O duchovnom a ľudskom význame samoty
Nemecký filozof Martin Heidegger kedysi poznamenal, že „technika prekonala všetky vzdialenosti, no nevytvorila žiadnu blízkosť.“ A je paradoxné, že napriek tomu, že máme desiatky, ba dokonca možno stovky priateľov na sociálnych sieťach a vieme sa s nimi spojiť kedykoľvek, človek nikdy nevytvorí vzťah s displejom.
Psychológovia varujú a hovoria o epidémii osamelosti (nielen) medzi mladými ľuďmi. Jedným z najčastejších príčin, prečo napríklad mladí volajú na linku dôvery je prežívanie osamelosti. K tomu sa často pridáva tlak a dôraz na skvelý výkon.
„Osamelosť sa spája s negatívnym prežívaním, s pocitmi úzkosti, strachu, smútku aj celkovej sklesnutosti. Z dlhodobého hľadiska neprospieva nášmu duševnému, ale dokonca ani fyzickému zdraviu. Môže zájsť ďalej do úzkostnej a depresívnej problematiky či psychosomatických ťažkostí. Takže osamelosť je výrazne patogénna emócia,“ varuje psychológ Martin Miler.
Osamelosť sa spája s negatívnym prežívaním, s pocitmi úzkosti, strachu, smútku aj celkovej sklesnutosti. Z dlhodobého hľadiska neprospieva nášmu duševnému, ale dokonca ani fyzickému zdraviu.
Osamelosť môže človek prežívať aj keď navonok sa všetko zdá, že je v poriadku. Môže mať dobré výsledky v škole, v práci, môže byť obľúbený v kolektíve a mať široký okruh známych a kamarátov, no napriek tomu sa môže cítiť osamelo.
Aj ten, kto žije navonok vo funkčnej rodine alebo v komunite, môže prežívať osamelosť. V takej rodine totiž chýba otvorená a srdečná komunikácia, a preto sa človek môže cítiť odcudzene. Podobné pocity môže niekto prežívať aj keď je s niekým vo vzťahu a či dokonca v manželstve. Pocit osamelosti teda nezávisí na počte priateľov a ani na tom, či ste slobodný alebo zadaný.
„Napriek tomu, že majú veľa priateľov offline aj online, sa cítia veľmi osamelo. Aj keď sú obklopení ľuďmi. A to súvisí s tým, že naša doba je veľmi pro výkonne orientovaná. Od nich sa ten výkon očakáva v každej jednej oblasti života.“ približuje situáciu dnešnej mládeže Zuzana Juráneková z IPčka, internetovej poradne pre mladých ľudí.
Kvalitná komunikácia, ktorá nejde po povrchu, je v dnešnej dobe skutočne nedostatkovým tovarom. Často počujem ľudí ako mi hovoria: „Chýba mi dobrý a verný priateľ.“ Je zrejmé, že virtuálna komunikácia, emotikony ani lajky nikdy nenahradia prirodzenú ľudskú blízkosť.
Pocit osamelosti teda nezávisí na počte priateľov a ani na tom, či ste slobodný alebo zadaný.
Sociálne siete môže byť vítaným doplnkom k reálnym priateľstvám, no nemôžu byť náhradou. Často však počujeme o mladých, ktorí majú svojich online kamarátov kdesi v zahraničí, no pritom nevedia o tom, čím žijú ich súrodenci a rodičia pár metrov od ich izby.
Na druhej strane, je však zrejmé, že človek v istom zmysle samotu potrebuje. Ak niekto pracuje celý deň s ľuďmi, iste uvíta to, keď večer môže byť osamote. Avšak je prirodzené, že samota je potrebná aj ako aj priestor, kde sa človek učí vychádzať sám so sebou.
Medzi slobodnými kresťanmi sa často stretávam s odkazom na citát z Biblie, že „nie je dobré byť človeku samému.“ Faktom je však aj to, že najdlhší vzťah má v živote človek s jediným človekom - so sebou samým. A práve v samote sa človek môže rozvíjať do takej podoby, aby dokázal byť darom pre druhého.
Avšak je prirodzené, že samota je potrebná aj ako aj priestor, kde sa človek učí vychádzať sám so sebou.
Človek, ktorý nedokáže vydržať sám so sebou a neustále hľadá niekoho, aby mu vyplnil prázdno v živote, nedokáže plnohodnotne milovať. A v podstate často iba chce používať druhých na uspokojenie vlastných emocionálnych potrieb.
Niekedy to môže byť až narcizmus - hľadať v druhom človeku niekoho, kto potvrdí moju hodnotu, dá mi uznanie, rešpekt, lásku a prijatie. Vzťahy nemôžu byť o uspokojovaní vlastného ega, ale o tom, že ja vychádzam zo seba a dávam sa ako dar. Ale aby som sa mohol dávať, najprv potrebujem vedieť, kto som a čo chcem dať.
Prázdno v duši sa často odhaľuje vo chvíľach samoty. Samota tak môže nastaviť zrkadlo. Mnohí ľudia však z toho unikajú do fiktívneho sveta sociálnych sietí, pornografie a prechodných vzťahov.
Láska k sebe samému je nevyhnutý predpoklad k tomu, aby som miloval druhých. A človek, ktorý má zdravo rád samého seba, je veľmi príťažlivý. Človek, ktorý žije s Bohom nikdy nie je sám. „Ja som s vami po všetky dni až do skočenia sveta,“ pripomína Ježiš.
Vzťahy nemôžu byť o uspokojovaní vlastného ega, ale o tom, že ja vychádzam zo seba a dávam sa ako dar. Avšak, aby som sa mohol dávať, najprv potrebujem vedieť, kto som a čo chcem dať.
Wunibald Muller sa venuje témam samoty a osamelosti v pútavej knihe Sám, ale nie osamelý. Píše, že „aj keď si udržiavame hlboké vzťahy s druhými, existuje v našej duši miesto vyhradené iba pre nás.“ A dodáva, že aj „samotu môžeme prežiť tvorivo a zmysluplne bez toho, aby sme sa cítili osamelo.“
Obdobie samoty a single stavu sa dá premrhať v pocitoch úzkosti, strachu a sebaľútosti v tom, že ma predsa nikto nechce. No dá sa to využiť na dobré veci - na budovanie seba samého, svojich talentov a službe pre druhých. Neraz sa to však boj medzi týmito stavmi. Ježiš však hovorí, že v prvom rade máme hľadať Božie kráľovstvo a ostatné sa pridá.
Skúsenosť so samotou tak nemusí byť nutne spojená s negatívnymi pocitmi, samota môže byť priestor, v ktorom si môžem usporiadať svoje možnosti a nájsť samého seba. Samota má teda svoj zmysel aj napriek tomu, že človek je tvor spoločenský.
Zdroje
