Mnohé z nás, žien, sú zranené, zraniteľné a – zraňujúce.
Mnohé z nás, žien, si to nechcú priznať.
Mnohé z nás, žien, si myslia, že ich úlohou je mužov vychovávať, nie rešpektovať.
Mnohé z nás, žien, si mýlia rozprávanie o svojich pocitoch, požiadavkách či odporúčaniach s moralizovaním.
Mnohé z nás, žien, si mýlia svoj názor s Pravdou.
Mnohé z nás, žien, sa mýlia v tóne hlasu či (aj písomnom) prejave.
Mnohé z nás, žien, sa k mužom správajú skôr ako k synom než ako k (potenciálnym) partnerom.
Odpustite nám.
Nám, všetkým ženám – z tvojej triedy, práce, dediny, mesta, okruhu známych... Nám všetkým; kamarátkam, matkám, sestrám, spolužiačkam, no najmä priateľkám, snúbeniciam, manželkám.
Odpustite nám, že tak často by sme z vás chceli mať hrdých, silných a maskulínnych chlapov, ale pritom sa k vám správame, ako by ste boli nesamostatné deti, ktoré bez našich rád nič nevedia a nedokážu.
Odpustite nám, že tak často by sme z vás chceli mať princov, ale pritom sa samy nevieme správať ako princezné, o ktoré sa vám oplatí bojovať.
Odpustite nám, že chceme, aby ste nás chránili, ale potom sa hneváme, že nás obmedzujete.
Odpustite nám, že chceme, aby ste žili čisto, ale často sa mnohé z nás obliekajú a správajú tak, že dráždia vašu fantáziu.
Odpustite nám, že chceme, aby ste o nás bojovali, ale v skutočnosti tým často myslíme len tých najmaskulínnejších a najsebavedomejších z vás – a ostatných zraňujeme svojim odmietaním, pohŕdaním a „friendzone“ odsúdením.
Odpustite nám, že chceme, aby ste boli mužní, ale často vám to dávame najavo úplne neženským spôsobom.
Odpustite nám, že tak často nevidíme či neoceníme vašu snahu.
Odpustite nám, že mnohé z nás vedia nájsť problém na každé vaše riešenie.
Odpustite nám, že mnohé z nás si dovoľujú nazývať vás zbabelcami, a pritom samy nemajú odvahu byť skutočnými ženami.
Odpustite nám, že mnohé z nás kritizujú „mužov“, ale pritom tým myslia jedného konkrétneho muža.
Odpustite nám, že mnohé z nás vás považujú za tých arogantných, zlých.
Odpustite nám, že mnohé z nás nemajú odvahu byť pred vami zraniteľné – a tak vás zraňujú.
Odpustite nám, že často proti vám bojujeme – a najčastejšie jazykom.
Odpustite nám, že mnohé z nás si myslia, že vás inšpirujú nie svojou láskavosťou a vľúdnosťou, ale kritizovaním a urážaním.
Odpustíte nám, že mnohé z nás stále dookola hovoria o tom, akí by ste mali byť, a nerešpektujú, akí ste.
Odpustite nám, že mnohé z nás radšej strávia život/mladosť snívaním, ako v realite s vami.
Odpustite nám, že mnohé z nás hovoria niečo o „skutočných mužoch“, ale myslia tým v skutočnosti vyfantazírovaných a vysnívaných mužov.
Odpustite nám, že mnohé z nás najlepšie vedia, čo treba zmeniť a napraviť na vás, ale nechcú vidieť, čo treba zmeniť a napraviť na nich.
Odpustite nám, že aj niektoré články na bezhraničnej môžu vyznievať podobným spôsobom.
Nechcem sa dotknúť ich autoriek – určite majú dobrý úmysel; ale určite tiež aj svoje zranenia, svoje skúsenosti, ktoré ich možno negatívne poznačili, svoju vlastnú cestu, ktorou si musia prejsť. Mňa nevynímajúc. S určitosťou však viem, že všetky si mužov vážia – tak ako si určite aj všetci mužskí čitatelia vážia ženy.
To však neznamená, že občas nenastanú trenice. Koniec koncov, všetci sme hriešni. A všetci – muži i ženy – zranení, zraniteľní a zraňujúci.
Našťastie, Boh nám ponúka veľa liekov. Medziiným – odpustenie.
Odpustite nám teda, muži – tak ako i my odpúšťame vám.
A Boh už dorobí zvyšok.
