Filmoví nadšenci rozpoznávajú scénu z novo uvedeného filmu „Po čem muži touží“; pre filmových laikov to píšem nahlas. Nie, nejdem písať kritickú revue českej komédie s, podľa môjho názoru, trochu lacným humorom a tuctovým námetom, zato úctyhodným, aj keď nie vždy vysoko hodnotným prevedením. Omnoho dôležitejšou a preto hodnejšou kritiky sa mi zdá byť celková predstava spoločnosti o tom, po čom muži vlastne túžia, ktorej je táto ako aj mnoho iných filmových scén len špičkou ľadovca. Ak poviem, že toto rozhodne nie je náplňou mužskej túžby, tak mi snáď vyjadríte svoj súhlas... No tento súhlas prichádza z ženskej strany s jemným podtónom skepticizmu, pretože aj keď ženy tušia, že ľudské túžby nemôžu byť naplnené niečím tak povrchným, ako je sexuálne nadšenie zo ženského tela, predsa je to v rozpore s tým, čo zažívajú dennodenne pri stretnutí sa s mužským pokolením. A artikulované názory feministických líderiek – schovávajúcich sa za hnutia o zrovnoprávnenie pohlaví – ženy v tejto ich skepse len utvrdzujú... Tak kde je pravda? Je túžbou mužského srdca len využitie ženského tela, preferovane bez mena? (Mimochodom tiež vyjadrené v jednej z scén menovaného filmu.) A ak je to tak, prečo je tak mnoho mužov, ktorí vždy dostanú to, čo chcú, dezorientovaných, unudených životom a z hĺbky srdca nešťastných?
Človek je tvor učenlivý a pozorovaním sa toho naučí najviac. Vždy som fascinovaný pozorovacou schopnosťou detí, ktoré už od útleho veku vnímajú svoje okolie s nevídaným záujmom. Ak niečo zvábi ich pozornosť, ležiac v postieľke a neschopné sa k objektu záujmu dostať na dosah, upriamujú naň všetku svoju pozorovaciu a kognitívnu energiu – až si idú oči vyočiť, len aby daný predmet bol ich dvoma čiernymi dierami s belasým lemovaním celkom vtiahnutý do ich imaginárneho sveta. Podobne to funguje aj neskôr – pri formovaní osobnosti – keď si deti všímajú správanie svojich rodičov, ktorí sú ich prvými vzormi dobrého a prospešného života. A ťažkosť rozpoznania a správneho žitia mužských túžob začína neprekvapivo už v tomto bode života, keď chlapci márne hľadajú vo svojom okolí muža, ktorý by ich do mužnosti zasvätil. Vidia okolo seba mnohé prázdne schránky niekdajších mužov, teraz znudených životom a stereotypom, do ktorého sa dostávajú z väčšej časti kvôli sebe samým. Otec, ktorý sedí doma pri telke alebo horšie, ktorý preferuje krčmu a veľké pivo pred svojou rodinou; otec, ktorý príde opitý domov a bije svoju manželku a niekedy aj svoje deti; otec, ktorý uteká do svojich pracovných povinností, pretože to je jednoduchšie, ako sa rozdávať svojej rodine... Môžeme pokračovať ešte dosť dlho, ale myslím, že zmysel je jasný: Chlapci v dnešnom svete strácajú prvý a najdôležitejší príklad mužnosti v ich živote – svojich vlastných otcov.
Chlapci v dnešnom svete strácajú prvý a najdôležitejší príklad mužnosti v ich živote – svojich vlastných otcov.
Všetci si všímame okolo seba zaujímavý vývoj v oblasti marketingu: túžba po veciach a neraz aj po ženskom tele je používaná ako nástroj. Sex a erotika sa stali „značkami“, ktoré ak sa objavujú v nejakom filme alebo televíznom programe, tak zaručujú svojou škandalóznosťou sledovanosť a záujem, aj keď daná produkcia neponúka žiadnu pridanú hodnotu (porov. napr. FARMA). Túžba po ženskom tele zrazu už nie je tou ťažko dosiahnuteľnou métou, ktorú si musí muž svojím správaním a bojom (neraz aj samého so sebou) zaslúžiť. Ženské vnady sú vystavované ako návnady, na ktoré sa má mužský konzument chytiť a nepustiť. Ale aj keď je to smutná, tak predsa očakávaná skutočnosť, pretože predajcovia a reklamné agentúry sa už od začiatku svojej existencie neštítili použiť všetko, čo bolo treba, aby zarobili. Omnoho smutnejšia je však skutočnosť, že už aj „marketing ľudských vzťahov“ funguje na podobnej úrovni. Ak žena túži po nejakom mužovi (alebo „len“ po jeho peniazoch, aute, uznaní...), stačí ho „uloviť“; a aká je pre muža neodolateľnejšia návnada ako krása ženského tela? Nápadne mi tento jav pripomína loveckú techniku z kráľovstva zvierat a rastlín, keď mäsožravá kvetina láka do svojho nebezpečenstva úbohého čmeliaka. Aj vonkajší farebný a veľmi lákavý zjav oboch protagonistiek dopĺňa túto smutnú metaforu. Pravdou však zostáva, že muži, pohltený a zlákaný jednoduchou korisťou strácajú motiváciu hľadať v ženách niečo viac, ako lahodí ich očiam. Ako vieme, pre mužov sú telesné prejavy ich primárnym jazykom lásky a pokiaľ túto ich najsilnejšiu túžbu naplnia oba marketingy dnešného sveta, nemajú chuť hľadať silu na to, ísť do hĺbky.
Túžba po ženskom tele zrazu už nie je tou ťažko dosiahnuteľnou métou, ktorú si musí muž svojím správaním a bojom (neraz aj samého so sebou) zaslúžiť.
