S manželkou Evkou sme manželmi 12 rokov. Od začiatku chodenia sme mali úžasný vzťah. Veľmi sme si rozumeli, dopĺňali sa a ak sa vyskytol problém, vedeli sme si ho vykomunikovať. Myslím, že je dôležité uviesť, že som pomerne introvert. Od detstva som fungoval tak, že som chcel s každým dobre vychádzať a ťažko sa mi hovorilo nie, aby som si niekoho nepohneval.
Počas štúdia na lekárskej fakulte som mal viac spolužiačok, ako spolužiakov. Snažil som sa s každým vychádzať dobre. Na praxi nám jeden veľmi skvelý primár povedal: ,,O človeka sa treba starať s láskou a oddanosťou. Bude to vašim povolaním. Život je dar! Nemýľme si ale pacienta s bankomatom ani so zoznamkou. A to a ani vašich kolegov. K práci je potrebné pristupovať profesionálne. Pokušenia budú. Vaše áno nech je však áno a vaše nie, nech je nie."
Po ukončení štúdia sa mi podarilo nájsť si hneď prácu. Presťahovali sme sa do iného kraja, stálo pred nami veľa zmien a nových vecí, čo nám však nerobilo problém. Aj keď sme v mieste nového bydliska nikoho nepoznali, adaptovali sme sa rýchlo a boli sme spokojní. Na oddelení, kde som pracoval, sme boli prevažne mladý kolektív. Manželka sa tešila, že som spokojný v práci a že sa mi darí. Až do istého času...
Kráčanie po tenkom ľade
Ako som spomínal, boli sme prevažne mladý kolektív. Nebol som zvyknutý na grilovačky, veľké stretávky, či posedenia pri pive. No po istom čase som tomu podľahol a aby som nevypadol z kolektívu, tak som šiel. Aj keď som manželke vždy oznámil kam idem a boli sme spolu v kontakte, boli aj pokusy ostať tam cez noc. Evka by s tým raz za čas možno nemala problém, ale v žiadnom prípade sa nestotožňovala s tým, že tam majú byť aj kolegyne. Tak som sa vždy jediný vrátil neskoro večer domov.
Kolegovia si zo mňa na druhý deň uťahovali, ale snažil som sa to brať jedným uchom dnu a druhým von. Kedysi sme s manželkou Evkou chodili spolu každý deň na sväté omše, viedli sme mládež v miestnom farskom spoločenstve – až kým som sa nezačal meniť a vzďaľovať od manželky a Boha.
Od prvého dňa v práci som si rozumel s jednou mojou kolegyňou. Bol som ženatý, ona vydatá, z mojej strany som neriešil nič. Naše konverzácie sa však začali stupňovať...
Od prvého dňa v práci som si rozumel s jednou mojou kolegyňou. Bol som ženatý, ona vydatá, z mojej strany som neriešil nič. Najprv mi občas napísala pracovné veci, neskôr to už boli rôzne vtipy až napokon dlhšie konverzácie. Evku, ktorej sa to už prestalo pozdávať, som začal pokladať za žiarlivku, ktorá všetko zveličuje a preháňa. Náš vzťah sa začal čoraz viac zhoršovať. Nedokázal som s ňou už tráviť čas, pretože som videl a cítil tú bolesť, ktorou prechádza.
Modlitba pre mňa bola už len čosi povrchné, a aj keď pri mojom spovedníkovi som na chvíľu bol v pozícii: ,,Je mi to ľúto, chcem zmenu, polepším sa“, po príchode domov to hneď opadlo a bol som tam, kde som bol aj predtým. Mali sme vytýčené hranice vo vzťahu ešte na začiatku a ja som ich zrazu nevidel, nerešpektoval – veď nerobím nič zlé. V práci som bol čoraz viac svedkom zvláštnych vzťahov a slová pána primára z praxe sa mi vtedy pripomínali.
