Premietam si v hlave všetky scenáre a hľadám chybu, ktorá môže za to, že som stále single. Robím to s jasným cieľom - zbaviť sa dôvodu, ktorý zapríčiňuje, že nosím nálepku NIKTO JU NECHCE. Tak túžim po tom, aby ma mal niekto (muž!) rád, aby som sa s ním držala za ruku, aby som bola jeho milovanou, mala osobu, ktorej môžem dôverovať, jednoducho byť normálna a mať frajera!
Na to, aby si bola šťastná ale v konečnom dôsledku nepotrebuješ frajera.
Na to, aby si bola šťastná ale v konečnom dôsledku nepotrebuješ frajera. No fakt! Znie to zvláštne, možno až popudlivo, keď to vravím ja, šťastne zadaná, single dievčaťu. Pokúsim sa preto čo najlepšie vysvetliť obsah tejto vety.
Kedysi som si myslela niečo podobné aj ja. Stredná škola, množstvo aktivít a nikde nikto. Pomaly som sa stotožňovala s predstavou, že ak sa niekedy vydám, budem mať tak 80 rokov a môj ženích bude sused v domove dôchodcov – osamelý vdovec, ktorému bude smutno. V skratke, mala som zo seba pocit, že som jedinec ženského pokolenia, ktorý je natoľko neatraktívny, že s ním žiaden jedinec mužského pokolenia nie že nechodí, ale ani sa s ním nekamaráti, nerozpráva. Aj ja som mala na sebe nálepku, NIKTO JU NECHCE, nie síce 25 rokov, ale 20 rokov.
Čo sa zmenilo? Môj stav? Čiastočne áno (som slobodná, no už zadaná), ale najskôr sa zmenilo niečo vo mne. Niečo, čo sa, ak chceme byť my, ženy, naozaj šťastné, musí zmeniť v každej z nás.
...moja hodnota, hodnota ženy, nie je u muža, je u Boha!
To, že som, stačí. Som úplná, nechýba mi nič a nikto. Tento svet a ľudia vôkol mňa sa ma snažia presvedčiť, že na to, aby som bola normálna, musím mať frajera. Nemusím! Boh ma stvoril dokonale v mojej nedokonalosti. Nepotrebujem mať stoj čo stoj po boku muža, aby som bola normálna, úplná, celá. Áno, Boh stvoril muža a dal mu ženu, aby nebol sám. To je pravda a je to tak dobré. Ale moja hodnota, hodnota ženy, nie je u muža, je u Boha!
Je ťažké oslobodiť sa od pút, ktoré nás zväzujú. Je ťažké byť divnou a stáť proti svetskému zmýšľaniu. Viem to z vlastnej skúsenosti. Ale viem aj, že ten pocit šťastia, ktorý ti dá Boh pocítiť s mužom, stojí za to. A ty sa k nemu dostaneš. Nemusíš predtým absolvovať tirádu chodení s niekým len preto, aby si s niekým chodila, aby si nebola divná... Hľadaj šťastie a útechu u Boha! On ťa vždy chce! Nech sa ti stane milencom, nech tvoje všetko, čo túžiš dať mužovi, ktorý ale pri tebe zatiaľ nie je, dokážeš dať Bohu a On ťa stonásobne požehná. Sama som to zažila.
Nemusíš absolvovať tirádu chodení s niekým len preto, aby si s niekým chodila, aby si nebola divná...
Prajem ti, nech ti toto moje svedectvo dá nádej, že ak sme verní v malom, Boh to vidí a odmeňuje. Povzbudzujem ťa, buď verná v malom, netráp sa tým, že si „divná“. A keď sa ťa niekto opäť spýta, prečo nikoho nemáš, neboj sa odpovedať: "Lebo nechcem chodiť s niekým len preto, aby som s niekým chodila."
A v prípade, že už zúfalo čakáš, možno už aj dlhšie ako slečna na začiatku a vyhodnocuješ, či tvoje rozhodnutie byť „divnou“ bol dobrý nápad, zamysli sa, kde by mohla byť chyba. Chodím medzi ľudí, zaujímam sa o druhých, nebránim sa kontaktu s mužmi, som otvorená a zrelá osobnosť...? A nie, nie je to tým, že sa zle alebo málo modlíš.
Buduj sa, aby si potom, keď príde tvoj čas, mohla budovať vzťah. Investovať do vzťahu s Bohom nikdy neznamená prehru. Preto z vlastnej skúsenosti mojej single éry, za ktorú som Bohu nesmierne vďačná, ti odporúčam: modli sa, venuj sa blížnym, slúž druhým, uč sa nové veci, buď viac offline ako online, užívaj si čas s priateľmi, objavuj nové miesta, rob, čo ťa baví, buď sama sebou... Dá ti to omnoho viac, ako horekovanie nad tým, že nikoho nemáš alebo dumanie, prečo to tak je.
