Tak sa mi to stalo znovu. Opäť som sa cítila ako loď hojdaná na mori bez kapitána. Stratená. Plná strachu, smútku. V tme. Bez akéhokoľvek náznaku svetla, nádeje. „Čo sa mi to deje?“ Moje vnútro sa otriasalo v základoch. Pýtaš sa akých? V základoch identity. Kládla som si otázku: „Kto vlastne som?“ Nebolo to prvýkrát, čo som jej čelila. Vedela som, kde nájdem odpoveď. Chcelo to len odvahu vrátiť sa k Zdroju pravdy o mne. K Zdroju mojej identity.
Kto je tým Zdrojom? Je Ním samotný Boh. Asi si už počul/a o tom, že u Boha máme hľadať odpoveď na úplne základnú otázku: kto som? Je to veľká pravda. Boh Ťa dokonale pozná. To, kým si, aký/á si. Aké máš dary, talenty, čo ťa teší. Chceš vedieť, kto si? Moja najjednoduchšia rada je - spýtaj sa na to Boha. Milujem to, ako ma dennodenne uisťuje v tom, ako ma vidí. Milujem počúvať Jeho slová a napájať moje vnútro prameňom živej vody. Sú však aj časy, kedy Jeho hlas stratím. Sama som prednedávnom prechádzala takýmto obdobím. Úprimne sa priznávam, že som v tomto čase odišla od Boha. Nemodlila som sa, netrávila som s Ním čas v komôrke. Nebola som s Ním osamote. Tento odchod od Neho však so sebou prináša nebezpečenstvo. Obrazne povedané sa ja sám/sama odstrihnem od Zdroja mojej identity. Začnem o sebe pochybovať. Veriť klamstvám o sebe. Stratím živú vodu, ktorá ma osviežovala. Najväčšie nebezpečenstvo je v tom, že hľadám niekoho iného/niečo iné, čo mi odpovie na moju otázku. Pýtaš sa čo všetko to môže byť? Mne napadli tri oblasti. Popíšem ich. Riešenie všetkých je rovnaké. Napíšem ho na konci blogu. 
Prvou z nich je, že hľadám svoju identitu v tom, čo robím. Keď podám dobrý výkon, som dobrá osoba. Keď v niečom zlyhám, som zlá osoba. Keď v daný deň nič neurobím, je to pre mňa stratený deň. Zato deň, kedy mám x vecí za sebou, je pre mňa bohatý. Celé to môže viesť až k workoholizmu. Upracujem sa do neskutočnej únavy. Popravde verím, že touto neustálou činnosťou sa snažíme v sebe umlčať vnútorný hlas, ktorý nám hovorí: „Niečo nie je v poriadku.“ Áno, je to tak. Len nájdime v sebe odvahu čeliť tomuto hlasu.
Druhou oblasťou je, že hľadám odpoveď u ľudí. Verím tomu, že čo o mne povedia ostatní, je pravdou. Hľadám u nich uistenie. Snažím sa byť najlepším človekom, len aby som o sebe počul to dobré. Len aby som bol pochválený/á. Neustále sa u iných uisťujem otázkami, či som veci urobil/a dobre a čo si o mne myslia. Keď sa na mňa niekto pozrie menej šťastným výrazom, už premýšľam, čo som urobil/a zle. Snažím sa ľuďom vyjsť neustále v ústrety. Byť tým dobrým kresťanom. Za všetkým týmto je len to, že si cez ľudí potvrdzujem kto som.
Poslednou treťou oblasťou je, že odpoveď hľadám v mojich emóciách. Hodnotím seba podľa toho, ako sa cítim. Cítim sa zle, vinne, smutne? Som zlá osoba. Prebudím sa s radosťou, nadšením, nádejou? Som dobrá osoba. Jednoducho povedané, ako sa cítim, tak sa hodnotím. Prosím, necháp ma zle. Emócie sú skvelá vec. Sú našimi sprievodcami. Nie je však vhodné podľa nich hodnotiť samých seba. Uvediem Ti príklad: v situácii, kedy sa ty sám/a budeš cítiť, že si totálne zlyhal, Boh Ti bude hovoriť si môj víťaz, prevediem ťa cez to. Je potrebné uveriť Jeho slovám a nasledovať ich.
Pýtaš sa, prečo som zvolila práve tieto tri oblasti? V úprimnosti vyznávam, že som ich zvolila na základe mojej osobnej skúsenosti a prežívania počas ťažšieho času. Sama som si nimi prešla. Hľadala som v týchto oblastiach odpovede na otázku: kto som? Aká teda naozaj som? Po nejakom čase hľadania na nesprávnych miestach, som v pokore padla pred Bohom na kolená. Poprosila som o odpustenie, že som odpoveď nehľadala u Neho. Vrátila som sa k Nemu. Vrátila som sa domov. Na miesto, kde patrím a spýtala som sa Ho: „Otecko, tak ako ma vidíš?“ Odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Bola nádherná. „Ja ťa ľúbim, Lenička. Som nadšený z toho, aká žena si. Si krásna, múdra, hodná mojej lásky. Si šikovná, verná, odvážna, milá.“ Keď som počula tieto slová, bolo to akoby som sa opäť napojila na zdroj živej vody po vyčerpávajúcom pochode púšťou. Cítila som, že Má pravdu. Každé Jeho slovo sa ma dotýkalo. Vrátila som sa. K Nemu. Skrze Neho k sebe samej. K svojmu srdcu. Dve srdcia znova bili spoločne. V jednom súlade.
Niekedy premýšľam na tým, že už sme počuli toľko prednášok o tom, aký je čas s Bohom dôležitý. Tráviť s Ním priestor v komôrke. Aj napriek tomu si občas dovolíme odísť od Neho. V konečnom dôsledku sme to však my, kto týmto odchodom trpí. Stratíme sprievodcu na našej ceste a blúdime. Najjednoduchšie riešenie je vrátiť sa k Nemu. S kamarátkou máme také slovné spojenie „objaviť Ameriku po tisícikrát“. Používame ho vtedy, keď prídeme na niečo, čo už v podstate dávno vieme. Presne o tomto bola celá táto moja situácia. Znova som objavila, že odpoveďou na otázku kto som, je návrat k Bohu. On totiž najlepšie pozná odpoveď.
Preto Ťa chcem povzbudiť. Ak si to nikdy neskúsil/a, nájdi si miesto, ktoré sa Ti bude páčiť. Zber si so sebou pero a diár. Buď odvážny/á a spýtaj sa Boha: „Ako ma vidíš? Kto som?“. Ak si toto už urobil/a a cítiš, že nie si s Bohom, prosím vráť sa k nemu. Vráť sa domov. Zabudni na vinu a výčitky v Tvojej hlave. Boh Ťa čaká. Rád Ti povie, ako On sám videl všetky situácie, ktorými prechádzaš. Povie Ti, ako Ťa vidí.
Žehnám Ti nech táto cesta k Zdroju Tvojej identity je plná novosti, krásy, lásky a odvahy. Nech je to cesta, ktorá povedie tvoje srdce k tomu Jeho. Žehnám Ti, nech sa spoločne stretnete.