Vedel som, že bez ohľadu na to, či bol zamestnanec oddelenia zadaný alebo nezadaný, mixovali sa partneri - to znamená, že napríklad lekárka nemala problém počas nočnej podviesť svojho milujúceho a oddaného manžela s ošetrovateľom a na ďalšej nočnej s lekárom z iného oddelenia. Úprimne, často som bol znechutený z toho, ak som mal ostávať na nočnej, čoho budem svedkom. Nechcel som si ale pripustiť, že by mala Evka pravdu. Všimla si aj, že ak som mal zlú náladu, utiekal som sa ku konverzácii s kolegyňou, ktorú som pokladal len za kamarátku. Ona to zjavne brala inak.
Mali sme vytýčené hranice vo vzťahu ešte na začiatku a ja som ich zrazu nevidel, nerešpektoval.
Jedného dňa, keď som nastupoval do služby, som stretol kolegu, s ktorým som sa akurát menil. Pýtam sa ho, aká bola služba a on mi na to: ,,Čo sa udeje na oddelení, to ostáva tam,“ a žmurkol na mňa. Bolo mi hneď jasné, čo je vo veci a spomenul som si na to, že má doma tehotnú manželku a nešlo mi do hlavy, ako jej dokáže takto ubližovať....Nezamyslel som sa však nad sebou.
Bol som akurát na schodisku smerom na oddelenie, keď mi zazvonil telefón. Volal mi kolega: ,,Priviezli nám tvoju Evku, príď.“ Vyľakaný som došiel na oddelenie. Evka bola bledá, vychudnutá, jedna nešťastná a ubolená žena. V dôsledku toho všetkého stresu, strachu a ťažoby sa zložila. Doma ju našiel môj svokor ležať na zemi v bezvedomí. Až vtedy mi to doplo. Bol som veľmi zaslepený a zmanipulovaný kolegami. Otvorili sa mi oči a videl som veci konečne v pravde.
Kým Evku vyšetrovali, prečítal som si všetky tie správy, ktoré sme si vymieňali s kolegyňou. Teraz som ich videl inak. Bolo mi to odporné a bolo to proti hodnotám, ktoré som kedysi vyznával a na ktorých som stál. Utekal som do šatne a rozplakal sa. Bolo mi to celé ľúto. Všetko. Sľúbil som Evke, že už bude dobre. Ešte v ten deň som podal výpoveď. V práci som síce musel ešte istý čas vydržať, ale medzitým sa mi Evka uzdravila a náš vzťah bol oveľa lepší, než kedykoľvek predtým.
Bol som veľmi zaslepený a zmanipulovaný kolegami. Otvorili sa mi oči a videl som veci konečne v pravde.
Po pol roku Evka otehotnela...konečne! V dôsledku napätia, v ktorom sme predtým žili, to nebolo možné. Našiel som si novú prácu, ktorú som si dôkladne premodlil a pre ktorú sme sa museli opäť sťahovať, ale boli sme ešte spokojnejší. Kolektív som mal i tentokrát mladý, ale moje hranice boli a sú pevné. Modlím sa za svojich kolegov a žehnám im.
Viete, čo je najdôležitejšie pre šťastný vzťah? Prvotne váš osobný vzťah s Bohom. Ak v tom upadneme, sme ľahkou korisťou pre Zlého. Ľahšie podľahneme, pretože vtedy nehľadíme na Boha, ale už len na seba. Potom je to aktívne budovanie vzťahu s manželkou. Ľúbiť sa v každom čase a nastaviť si pevné hranice.
Ženy, modlite sa za svojich manželov. Vďaka modlitbám Evky to možno celé nezašlo až do fyzickej nevery. Oddane sa modlila a bojovala za nás. Nechcem teraz, aby ste mali zlú mienku o všetkých lekároch a hádzali ich do jedného vreca. Chcem vás týmto svedectvom len nakopnúť k tomu, aby ste boli vo svojom manželstve ostražití a modlili sa.
