sa každý manželský konflikt či iný problém rieši familiárne. Tu platí staré známe, že aj steny majú uši. Len v málo prípadoch majú manželia možnosť vyriešiť si daný problém sami.
Keď cez víkend vstávali o jedenástej, dostali raňajky až do postele (samozrejme nie v každej rodine to tak je), keď noci trávili na žúroch a ony ich úpenlivo očakávali s kýblikom v ruke, lebo mu určite bude po prebdenej noci "nevoľno". Manželka má možno silu i vytrvalosť na to, aby to zvládala a tolerovala... ale určite sa na vec bude pozerať inak. Manželka má svojho muža viesť k pravej mužskosti, zodpovednosti. Ona má v ňom vzbudiť túžbu po povolaní hlavy rodiny. Nie zakazovať a prikazovať. Viesť.
Potom je tu vec komunikácie
Pri viacgeneračnom spolužití je to takmer vždy tak, že sa každý manželský konflikt či iný problém rieši familiárne. Tu platí staré známe, že aj steny majú uši. Len v málo prípadoch majú manželia možnosť vyriešiť si daný problém sami. Zapoja sa svokrovci, ktorí budú ochotní poskytnúť svoju radu.
Môže ísť o veľmi užitočnú radu, predsa len, sami sú manželia a ich výhodou je neodmysliteľne skúsenosť. Ale môže sa stať, že daná rada nebude na daný problém vhodná. Nemusí obom vyhovovať. A obe strany narazia na konflikt a nezhody. Problémy manželia vs. svokrovci nevznikajú z odporu svokrovcov k ženíchom či nevestám, ale z rozdielov v názoroch. Starší si často myslia, že majú v týchto otázkach pravdu. Lebo - už spomínaná skúsenosť.
Manželka má svojho muža viesť k pravej mužskosti, zodpovednosti. Ona má v ňom vzbudiť túžbu po povolaní hlavy rodiny. Nie zakazovať a prikazovať. Viesť.
Ale keď sa vrátime na začiatok, pri tom, ako sme každý iný a rozdielny, tak pochopíme, že nie na každého platí ten istý meter. A dôjde k situáciám, kedy vznikne konflikt nielen medzi svokrovcami a manželmi, ale aj medzi manželmi samotnými. A to je niečo, z čoho aj v pekle rastú od radosti kvety. Diabol miluje takéto situácie. Máločo ho robí tak spokojným ako to, keď môže vraziť klin do manželstva a celkovo, do rodiny.
Život manželov s rodičmi má teda veľa nevýhod
Nie je to len čisto o povahe ľudí v rodine. Ide hlavne o rozdielnosť. O iných pohľadoch v láske. O rozdieloch v láske. Láska manžela je iná ako láska otca. Láska manželky je iná ako láska matky. Ak ste sa rozhodli žiť s rodičmi, či už z dôvodu, že vám to tak vyhovuje alebo "len" musíte, kým sa postavíte na vlastné nohy, tak neexistuje žiaden návod na to, aby vaše vzájomné vzťahy boli zdravé, alebo minimálne uspokojivé.
Existuje len spôsob. Modlitba. Ale nie spôsobom, že ňou budeme chcieť meniť svokrovcov či svokrovci manželov. Modlite sa za to, aby vám Boh pomohol chápať ich. Ich inakosť a rozdielnosť. Chápať ich lásku. Ale zároveň treba prosiť aj o odvahu, aby ste sa nebáli vyjadriť svoj názor a o múdrosť Ducha Svätého, aby ste ho dokázali i rozumne a s láskou obhájiť.
Problémy manželia vs. svokrovci nevznikajú z odporu svokrovcov k ženíchom či nevestám, ale z rozdielov v názoroch. Starší si často myslia, že majú v týchto otázkach pravdu.
My s manželom sme si životom s rodičmi prešli. A bola to parádna škola. Myslela som si, že je dôležité presadiť svoj názor a nie vždy som do situácií "zaťahovala" Boha. Ale zistila som, že keď už nemôžem svojej svokre dokázať, že mám v istých sférach pravdu, je niečo, čo jej zaiste ukázať môžem. A to je láska k jej synovi.
Skutočne. Možno svojim svokrovcom nedokážeš, že máš pravdu, že to, ako veci riešiš, je správne... ale môžeš ich presvedčiť o tvojej láske k svojmu manželovi/manželke. A to je niečo, čo sa nedá prehliadnuť.
Niekedy si s úsmevom v duchu poviem, že najšťastnejšími ženíchmi a nevestami sú rehoľníci, lebo ich rodičia a zároveň svokrovci sú Matka Božia a Nebeský Otec. A ten má tendenciu nechávať svojim deťom slobodnú vôľu, čo situáciu značne uľahčuje. Ale Jeho láska sa ukazuje v skúškach a odvahe. Modli sa. Obetuj. Miluj. Boh sa postará. Neopustí. Dá vám silu spoločne čeliť problémom i rozdielom. Do života je to skvelá škola.
Osobne vnímam, že bez mojich svokrovcov by som sa snáď nikdy nenaučila chápať svojho manžela a učiť sa poznávať jeho srdce tak, ako predtým.
Osobne vnímam, že bez mojich svokrovcov by som sa snáď nikdy nenaučila chápať svojho manžela a učiť sa poznávať jeho srdce tak, ako predtým. Bez nich by som možno nevedela byť taká trpezlivá a chápavá. Mnoho rozhovorov o jeho detstve, úspechoch či pádoch ma naučilo pozerať sa na svojho manžela inými očami. Očami milujúcich rodičov. Nebyť ich pohľadu, nebyť ich lásky, moja by snáď dávno zlyhala na prvej prekážke. Teda, v konečnom dôsledku, netreba sa od strachu triasť pred životom s rodičmi. S modlitbou. S odvahou. S láskou.
Je veľmi dôležité začať si budovať vlastný domov. Dom či byt. Ale skôr, než sa pustíme do týchto ,,stavieb”, vybudujme najskôr most. Nestojí ani cent, ale zato mnoho úsilia. Most v našich vzájomných vzťahoch, v rodine. Nič nie je dôležitejšie ako rodina. Ak sa zrúti budova, ľudí presťahujú do inej. Ale ak sa zrúti most, ostaneš visieť na jednej strane, až kým nepostavia nový alebo pôjdeš okľukou cez poľné, nebezpečné cesty plné prekážok. Ani jedna možnosť nie je lákavá. Preto je potrebné prosiť Boha o silu, vedieť budovať silné a zdravé mosty, zložené z lásky a obety.
Autor: Hela
