Bola noc. A ja som bola na balkóne. Bosá, v pyžame, s Ježišom po boku či aspoň v srdci.
Bol so mnou. Nedalo sa to necítiť.
Pozerali sme na tie hviezdy.
On – ich aj môj tvorca. A ja – ich aj jeho obdivovateľka.
A potom som sa Bohu rozhodla napísať list.
„Ďakujem. Sľúbila som Ti predsa, že Ťa budem chváliť keď vyhrám aj keď prehrám. Že Ťa budem milovať v dobrom aj v zlom.“
Ďakovať mu za všetko, aj keď to na prvý pohľad nie je dobré, ma Boh naučil už dávnejšie. Aj za túto lekciu môžem len ďakovať. Lebo „tým, čo milujú Pána, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28).
Keď všetko, tak všetko. Aj odmietnutia. Aj rozchody.
Dnes možno neviem, čo dobré z toho vzíde – ale mám vieru, že niečo áno. Veď to sľúbil. A „ten klamať nemôže, čo je pravda sám“, ako sa spieva v kostoloch.
Všetko je dar. Aj keď význam niektorých pochopíme až neskôr. A niektorých možno až vo večnosti.
Vždy, keď ma niekto nechá alebo odmietne, tak Bohu ďakujem. Niekedy s hnevom a niekedy so slzami. Ale s dôverou. Že chystá niečo lepšie. Niekoho lepšieho.
Tentoraz však naozaj nebol ani hnev, ani slzy, ani nútenie sa. Bola to úprimná vďaka.
„Stvoril si X. Veľmi sa Ti podaril. Možno iní to až tak neocenia, možno iní si to nevšimli, ale ja áno. Nevedela som mu to dať najavo tak, ako to chcel (potreboval?), ale to nič. Verím, že pre neho nájdeš iných (a inú), čo to skúsia. Možno sa im to podarí lepšie ako mne.“
Aké má krásne oči. A vlasy. A hlas. A úsmev. A ruky. Ako sa vraví, milovať znamená vidieť zázrak, ktorý iný nevidia. Boh mi to dovolil; dovolil mi vidieť v tom človeku zázrak. Nebola už to milosť? Nebol už to veľký dar? Aj s vedomím, že tie oči, vlasy, hlas, úsmev a ruky nestvoril pre mňa?
Prečo by som sa mala trápiť, že nebol a nebude môj?
V tú noc mi dal Boh milosť tešiť sa, že skrátka JE.
Ako sa vraví, milovať znamená vidieť zázrak, ktorý iný nevidia. Boh mi to dovolil; dovolil mi vidieť v tom človeku zázrak. Nebola už to milosť? Nebol už to veľký dar? Aj s vedomím, že tie oči, vlasy, hlas, úsmev a ruky nestvoril pre mňa?
Dal mi milosť podeliť sa o radosť, akú má z neho ON, jeho Tvorca, keď naňho myslí.
Že tiež ako ja vie o jeho chybách a hriechoch. Dokonca aj o mnohých takých, o ktorých ja neviem. Ale že aj tak naňho myslí s láskou. Že tie hriechy nepovažuje za jeho súčasť – a že by mu azda rád ukázal a dokázal, že by vedel byť aj bez nich. Ale že ho prijíma aj s nimi. Že láska – najmä láska Lásky – je väčšia než akýkoľvek hriech.
„Chcela som sa spojiť s ním – vďaka jeho odmietnutiu sa však môžem nečakane novým spôsobom spojiť s Tebou. Aj Teba odmietol. Teba častejšie a fatálnejšie. Určite Ťa to bolí a mrzí viac než mňa.“
Netušila by som, ako veľmi ma Ježiš môže milovať, hoci som ho mnoho ráz zradila, zranila, nechala... Keby som sa párkrát nezaľúbila do mužov, ktorí sa ku mne zachovali podobne.
Odmietnutie je dar, lebo vďaka nemu viem – aspoň trochu – ako sa cíti Ježiš, keď ho odmietam.
„Ďakujem Ti, že si ho stvoril. A že si ho stvoril takého, aký je. Ďakujem Ti, že si ho priviedol do môjho života. Ďakujem, že raz ho privedieš do Neba. Tak sa teším, že TAM si už nebudeme môcť ublížiť.“
Nebo. Večnosť. Budem s ním večne. S každým jedným mužom, s ktorým som chcela byť večne už na zemi – oni však so mnou nie. Ak by som sa za nich za to hnevala, len by som samu seba usvedčila, že moja „láska“ k nim bol maskovaný egoizmus.
Až toto je láska – hoci oni ma odmietli, ja ich chcem ďalej žehnať a priať im dobro. Hoci k nemu nepotrebovali mňa.
Hoci oni odmietli moju lásku, moja láska nemusí byť pochovaná. Bolesť, ktorú mi ich „nie“ spôsobilo, môžem premeniť na obetu za nich. Ústa, ktoré ich chceli bozkávať, sa za nich môžu modliť. Aké je krásne vedieť, že možno práve aj moja nepatrná modlitbička im môže priniesť radosť a šťastie.
Až toto je láska – hoci oni ma odmietli, ja ich chcem ďalej žehnať a priať im dobro. Hoci k nemu nepotrebovali mňa.
Už aj to je veľký a krásny dar.
Hoci nie som v ich živote, môžem vďaka svojej modlitbe obohatiť ich život!
Teší ma, ako sa raz stretneme v Nebi – a ako sa tam (možno prekvapene) dozvedia, ako som ich mala rada.
„Bože, ako sa teším, že SI. A že sa oňho staráš, chrániš ho a miluješ. Viem, že v tvojom náručí je v bezpečí. Viem, že jeho životná cesta je len čiarou na tvojej dlani. Život je pekný a Ty si krásny. Bodaj by to X vedel. Nevzdávaj to s ním, prosím.“
Ako veľmi ho musí milovať bezchybný Boh, keď k nemu toľko cítim ja, chybný a slabý človek. Jasné, že oňho bude postarané. Jasné, že Boh sa oňho postará.
Hoci nie som v ich živote, môžem vďaka svojej modlitbe obohatiť ich život!
„Ľúbim Ťa, Bože. A vďaka nemu možno o čosi viac. Jeho dnešné NIE obnovilo moje ÁNO Tebe. Keby som cítila bolesť, obetovala by som ju zaňho. Takto Ťa prosím, prijmi ako „obetu“ aspoň pokoj, radosť a lásku, ktorými ma teraz chrániš; a daj ich hojne aj jemu.“
Na list Bohu som sa podpísala.
Na tento nie.
Možno X zistí, že bol o ňom. A možno sa to dozvie až vo večnosti.
***
Ako by som si priala, aby sme tým, ktorí nás opúšťajú, odpúšťali. Aby sme ich ďalej milovali. Tak skutočne.
Aby sme im dali slobodu odísť – a nebežali za nimi.
Aby sme im dovolili odísť bez našich výčitiek, ponosov, ohováračiek.
Ďakujem, že Boh ma to v dnešnú noc začal učiť.
