Nejde o to mať kresťanský nápis na tričku, ale o to, čo „nosíme vo svojej mysli a srdci“? Oblečenie kupujeme s tým, čomu a komu veríme. Kupujeme značkové či drahé oblečenie preto, že je kvalitnejšie alebo preto, že veríme, že nám pridá na hodnote? Podriaďujeme sa módnym predpísaným trendom, lebo veríme, že z nás urobia niekoho zaujímavého alebo zo strachu, že by sme inak boli menejcenné? Uverili sme, že je v poriadku popierať originalitu a mať uniformný vkus pre všetky ženy a že je lepšie napodobňovať nadiktovaný make-up, účesy a štýl, ako zostať sama sebou? Myslíme si, že robiť kompromisy s Bohom kvôli módnym trendom je v pohode a že je podstatnejšie počúvať, čo si myslí módny dizajnér, ako Boh? Naozaj sme uverili, že žena sama o sebe nie je dostatočná a potrebuje riadne poupraviť, aby sa vôbec na ňu dalo pozerať?
Keď kresťanky kameňujú „štýlové dievčatá“
Priznám sa: blogy o tom, ako sa majú kresťanské ženy a dievčatá obliekať, mi išli celkom na nervy. Asi aj preto, že z mnohých išla skôr závisť voči ženám, ktoré sa vedia obliecť štýlovo alebo boli písané viac s odsudzovaním, povýšeneckosťou a neláskou. Takým spôsobom mali opačný efekt. Čistota v obliekaní je krásna vec, ale nikdy sa nedá nanútiť. Žena ju musí pochopiť a chcieť ju sama. To sa začne práve vtedy, keď pochopí, kým je a aká sa chce pred svetom ukázať.
V rifliach, v sukni, v šatách...
Stále sme tá istá- v rifliach, v sukni či v nádherných plesových šatách- každá z nás je vzácna milovaná Božia dcéra- právoplatná dedička Božích prisľúbení- každá z nás je pravá princezná. Pochopiť, prijať to a potom to žiť sú však tri rôzne veci. Keď sa už dostaneme k tej poslednej- to znamená začať podľa toho žiť, ostáva len otázkou času, kedy narazíme na náš šatník. Ten mal dovtedy len jednu nevýhodu- že si z neho nikdy nebolo čo obliecť...Teraz sa nám mohlo stať, že podľa našich „nových štandardov“ tam veľa toho na seba naozaj nie je. Príliš priliehavé, príliš krátke, príliš priesvitné, veľký výstrih vpredu či vzadu, a ku všetkému ešte materiál...
Čo si obliecť?!
Keď vidím fotky Kate Middelton, ktorá sa privydala do anglickej kráľovskej rodiny, vždy obdivujem, ako dokáže aj v oblečení vkusne zladiť jej vysoké postavenie a hocijakú príležitosť: spoločenskú, športovú, bežnú prechádzku aj reprezentatívnu návštevu. Určite jej v tom pomáha aj kráľovský rozpočet, ktorý si na šaty môže dovoliť :) , ale pri pohľade na ňu je každému jasné, že si uvedomuje kto je a koho reprezentuje. Počíta s tým, že na každom kroku ju sledujú nielen zvedavé páry očí, ale aj všadeprítomné fotoaparáty, ktoré s radosťou zvečnia každý jej módny prešľap. Áno, nie je jednoduché obliecť sa vhodne k nášmu postaveniu Božej kráľovskej dcéry, ale je to zároveň aj veľká výsada.
Byť odrazom Božej krásy
Obliekať sa pekne a čisto prináša radosť, terapiu skutočnou krásou a dokonca- prináša ten odtienok, ktorým ženské srdce ako diamant zvláštne odráža Boha a ukazuje na Neho: že je tu Niekto, kto tú krásnu čistú krásu vymyslel a stvoril. Verím, že ako kresťanky nemáme len „dobiehať“ svet v jeho trendoch. Ženy mnohokrát zrádzajú samé seba, keď svojimi šatami komunikujú, že na nich nič okrem určitej odhalenej alebo zvýraznenej časti tela nie je zaujímavé. Verím, že my sa máme stať inšpiráciou. Veriace ženy svojím oblečením dokážu vyjadriť, že žena je viac ako pekné telo. Svetu práve svojimi šatami hovoria: „Verím, že Boh ma pozná viac, ako dizajnér. Dal mi hodnotu, ku ktorej nedokáže nič pridať ani odobrať nijaké oblečenie. Verím, že som viac ako kus látky, a že existujú milióny krásnych jedinečných žien, ktoré sa nemusia snažiť vyzerať všetky rovnako a môžu sa slobodne rozhodnúť, v čom sa cítia príjemne a čo sa im páči. Verím, že som vzácna bez ohľadu na to, čo mám na sebe, koľko kíl, centimetrov, či rokov mám. A to isté si myslím aj o všetkých ženách, a preto sa s nimi nebudem porovnávať.“ A čo my? Vieme, komu sme uverili?
