Niekoľko vecí, ktoré som sa naučil (aj) vďaka homosexualite

Ako malý chlapec som si svoju dospelosť predstavoval rôzne: že sa ožením, budem mať rodinu, alebo budem kňazom. Ostať slobodným mužom, ktorého eroticky priťahujú iní muži – to ma veru nelákalo. Nevadí, „...tým čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8,28). Boh mi doprial na vlastnom živote okúsiť, že aj táto, na prvý pohľad neľahká skúška, poslúžila na mnoho dobrých vecí. Okrem iného ma naučila nasledovné.

Tým čo milujú Boha, všetko slúži na dobré (Rim 8,28).

1. Oceniť hodnotu priateľstva

Ako kresťan a muž, ktorého priťahujú iní muži, nevidím perspektívu v partnerských vzťahoch. Ak si odmyslím biologickú rodinu, najdôvernejšie vzťahy, ktoré môžem s ľuďmi nadväzovať sú tie priateľské. Aj z tohto dôvodu si svojich priateľov veľmi vážim a záleží mi na nich. Sú akoby mojou rodinou. Ak by som mal partnerský vzťah, určite by mi pre priateľov neostalo toľko priestoru.

Všimnime si, čo nám o priateľstve hovorí Boh cez Písmo: „Verný priateľ je akoby liek nesmrteľného života a tí, ktorí sa boja Pána, nájdu ho. Kto sa bojí Boha, bude mať ozaj pravé priateľstvo, lebo kto aký je, takého bude mať aj priateľa“ (Sir 6, 16-17). Boh mi doprial spoznať ľudí, ktorí sa stali ešte lepšími priateľmi, než akých som si prial. Stalo sa tak až po dokončení vysokoškolského štúdia. Dôverujem však tomu, že Nebeský Otec má správne načasovanie. Keby mi dal priateľov okamžite, určite by som si ich tak nevážil. Týmto chcem povzbudiť aj teba, drahý čitateľ, bez ohľadu na to, či si (ako ja) slobodný, v manželstve alebo v partnerskom vzťahu, váž si svojich priateľov a nepovažuj ich za samozrejmosť. Ak skutočného priateľa vo svojom živote nemáš, s dôverou oň pros nášho Pána.

2. Prijímať realitu svojho života takú, aká je

Ako asi u väčšiny ľudí, aj moja predstava o živote bola taká, že sa jedného dňa ožením, založím si rodinu a budem žiť šťastne až do smrti. Keďže kresťanom som nebol iba na papieri, ale aj v srdci, tak, ako to často býva u veriacich chalanov, ani mňa neobišla myšlienka na kňazstvo. Čo som však určite nechcel, bolo ostať slobodným. Práve toto mi však ostalo, keďže manželstvo (samozrejme so ženou) je pre homosexuálne cítiaceho muža ťažko predstaviteľné (aj keď nie nemožné) a povolanie ku kňazstvu v sebe necítim. Nebolo to jednoduché, ale naučil som sa túto realitu prijať. Netvrdím, že mi nič nechýba, no za nešťastného človeka sa rozhodne nepovažujem. Boh mi dal skutočne veľmi veľa iných darov a tak sa radšej teším z toho, čo mám, než by som smútil za tým, čo nemám.

3. Trpezlivo znášať krivdu, odpúšťať a dávať si pozor, aby som sám nezraňoval

Ľudia majú často sklon neprijímať a nechápať ľudí, ktorí sú niečím iní (napríklad homosexuálne orientovaní). Určite už každý počul vo svojom okolí slová ako „buzerant“, „teploš“ a podobne. Ani u nás kresťanov nie je vyjadrovanie sa na túto tému vždy najvhodnejšie. V minulosti pre mňa predstavovali hlúpe reči na túto tému nemalú záťaž. Aj keď sa ma to nemuselo týkať, ostro nesúhlasím s neúctivým vyjadrovaním sa o homosexuálne orientovaných ľuďoch, bez ohľadu na to, či žijú alebo nežijú v homosexuálnych zväzkoch. Postupne som sa však naučil takéto reči trpezlivo znášať a nepriať nikomu „na oplátku“ nič zlé. Urobilo ma to odolnejším a silnejším človekom. Zároveň je to pre mňa výstrahou, aby som si dával pozor na svoje správanie a vyjadrovanie. Aj vďaka takýmto nevhodným rečiam som si uvedomil, ako ľahko (a často neúmyselne) sa navzájom zraňujeme. My ako kresťania si musíme zvlášť dávať pozor, aby sme svojím správaním nevyháňali ľudí z cirkvi, ale naopak - privádzali ich k Ježišovi.

Aj vďaka takýmto nevhodným rečiam som si uvedomil, ako ľahko (a často neúmyselne) sa navzájom zraňujeme. My ako kresťania si musíme zvlášť dávať pozor, aby sme svojím správaním nevyháňali ľudí z cirkvi, ale naopak - privádzali ich k Ježišovi.

4. Možnosť lepšie rozumieť ľuďom s homosexuálnymi sklonmi

Mojimi najbližšími priateľmi sú ľudia, ktorí tiež majú homosexuálne sklony. Ak by sa ma táto náklonnosť netýkala, pravdepodobne by sme sa ani nespoznali. Pri pomyslení na to, akými skvelými ľuďmi sú a ako veľmi môj život obohatili, si uvedomujem, že by to bola škoda. Taktiež je dosť možné, že by som mal voči takto cítiacim ľuďom predsudky. Rovnako neviem, ako by som sa pozeral na ľudí, ktorí žijú v homosexuálnych vzťahoch. Ani teraz homosexuálne skutky neschvaľujem, no ľudí, ktorí sa tak rozhodli žiť, nesúdim. Viem, že kritizovaním a neúctivým vyjadrovaním ich neprivediem bližšie k Bohu. Článkom nechcem moralizovať, ale možno je to teraz na mieste. Úprimne sa spýtaj samého seba: „Prajem si spásu týchto ľudí?“ Ak odpovieš záporne, niečo nie je v poriadku. Boh si totiž praje spásu každého človeka. Neviem, či by mi to bolo jasné aj keby som bol heterosexuál. Možno by bol pre mňa tiež problém prijímať s láskou týchto ľudí.

5. Dôverovať Bohu

Ľudia si väčšinou robia rôzne plány do budúcnosti. Chcú sa oženiť, založiť si rodinu, postaviť dom a podobne. Je to určite pekné, rodina je bez pochýb jedným z najväčších pozemských dobier. Moje plány do budúcnosti sú však nejasné. Neviem, čo príde. Vyzerá to tak, že ostanem slobodný. Keďže táto predstava nie je z ľudského hľadiska veľmi lákavá, o to viac ma „núti“ dôverovať Bohu, že sa o mňa postará. Povzbudzuje ma to k tomu, aby som s Ním mal čo najbližší vzťah. Keď budem totiž kráčať s Bohom, mám istotu, že sa netratím.

Peter (25)