Prijímam v tomto bode pripomienku, že sú v tomto článku muži zatiaľ vykresľovaní len ako isté „obete svojej doby“. Že vlastne oni za to vôbec nemôžu, taká je doba. Nechajte ma vyviesť vás z omylu! Môj názor na túto vec je nasledovný: každý jedinec mužského pokolenia je síce vystavovaný pokušeniam, ktoré plynú z jeho synovstva tejto doby. Ale takisto má každý jeden povinnosť a silu na to, týmto nebezpečenstvám odolávať, ktorá pochádza z Božieho Synovstva. Môže sa zdať, že mužom stačí naplniť ich žiadostivý pohľad a budú spokojní. Faktom je, že mnoho manželstiev a vtipov o nich funguje na tom princípe, že muž „dostane to, čo chce,“ a dá žene „na chvíľu pokoj“. Ale otázkou zostáva, čo tým všetkým mužom, čo predsa „dostanú to čo chcú“, chýba? Prečo upadajú do podvádzania a iných závislostí? Prečo, ak teda tak veľmi túžia po ženskom tele, toto nakoniec nie je dosť?
Ak by som sa spýtal, pri čom sa mužovi zúžia zreničky, zrýchli tep a ústa sa premenia v šibalský úsmev plný nadšenia, tak viem s istotou, že muži by mi odpovedali hneď a presvedčivo, ženy trochu zdráhavejšie, možno aj nesprávne (nielen preto, že im je tento koncept cudzí). Táto vzrušujúca situácia, ktorá chutí omamne sladko, a predsa vyžaduje, aby všetky mužské zmysly boli v maximálnom napätí, sa volá NEBEZPEČENSTVO. Možno trochu nečakaná odpoveď, keďže sa väčšina článku zaoberá mužskou túžbou po ženskej kráse. Ale verte mi, že aj tá najkrajšie stvorená vec na svete sa stane bez jej nebezpečenstva pre muža nudnou. Vskutku, byť v nebezpečenstve je pre muža najväčšou výzvou a preto aj najväčšou túžbou. A to v dvojakom zmysle:
1. Muž sa stáva mužom, keď okolo seba cíti potencionálne vonkajšie nebezpečenstvo. Niečo, čo ohrozuje jeho samého, jeho rodinu, milované osoby, dokonca aj „len“ jeho hodnoty, musí byť razom odstránené a zažehnané. Prečo mužov, ktorí „neprestávajú byť chlapcami“, vždy budú baviť počítačové hry? Vo svete plnom svištiacich guliek, nebezpečných lovcov odmien, rýchlych áut a mocenských hier musí muž zmobilizovať všetky svoje schopnosti a „skilly“, aby mohol poraziť nebezpečenstvo, ktoré naňho čaká.
2. Muž musí byť preto vo svojom vnútri nebezpečnejším ako to nebezpečenstvo samo. Musí byť pre tých, ktorí ho chcú ohroziť alebo mu ublížiť, postrachom, neprekonateľným súperom, neporaziteľným „bossom“. Vedený do nebezpečenstva, v ktorom ide o všetko, je muž nútený ísť za hranicu svojich síl, aby dokázal, že zvláda ochrániť to, čo mu je sväté. Len toto víťazstvo zaručuje pred svetom a pred Bohom jeho mužnosť. Muž túži byť nebezpečným, aby mohol víťaziť, ba čo viac, aby mohol chrániť a bojovať za svoju milovanú.
Vedený do nebezpečenstva, v ktorom ide o všetko, je muž nútený ísť za hranicu svojich síl, aby dokázal, že zvláda ochrániť to, čo mu je sväté. Len toto víťazstvo zaručuje pred svetom a pred Bohom jeho mužnosť.
Po čom teda muži naozaj túžia? Vysnívaná kráska, nielen s krásnou dušou, ale aj krásnym telom, sa pri pocite nebezpečenstva z mužského srdca nevytráca. Sme stále tak naprogramovaní, aby sme cítili nadšenie a neustávajúcu túžbu po tom najkrajšom z celého stvorenia. Ale nebezpečenstvo je to, čo nás uvádza do pravej hĺbky vecí, aj a najmä ženskej krásy. (Ale o tom možno niekedy nabudúce.) Ak niečo nemyslíme vážne, nestojíme si za tým, nevážime si to (alebo ju), nikdy nezažijeme ozajstné nebezpečenstvo. Pretože to prichádza len pri ohrození našej pravej podstaty. Ak je táto podstata prázdna, pretože pre nás nie je nič podstatne dôležité, tak čokoľvek bude v našom živote v ohrození, nebude nám stáť za tú námahu, ísť naplno do boja s nebezpečenstvom. Preto aj muž, ktorý sa (ne)uspokojí s pohľadom a použitím ženskej krásy na egoistické účely, nebude za ňu bojovať, keď to bude treba. Je príliš zahľadený do seba a do svojich potrieb. Muž túži žiť v nebezpečenstve, čeliť mu a vyhrávať. Preto, milé dámy, nedoprajte mužovi odmenu bez rizika, prestávku bez námahy a výhru bez turnaja. Pretože to z neho nespraví muža pre vás, ale naplní jeho túžbu bez vás. A my, chlapi, neuspokojme sa s niečím ľahko dosiahnuteľným! Úprimne, akú cenu má úspech bez toho, aby sme sa museli zdvihnúť od Facebookov? Ani len cenu útechy! Snažme sa ukázať ženám a svetu svoju pravú túžbu, aby ozajstní muži neboli len výnimkou z pravidla, ale VÝNIMOČNE pravidelným javom!
autor: Nikodém Bartošík
