Na internete sa akoby roztrhlo vrece s článkami o ženskom srdci. Vychovávame generáciu mladých žien, ktoré budú poznať svoju hodnotu, ktoré budú najprv budovať vzťah s Bohom a spoznávať seba, kým vstúpia do vzťahu s iným človekom. Učíme ženy vážiť si samé seba, nebrať hneď prvú ponuku, nenamotať sa na prázdne slová a krásne reči. Učíme ich čakať. Čakať, že ten správny partner do ich života príde, že sa prejaví, a že to v pravý čas spoznajú. No na druhej strane tu máme silnejšiu polovicu ľudstva, ktorú sme tak trochu ponechali samú na seba. Máme tu na jednej strane zástup čakajúcich žien a na druhej zástup neistých a vystrašených mužov. A tu niekde je podľa mňa aj príčina toho, prečo sa im akosi nedarí stretnúť.
Strach, útek a skrývanie sa sú prvým zranením muža
Je to postoj Adama v raji, ktorý sa pri pokúšaní hada tváril, že tam nie je. Že nestojí hneď vedľa Evy. Adama, ktorý na otázku Pána odpovedá, že nič z toho, čo sa stalo, nie je jeho vina.
Napadajú mi tu slová z piesne Johna Newmana-Blame (Vina): „Blame it on the night, don´t blame it on me.“ (Obviň z toho noc, neobviňuj z toho mňa.)
Učíme ženy, aby neopakovali chyby Evy. Aby neprebrali iniciatívu do svojich rúk, v snahe zachrániť situáciu. V tejto dobe emancipácie a feminizmu ich učíme, aby neboli drsné, aby sa nehrali na mužov. Sme iné, nebojujeme s nimi, ale naopak dopĺňame sa. Povzbudzujeme ich, aby sa neskrývali, aby neuverili klamstvám o tom, že nie sú krásne, a že nemajú čo ponúknuť. A to všetko chce odvahu. Chce to odvahu ukázať svoju zraniteľnosť a krásu, ak hrozí, že bude odmietnutá, znevážená, zneužitá či vysmiata. Chce to odvahu nevziať veci do vlastných rúk, keď nás toľké sklamania a zranenia v živote naučili, že na nikoho sa nedá spoľahnúť. V tejto chvíli je tak veľmi dôležitá viera, osobný a živý vzťah s Bohom. Vedomie, že On príde na pomoc. Že v Jeho rukách je iniciatíva a záchrana. To isté žena podvedome očakáva od muža. Pretože muž, s pomocou Božej milosti, sa musí vedieť „nakopnúť“ sám.
Ženy hľadajú niekoho, kto vie, kým je a čo chce. A že to, čo chce, je práve ona. Ona jediná.
Zaujímalo by ma, čo by asi väčšina mužov odpovedala na otázku, čo asi ženy hľadajú. Je to pekný vzhľad, plná peňaženka, dobrá práca? Mnohí majú pocit, že ženy chcú zlých chlapcov, a tých slušných a dobrých si nevšímajú. Mnohí by povedali, že ženy nevedia, čo chcú. Nie je to pravda. Ak by som mohla odpovedať za všetky, povedala by som: „Ženy hľadajú niekoho, kto vie, kým je a čo chce. A že to, čo chce, je práve ona. Ona jediná.“ To nie je až také komplikované, že? Lenže tento postoj predpokladá aj u muža veľkú dávku odvahy.
Svet potrebuje mužov, ktorí sú ochotní riskovať, ktorí to s nimi myslia vážne
Mnohí muži si myslia, že s týmto nemajú problém a sami seba by označili za rozhodných. Že presne vedia, čo chcú. Či už je to druh jedla, ktoré si dajú na obed, dovolenka, na ktorú chcú toto leto ísť, kariéra, akú chcú v práci v najbližších rokoch urobiť, typ auta či mobilu, na aký si chcú našetriť. Kameň úrazu je však v tom, že žiadna z týchto vecí ho nemôže zraniť ani mu ublížiť. Od žiadnej nemôže zažiť odmietnutie a sklamanie. So ženou je to inak. A preto prejaviť svoju túžbu vo vzťahu k nej je vždy riziko. Veľké riziko. Ale svet potrebuje mužov, ktorí sú ochotní riskovať. Toľké ženy na nich čakajú.
Prejaviť svoju túžbu vo vzťahu k nej je vždy riziko. Veľké riziko. Ale svet potrebuje mužov, ktorí sú ochotní riskovať. Toľké ženy na nich čakajú.
Myslím si, že neexistuje zraňujúcejší zážitok pre ženu, ako keď sa jej prihovorí muž, ktorý vysiela takýto nejaký signál: „Oslovil som ťa, lebo si pomerne sympatická a keby sme sa spoznali, možno by nám to mohlo vyjsť, ale ak nemáš záujem, tak nič. Aspoň som to skúsil. Je tu množstvo ďalších žien, tak snáď to vyjde nabudúce.“ Mužovi tento postoj možno dáva pocit bezpečia, že za skúšku predsa nič nedá. Veď aj tak nejde o nič vážne. Tento postoj však už spôsobil toľko škody!
