Pamätám si jeden citát, ktorý nám často hovorila naša triedna učiteľka na gymnáziu. „Na lásku sú potrebný dvaja. Jeden je málo a traja sú už moc.“ Vtedy sa mi to zdalo banálne. Dnes už rozumiem.
Keď postrehneš, že mama stojí vášmu milému stále v pätách, že jej telefonáty sú príliš podrobné, dlhé a najmä časté, povieš si, že je to zvláštne. S takýmto niečím si sa ešte nestretla. Hovoríš si, že sa to postupne zmení. Ale ani mesiacmi a rokmi sa to nemení. Práve naopak, telefonáty sú čoraz častejšie a čoraz častejšie treba doma čo-to opraviť. Hovoríš si, že je pekné, že sa tvoj milý tak stará. Ale postupne si uvedomuješ, že ten vzťah medzi nimi nie je bežný. Že nefunguje na základe lásky, slobody a dôvery. Ale na základe majetníctva, manipulácie a strachu. Že to, čomu oni hovoria úcta je strach. Keď to zistíš, si najprv v šoku. Ale povieš si, že taký úžasný človek ti stojí za to, aby si sa nad to povzniesla a zmierila sa s tým, že v živote a vzťahoch nie je nič ideálne. Ako správne Božie dieťa začneš duchovný boj modlitbou, pôstom, obetou chvály. Veď ten, ktorý je v nás, je väčší než ten, čo je vo svete (1Jn 4,4). Modlíš sa a milému jemne dohováraš. Upozorňuješ na problém. Navrhuješ poradenstvo. No zistíš, že tvoj milý to ako problém nevidí. Nie, rozhodne nie u seba, ale u mamy a u teba : to vy dve si nerozumiete. Cítiš, že mamina neustála kritika na teba v ňom zasiala nedôveru voči tebe. Ona ho chce pred tebou uchrániť, lebo v tebe vidí veľké zlo. Zlú a nebezpečnú ženu plnú pretvárky a manipulácie. Teba to raní, lebo práve tieto vlastnosti tak neznášaš a sú na hony vzdialené od teba. Modlíš sa a žehnáš jej. Žehnajte tým, čo vás preklínajú a modlite sa za tých, čo vás potupujú (Lk 6,28).
Hovoríš si, že sa to postupne zmení. Ale ani mesiacmi a rokmi sa to nemení.
Postupom času pociťuješ, že tvoj „nepriateľ“ je silnejší. To puto sa zdá silnejšie než čokoľvek na svete.
„Ty si mi putá rozviazal“ (Ž 116, 16)
Psychológia má pre to svoje pomenovanie. Aj ty už vieš, čo hovorí psychológia. Zároveň vieš, že Boh je silnejší a má moc meniť ľudské srdcia. Tak sa modlíš, postíš za ich premenu a uzdravenie podľa Božej vôle. Za otvorenie duchovného zraku a oslobodenie. Hlavne kvôli nemu, keď vidíš, v akej neslobode žije. Túžiš, aby bol slobodný a šťastný. Vidíš jeho dary a čo všetko by mohol robiť, keby sa oslobodil. Možno si si ani nevšimla, že chceš diktovať Bohu ako a kedy ho má uzdraviť…
Áno, Boh má moc meniť ľudské srdcia. Ale rešpektuje slobodnú vôľu človeka, ktorú mu dal. Boh má moc uzdravovať, ale človek musí najprv sám chcieť uzdravenie. Ľudia žijú v najrôznejších vzťahoch a okovách. A častokrát ani nevedia, že v nich žijú. Že môže existovať aj niečo iné. Že vzťahy sa dajú žiť aj ináč. Človek si srdcom ukuje okovy a v nich žiť musí…napísala Maša Haľamová.
Možno si si ani nevšimla, že chceš diktovať Bohu ako a kedy ho má uzdraviť.
A preto, ak sa už dlho úpenlivo modlíš za uzdravenie srdca niekoho, odkazujem ti : Zver toho človeka do Božích rúk. „Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - hovorí Pán. Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok” (Iz 55, 8-9). Dovoľ Bohu, aby si tvoje modlitby použil v čase a spôsobom, ako to On vo svojej preláskavej múdrosti chce. Dovoľ Bohu, aby srdce tvojho drahého uzdravil v čase a spôsobom, ako On chce. On tvojho drahého miluje viac než ty a oveľa viac než ty túži po jeho uzdravení. On každému osve utvoril srdce (Ž 33,15). Prenechaj uzdravenie Jemu. Ale nezúfaj. Tvoje modlitby nevyjdú navnivoč. Bez nich by nemohlo vyrásť niečo krásne v tvojom srdci a v srdciach, za ktoré sa modlíš. A keď sa pýtaš, k čomu to všetko bolo, vedz, že Boh nám do života nedáva ľudí len tak. Boh nám ich dáva, lebo možno nik iný by sa za nich tak vrúcne neprihováral ako my. Veľa vecí nechápeme, ale pochopíme ich v určenom čase. Boh má pre každého plán uzdravenia, vo svojom čase a svojím spôsobom. Je ťažké pustiť človeka do Jeho rúk. Ale ináč to nejde.
Boh má moc uzdravovať, ale človek musí najprv sám chcieť uzdravenie.
Možno si sa dlho modlila za uzdravenie niekoho. A ani si si nevšimla, že Boh uzdravil tvoje srdce – od pýchy, svojvôle, sebectva a posudzovania.
Prenechaj uzdravenie Jemu. Ale nezúfaj. Tvoje modlitby nevyjdú navnivoč.
Autorka: Kristína
