Keď sa vrátim späť niekoľko rokov dozadu (aby som bola presná, tak 9 rokov dozadu), nikdy by som si nepomyslela, že práve MY DVAJA budeme niekedy uvažovať o manželstve, alebo, že k nemu naozaj dôjde.
Ako spoločný čas plynul, začalo to k manželstvu predsa len smerovať. Už je tomu 6 rokov čo pokľakol. Krátko na to ma zaplavili pochybnosti, či áno, či nie, veď predsa – áno či nie? Ale jasné, že áno, veď všetky sa chceme vydať , nie? Tak áno či nie?
No, a odvtedy som sa ako nádejná nevesta utrhla z reťaze a hltala všetky módne trendy okolo veľkého dňa, ovládala som naspamäť všetky kolekcie a názvy obrúčok. Pán ženích len prikyvoval (a platil). Nič iné mu neostalo.
Pol roka chystačiek, vybavovačiek, stresov, šokov, a ja som v tom emočnom kolapse za celú dobu ani raz nezapochybovala, že sa chcem vydať. Ani raz, čestné slovo. Bola som odhodlaná vydať sa, PRESNE za tohto muža a mať dokonalý život.
Ou... aké sklamanie.
Neviem, čo spôsobilo stav, že pred svadbou som si bola stopercentne istá, že manželstvo je najsprávnejšia a najlepšia voľba, že som ani na sekundu nezapochybovala o mojom budúcom manželovi a každému som vravela, že presne toto je ON (na 100%!!), a po svadbe som sa nemohla zbaviť myšlienok, či to predsa len bolo také super 100% rozhodnutie.
Krátko po svadbe ma začali prenasledovať pochybnosti. Neviem prečo. Naozaj ani poriadne neviem o čom stále pochybujem. Boh mi vybral to najlepšie čo pre mňa mal a ja Mu stále neverím!
Možno ma prekvapil fakt, ktorý som síce poznala už predtým, ale v euforickom svadobnom opojení som ho až tak nevnímala. Že vlastne už je to na celý život. Áno, dobre vidíte, dobre čítate, je to na CELÝ ŽIVOT! (Aspoň my kresťania by sme si to mali dobre pamätať, že sľub v kostole pred Bohom nie je len také nič, ktoré skončí rozvodom. Nie. Toto rozdelí len smrť.) Alebo ma prekvapil fakt, že možnosť výmeny či reklamácie je nezvratne preč?
Nemôžem povedať, že by náš spoločný život bol zlý. Že by môj manžel bol zlý. To vôbec, je to skutočne závideniahodná partia. (ALE... nebol by niekto iný lepší? ...nerozumeli by sme si viac? ...nemali by sme viac spoločných záujmov? ...nevedel by ma častejšie a viac oceniť? ...pochváliť ...povzbudiť ...pomôcť ...a nechcel to Boh inak?...možno mal pre mňa niekoho iného a ja som Mu výber pokazila...ako to vlastne malo byť...???)
Krátko po svadbe ma začali prenasledovať pochybnosti. Neviem prečo. Naozaj ani poriadne neviem o čom stále pochybujem. Boh mi vybral to najlepšie čo pre mňa mal a ja Mu stále neverím!
5 rokov sa spovedám z toho, že mám veľké pochybnosti o manželstve.
Povzbudením je, že vraj nie som jediná. Demotivujúce je, že nad tým často strácam kontrolu a spôsobuje mi to v duši zmätok a nepokoj. A to nehovorím o tom, čo to spôsobuje v manželstve! Muž si nevšimne, že má žena prefarbené vlasy alebo nové šaty, kdeže... ale keď sa usmieva a tvári sa, že nič, on v tom momente vidí, že sa niečo deje!
Boh je v tomto úplne super top špica, pretože mi často posiela z každej strany krátke myšlienky, zamyslenia, uistenia, povzbudenia. On mi vyslovene kričí zhora že ÁNO! Že je to v pohode! Že takto to chcel! A ja to stále príjmam ťažko. Aj teraz sa pýtam sama seba – naozaj mi to z toho neba kričí? Asi preto, že niekedy je to naozaj ťažké.
Naposledy som sa so svojim problémom podelila s kňazom v náhodnej spovedi. Super náhoda.
On sa na mňa usmieval od ucha k uchu a od srdca mi povedal myšlienku, ktorú si zapamätám dúfam navždy, a každý deň si ju odvtedy opakujem. Vlastne ju mám ako takú strelnú modlitbu proti pochybnostiam a za naše manželstvo.
Pochybnosti pred svadbou, to je rozhodovanie. Pochybnosti v manželstve, to už je pokušenie.
Pochybnosti pred svadbou, to je rozhodovanie. Pochybnosti v manželstve, to už je pokušenie.
Neviem či to bolo počuť, ale keď to povedal, z duše mi odpadol taký balvan, že zatriaslo spovednicou.
Bolo to ako uistenie priamo od Boha (síce už som ich ,,zopár“ dostala, ale toto bolo také naozajstné, z očí do očí. Asi sa už na to nemohol pozerať).
Koľko pravdy v jednej myšlienke!
Pochybnosti pred, to je rozhodovanie. No dobre, ale veď my, čo sme v manželstve, už sme sa rozhodli, tak čo riešime?
Už nie je čo riešiť !
Rozhodli sme sa pre to najlepšie čo nám Boh dal, a dovolím si tvrdiť, že nám s tým rozhodovaním možno aj trochu pomohol – ženám určite.
Manželstvo je nádherný stav. Ale je to aj najtvrdšia rehoľa, nepochybne. Býva to ťažké. A ešte ako! Avšak nikde inde, pri nikom inom než pri TOMTO manželskom partnerovi by sme sa nenaučili byť takí, akých nás chce Boh mať. A on nás chce mať úplne dokonalých.
Ak sa modlíme za trpezlivosť, dá nám Boh trpezlivosť, alebo nám dá príležitosť byť trpezliví?
Ak sa modlíme za odvahu, dá nám Boh odvahu, alebo nám dá príležitosť byť odvážni?
Ak sa modlíme sa rodinu / manželstvo, dá nám Boh okamžite skvelú rodinu, alebo nám dá príležitosť na lásku?
Preto ak Ti vybral – rovnako ako mne, niekoho s kým je to ťažké a preto často pochybuješ, tak sa vlastne trafil. Veď keby to bolo stále super, všetko super, manžel super, deti super, manželstvo super, nemala by som príležitosť byť super ja ani Ty. Lebo... a teraz použijem myšlienku z jedného filmu...
Ak sa modlíme za trpezlivosť, dá nám Boh trpezlivosť, alebo nám dá príležitosť byť trpezliví?
Ak sa modlíme za odvahu, dá nám Boh odvahu, alebo nám dá príležitosť byť odvážni?
Ak sa modlíme sa rodinu / manželstvo, dá nám Boh okamžite skvelú rodinu, alebo nám dá príležitosť na lásku?
Autorka: Nika