Mnohé knihy, ktoré patria medzi klasiku v literatúre, opisujú práve príbehy zranených žien, ktoré od muža očakávali viac, než im on mal v úmysle dať. Ženy naozaj túžia po mužoch, ktorí to s nimi myslia vážne. Ktorí veci a rozhodnutia vo svojom živote berú zodpovedne. Ktorých slová majú váhu, a ktorých rozhodnutia platia. Toto je sila, o ktorú sa žena môže oprieť a tá sa nezískava v posilňovni. Pozrime sa len na všetky romantické filmy, ktoré tak dojímajú ženské srdcia. Rómeo zbadá na plese Júliu a neváha vstúpiť do domu najväčšieho nepriateľa a vyškriabať sa na balkón, len aby ju uvidel a mohol s ňou hovoriť. Ďalší zas naháňa v uliciach New Yorku taxík, ktorý odváža do diaľky jeho neznámu a on ju nechce nechať ísť. Mnohé ženy by to možno takto nevedeli pomenovať, ale toto je pocit, ktorý hľadajú: „Stojí o mňa, som preňho tá jediná a bude o mňa bojovať.“
Muž, ktorý ide príkladom mnohým mužom
Najdokonalejším príkladom muža je nepochybne Ježiš Kristus. Už svätý apoštol Pavol hovorí: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu“ (Ef 5, 25).
Ja by som ale v tejto chvíli chcela spomenúť iného muža z biblických dejín. Muža, ktorý bol taký milý v Pánových očiach, že mu Boh prisľúbil, že z jeho rodu sa narodí očakávaný Mesiáš. Áno, myslím teraz na kráľa Dávida. Jeho život je plný momentov, kedy sa zachoval ako pravý muž. Napríklad ten, keď po napomenutí proroka ohľadom hriechu s Betsabe čestne uznal svoju vinu a neukrýval svoj hriech. Ja by som však teraz chcela vyzdvihnúť iný moment. Ten, keď ešte ako chlapec prvýkrát čelil veľkej výzve, a to bitke s Goliášom. Aj on bol vtedy mladý, nenápadný, zaznávaný. Aj jeho vlastní bratia sa mu vysmievali. Aj on musel nájsť v sebe veľa odvahy čeliť nebezpečenstvu, v ktorom mohol prísť o život. A čo bolo jeho jedinou istotou a útechou? Že Boh je pri ňom. Dávidova viera a jeho vzťah s Bohom boli jeho odvahou a nádejou.
„Potom Šaul obliekol Dávida do svojho odevu, dal mu kovovú prilbu na hlavu a obliekol ho do panciera. Na odev si Dávid opásal jeho meč a pokúsil sa chodiť, lebo nebol navyknutý. Tu Dávid povedal Šaulovi: „Nevládzem v tom chodiť, lebo nie som navyknutý.“ A Dávid zvliekol tie veci zo seba“ (1 Sam 17, 38-39).
Dávid sa nespoliehal na ľudské spôsoby ochrany, ale veril, že jeho život a srdce sú v Božích rukách v bezpečí. A práve preto zvíťazil.
Chcela by som upriamiť pozornosť práve na ten moment, keď sa Dávida snažia obliecť do bojovej výzbroje. Dostáva ťažké brnenie, štít, meč a všetko, čo potrebuje na svoju obranu. Ale Dávid sa toho zrieka. Nepotrebuje to. Necíti sa v tom sám sebou. Nádherný príklad toho, čo sa snažím povedať! Muži, prosím, prestaňte sa chrániť! Prestaňte vo vzťahu k ženám používať svoju obranu. Všetky tie štíty a múry, ktoré vás majú uchrániť pred prípadným zranením, ale práve naopak, ešte viac ubližujú. Dávid to tak neurobil. On sa nespoliehal na ľudské spôsoby ochrany, ale veril, že jeho život a srdce sú v Božích rukách v bezpečí. A práve preto zvíťazil.
Každý z nás má strach. Strach z bolesti, zo straty, z odmietnutia, samoty. Strach žiť život bez lásky, ale aj strach staviť všetko na lásku.
Každý jeden z nás je poznačený svojou minulosťou. Svojimi predchádzajúcimi sklamaniami, zraneniami a neúspechmi. Každý z nás má strach. Strach z bolesti, zo straty, z odmietnutia, samoty. Strach žiť život bez lásky, ale aj strach staviť všetko na lásku. Boh nás ale učí, ako na to. Na kríži stavil na nás všetko, stavil všetko na lásku. Dokonca aj svoj život. A sľúbil nám svoju pomoc, aby sme aj my mohli konať rovnako.
Drahí muži, verte mi, že ak nájdete odvahu a rozhodnete sa vo svojom živote vždy odvážne konať aj v situáciách, ktoré nemusia skončiť hneď úspechom, odmenou vám bude nádherné ženské srdce. A to je skutočný poklad, o ktorý stojí za to bojovať.
