Áno, všetci sa chceme páčiť. Môžete to priznať, môžete to poprieť, ale faktom zostáva, že nám všetkým viac alebo menej záleží na našom zovňajšku. Mužom aj ženám. Chceme vyzerať dobre, byť in, byť cool, trendy... ale za akú cenu? Často veľmi vysokú...
Oproti nám si vykračovala dvojica, zjavne tvoriaca pár. Muž oblečený v šortkách a tričku, žena v košeli a ... teniskách?! Pevne som verila, že má na sebe ešte iný kus oblečenia, ktorý LEN nie je vidieť. Ó, ako som sa hanbila! Ja, žena, som sa hanbila za inú ženu. Aj za jej priateľa.
Chvíľu sme s kamarátkou kráčali ticho, lebo sme nevedeli nájsť správne slová, ktoré by dostatočne opísali náš vnútorný výbuch. So súcitom v očiach sme sa pozreli jedna na druhú: Ako len mohla?! Ako len mohol?!
„Svätá a cudná žena je pôvab nad pôvab, nijaká protihodnota sa nevyrovná zdržanlivej duši“ (Sir 26, 19 - 20).
Pohľad človeka vs. pohľad Boha
Tá žena v podstate neurobila nič zlé. Áno, v očiach tohto sveta. Ale čo v očiach Božích? Ako by ju videl On?
Stvoril ju na svoj obraz, plnú krásy, pôvabu, cudnosti, pokory... a ona to všetko pošliapala, hodila do blata... A neurobila nič špeciálne, len sa (ne)obliekla. Je mi do plaču.
Koľko takých dievčat viac odhalených ako zahalených som stretla počas horúcich dní kráčajúc ulicami mesta? Veľa. Veľmi veľa. A načo je to dobré? Dovolím si konštatovať: na nič. Ponižuje to ženskú krásu a v mužskej mysli vyvoláva myšlienky, ktoré s cudnosťou nemajú nič spoločné. Ach, ženy, kde bolo ráno to zrkadlo, ktoré vám malo ukázať PRAVÚ krásu, a nie tú, ktorú chce vidieť svet? Kde bolo vaše svedomie, kde? Viem, prišlo leto a teploty sa každým dňom šplhali vyššie a vyššie. Bolo teplo. No aj do tepla sa dá pekne, a pritom cudne obliecť. Verte mi, poznám mnoho dievčat, ktoré to vedia. No ešte viac poznám takých, ktoré to nevedia. Ktoré nevedia, že cudnosť neznamená habit po členky alebo rolák s dlhými rukávmi. Niekedy stačí šatka zahaľujúca ramená alebo sukňa dĺžkou dosahujúca kolená. A cudnosť hneď dostáva svoj rozmer!
Cudnosť neznamená habit po členky alebo rolák s dlhými rukávmi.
Šieste z desiatich
Hlboké výstrihy, tričká a tielka odhaľujúce brucho, vysoko krojené šortky... V každom obchode to isté. Zas mi je do plaču...
Pred časom tu bol uverejnený článok o “kostolnom“ dresscode. Kvitujem ho, bol perfektný. No osobne si myslím, že sa nevieme obliekať nielen do kostola, ale ani na bežnú prechádzku či nákupy. Odhaľujeme, čo má ostať zahalené, odkrývame, čo má ostať tajomstvom. Prečo? Lebo prúd dnešnej doby nás ťahá so sebou. „Veď všetci sa tak obliekajú, nevidím problém...“ Ale nevidieť problém neznamená, že problém tam nie je. A problém tam JE. So šiestym Božím prikázaním.
A čo muži?
Akú úlohu v tomto všetkom zohráva mužské pokolenie? Veľmi dôležitú. Vysvetlím:
Každý muž, ktorý má priateľku, je hrdý a pyšný na tú nádheru, ktorá skrášľuje jeho pravý alebo ľavý bok. Je na ňu tak pyšný, že ju nechá vystavovať svoje telo na obdiv kráčajúc ulicou alebo nákupným centrom vedľa neho. Nechá ju. Dokonca ju v tom podporí. Možno jej aj on sám kúpil tie krátke šaty, sukňu, IBA košeľu, alebo ju v ich kúpe minimálne podporil. Vystavil svoju priateľku na “obdiv“ všetkým. No hlavne mužom.
Vy muži viete, aké ťažké je dnes pozerať na ženu čistým zrakom. Tak prečo si tento neľahký boj sami medzi sebou robíte ešte ťažším? Ponúkate svoje priateľky ako tovar v predajni, ako výstavný artikel. A my ženy vám to dovolíme, pretože odpovedáme jazykom, ktorým ku nám prehovárate. Ak by ste hovorili jazykom lásky, láskou vám odpovieme. Ale väčšina z vás nehovorí jazykom lásky... To, čo chcú ženy počuť od mužov, svojich priateľov, nie je „si kus“, „si sexy“, „pozri na ten chutný zadoček“... Chcú počuť, že sú SKUTOČNE krásne, pôvabné, čarovné, že v očiach muža sú jedinou princeznou, očarujúcou kráskou, drahou perlou, vzácnym kvetom... Že sú milované také, aké sú, a nie také, aké by podľa dnešných “moderných“ meradiel mali byť. Mali. Ale nemusia. Máme možnosť voľby, tak muži ako aj ženy, povedať cudnosti „áno“ a dnešnej dobe rázne „nie“.
Neodsudzujem. Ľutujem...
To, čo chcú ženy počuť od mužov, svojich priateľov, nie je „si kus“, „si sexy“, „pozri na ten chutný zadoček“... Chcú počuť, že sú SKUTOČNE krásne, pôvabné, čarovné, že v očiach muža sú jedinou princeznou, očarujúcou kráskou, drahou perlou, vzácnym kvetom...
Hanbila som sa za tú ženu v nákupnom centre, že sa nechala oklamať týmto svetom, hanbila som sa aj za toho muža, že nedokázal povedať svojej priateľke, aká je SKUTOČNE krásna. A že nemusí všetkým dokazovať svoju vonkajšiu krásu, lebo jej vnútro ho robí najšťastnejším človekom na svete!
Mám kamaráta, ktorý zvykol nedostatočne oblečeným dievčatám hovorievať: „Si krásna, ale oblečená by si bola ešte krajšia.“ Touto jedinou vetou plnou nehy a úprimnosti menil pohľady dievčat na seba samé. Prosím Ocka, aby mužov s takouto silou nielen slov, ale aj skutkov bolo čím ďalej tým viac. A aj dievčat, ktoré s pokorou príjmu takýto prístup opačného pohlavia, ale aj vnútorný hlas svojho svedomia, a tak budú nasledovať najväčší príklad a vzor všetkej čistoty, našu nebeskú Matku Máriu. Amen.
„Svätá a cudná žena je pôvab nad pôvab, nijaká protihodnota sa nevyrovná zdržanlivej duši“ (Sir 26, 19 - 20).
