Uvedomenie si toho, že trpím týmto syndrómom, nebolo vôbec jednoduché a vyžadovalo si čas.
Cesta sebauvedomenia a potlačenia tohto syndrómu bola zdĺhavá a bolestná. Preto sa vám pokúsim aspoň stručne priblížiť vzťah s mojou bývalou priateľkou a to, že po rozchode s ňou som si uvedomil, že jednou z príčin, prečo náš vzťah stroskotal, bolo to, že som vždy na všetko hovoril áno. Zapieral som seba samého, aby som sa jej viac zapáčil, aby som ju urobil šťastnejšou, pričom som zabudol na vlastné Ja. Zabudol som na to, kým som.
Pár mesiacov od rozchodu som si už s chladnou hlavou prešiel jednotlivé momenty nášho vzťahu. Vtedy som si uvedomil, že som jedným z tých, ktorí majú problém povedať nie. Môže to vyznievať trochu povrchne, ale najčastejšia otázka, ktorú som od okolia po našom rozchode počúval, bola: ,,Ako si sa mohol rozísť? Veď ty si dobrý chlapec.“ Veď práve, som „dobrý“ chlapec, a v tom bol najväčší problém!
Vo vzťahu som nedokázal povedať rázne: Nie! Často váhavé áno spôsobilo, že som sa ocitol aj tam, kde by som sa reálne nikdy nebol dostal. Neustále som sa snažil byť „dobrým“ chlapcom. Hovoril som áno takmer na všetko. Napríklad ona: ,,Pôjdeš dnes so mnou von?“ Ja: „Samozrejme, áno, aj keď mám zajtra skúšku a mal by som sa učiť, ale áno, pôjdem.“ Možno je to banálny príklad, ale áno som hovoril pričasto, aj na úkor svojich povinností…
S odstupom času som si (aj) skrze modlitbu uvedomil svoju vlastnú hodnotu. Naučil som sa povedať: Nie! Naučil som sa, kto som, že som milované Božie dieťa, teda už muž, ktorý má vlastnú hodnotu, ktorá nepramení z toho, že všetkým vo všetkom vyhoviem. Nespočíva v tom, že na všetky prosby a požiadavky odpoviem áno, ale spočíva aj v tom, že dokážem povedať aj nie. To, že niekomu poviem nie, nerobí zo mňa horšieho človeka, nestáva sa zo mňa „zlý“ chlapec. Naopak. Stal sa zo mňa človek, ktorý si je vedomý toho, kým je. Som si vedomý vlastných limitov, som si vedomý toho, že aj negatívna odpoveď na otázku je odpoveďou, za ktorú sa nemusím hanbiť.
To, že niekomu poviem nie, nerobí zo mňa horšieho človeka, nestáva sa zo mňa „zlý“ chlapec. Naopak. Stal sa zo mňa človek, ktorý si je vedomý toho, kým je.
To, že svojej priateľke povieš nie neznamená, že ju máš menej rád. Neznamená to, že ju nechceš spraviť šťastnou. Znamená to len toľko, že má iný názor ako máš ty. A pokiaľ je to tá pravá, dokáže s tebou diskutovať, dokážete si vysvetliť, v čom ste odlišní, dokážete sa vzájomne akceptovať takí, akí ste. Dokážete samých seba prijať aj s negatívnymi stránkami.
Pokiaľ ťa má rada len kvôli tomu, že jej na všetko hovoríš áno, nie je to skutočná láska. Tvoje odpovede áno robia z teba v jej očiach niekoho iného – toho, kým nie si. Možno taký vzťah bude chvíľu fungovať – ako v mojom prípade. Po určitej dobe však nastane situácia, keď budeš musieť povedať nie. Moje prvé jasné nie som povedal pri rozchode. Bolo to bolestné nie, ktoré síce znamenalo, že stratím priateľku, ale nájdem seba. Musel som sa pozrieť pravde do očí a aj skrze bolestný rozchod si uvedomiť, že nestačí hovoriť na všetko áno.
Popravde… chvíľu mi trvalo, kým som si toto všetko s Božou pomocou uvedomil. Moja hodnota je v Bohu, ktorý ma miluje takého, aký som – nielen s mojimi silnými, ale aj so slabými stránkami – lebo som milované Božie dieťa.
Mnohí biblickí muži boli MUŽMI práve preto, lebo dokázali povedať nie. Dokázali si uvedomiť, kým sú. Preto vás chcem aj skrze toto krátke svedectvo povzbudiť k tomu, aby ste nezapierali samých seba a dokázali hovoriť to, čo vo vnútri cítite a to, čo si skutočne myslíte, aj keď to občas môže znamenať negatívne následky. S odstupom času sa aj negatívny dôsledok môže ukázať ako pozitívny. Tak to bolo aj v mojom prípade, keď bolestné nie pri rozchode mi pomohlo uvedomiť si, kým som.
Pokiaľ na tebe niekomu záleží len preto, že jej/jemu hovoríš na všetko áno, tak to nie je skutočný vzťah. Často sa tento syndróm prenáša aj do iných vzťahov (napríklad do kamarátstiev). A skutočný kamarát ťa dokáže akceptovať takého/takú, aký si/aká si, aj keď mu/jej občas povieš nie. Nechcem tvrdiť, že odpovedať na všetko nie je univerzálne, ale pokiaľ hovoríš na všetko áno, nie je to správne. Ak stále so všetkým súhlasíš, vedz, že kdesi nastala chyba a zabudol/a si, kto vlastne si.
Aj ty neustále pritakávaš? Je tu niekto, kto ti v tom dokáže pomôcť. Je tu niekto, kto vidí tvoju podstatu. Je tu Ježiš, ktorý ťa berie takého/takú, aký/aká si. Má ťa rád, aj keď sa tebe nechce, aj keď si občas unavený/á. Pred Ním nemusíš nič skrývať. Stačí Mu otvoriť svoje vnútro. Boh sa nebude na teba hnevať, keď Mu povieš nie, lebo On vie, že nie sme dokonalí. Má nás rád takých, akí sme, a to aj s našimi nedokonalosťami. On pozná každý náš krok. On nám hovorí v hĺbke nášho srdca: Ver mi! Neboj sa! Milujem ťa! S Bohom v srdci sa nemusíme báť vykročiť do neznáma, lebo On je stále s nami!
