Mnohí ľudia ju preto v tomto zmysle považujú za normálnu, lebo ju praktizuje takmer každý, a preto nejde o nič neobvyklé. Práve naopak, občas môžeme počuť, že tí, ktorí nemasturbovali, nie sú úplne v poriadku. Podľa tejto optiky je masturbácia zdravá, pretože napríklad pomáha uvoľniť nahromadený stres a nepokoj.
Masturbácia je pre mnohých ľudí príťažlivá, lebo je veľmi ľahko dostupná, príjemná a nič nevyžaduje. Sex so sebou samým neobsahuje žiadne riziko odmietnutia ani zranenia. To sú časté dôvody, prečo sa k nej ľudia uchyľujú.
Masturbácia očami Cirkvi
Cirkev síce masturbáciu označuje ako ťažký hriech, no okolnosti tohto skutku môžu jednotlivcovi znížiť vinu. Ide napríklad o stavy úzkosti, psychické alebo spoločenské faktory. Skrátka, masturbácia je z tohto pohľadu vždy objektívne zlo, no treba dodať, že človek, ktorý masturbuje nie je vždy rovnako vinný. Jedine Boh vidí do mysle a srdca človeka.
Ľudia často Cirkev vnímajú ako tú zlú, tú ktorá sa snaží človeka v sexuálnej oblasti obmedziť a dostať do úzkych. To je však pohľad toho, kto vníma slobodu ako niečo neobmedzené. Sloboda však potrebuje mantinely. Ľudská sexualita je veľká sila, ktorá ak nemá limity, dokáže urobiť veľké škody.
Masturbácia je problematická v tom zmysle, že redukuje sex iba na zmyslový pôžitok pre seba samého a nevníma, že sex je vyjadrením (nielen fyzickej) lásky k druhému človeku výlučne v manželstve.
Cirkev napríklad v prípade sexuálneho života nehovorí ani tak "nie", ale skôr "počkaj do manželstva". Masturbácia je problematická v tom zmysle, že redukuje sex iba na zmyslový pôžitok pre seba samého a nevníma, že sex má byť vyjadrením (nielen fyzickej) lásky k druhému človeku výlučne v manželstve.
Masturbácia toto obchádza a tým, že si človek sám pre seba vytvára sexuálny pôžitok dráždením pohlavných orgánov, zároveň sa do seba uzatvára. Rozkoš dosiahnutá pri masturbácii sa zapíše človeku do pamäte, čím ľahko dochádza k opakovaniu a až k závislosti.
Fiktívny svet masturbácie a pornografie
Pán Ježiš hovorí, že hriechom nie je len fyzicky so ženou (alebo mužom) scudzoložiť. Ježiš rozširuje požiadavku sexuálnej čistoty aj na myšlienky a srdce človeka. Už vo vnútri môžem zhrešiť tým, že v predstavách zredukujem danú osobu na predmet, ktorý môžem využiť na dosiahnutie vlastného potešenia.
Masturbácia je zákerná v tom, že človek k dosiahnutiu stále väčšieho pôžitku vyhľadáva aj pornografiu, čím sa človek viac dostáva do bludného kruhu sexuálnej závislosti. Človek závislý na masturbácii a pornografii žije vo falošných predstavách o vzťahoch a o sexe.
Je veľmi ľahké zapnúť si večer porno, masturbovať a mať vo fantáziách xy sexuálnych partneriek/partnerov, ktoré nikoho neodmietnu. Ťažšie je vystúpiť zo zóny komfortu, investovať čas, peniaze, námahu na reálny vzťah navyše s rizikom, že to nemusí vyjsť. Ako sa však hovorí: kto neriskuje, ten nevyhráva.
Človek závislý na masturbácii a pornografii žije vo falošných predstavách o vzťahoch a o sexe.
V prístupe k masturbácii sa môžeme stretnúť aj s extrémami. Na jednej strane tu máme akúsi prehnanú hrôzu z masturbácie typickú pre 18. a 19. storočie. Podľa niektorých dobových teórii bol človek, ktorý praktizoval masturbáciu považovaný za devianta a duševne zaostalého. Masturbácia vraj mala dokonca spôsobovať demenciu a iné choroby.
Opačný extrém predstavujú ľudia, ktorí v masturbácii nevidia nič zlé, práve naopak, schvaľujú ju a chcú v tejto oblasti čo najväčšie uvoľnenie. Jeden aj druhý extrém prežíva dodnes.
S masturbáciou sa aj veriaci človek stretáva pomerne často, a preto môže ľahko upadnúť do presvedčenia, že musí zvíťaziť nad týmto hriechom za každú cenu. Tento kŕčovitý prístup však spôsobuje ďalšie napätie, pád do toho istého hriechu, z toho frustrácia a pocity viny. Pocity viny môžu byť veľmi veľké, ale tie často nezodpovedajú reálnej vine. Je preto potrebné rozlišovať pocit a vinu.
Cesta von
Človek, ktorý pravidelne masturbuje, nie je obyčajne niekým, kto by bol sexuálne zvrátený. Problémy s čistotou sa nevyhýbali a nevyhýbajú ani zasväteným ľuďom alebo dokonca svätcom. Masturbácia je často symptóm, ktorý má hlbšiu príčinu. Môže byť napríklad výsledok nezdravého životného štýlu alebo neprijatia seba samého.
Veriaci človek môže ľahko upadnúť do presvedčenia, že musí zvíťaziť nad týmto hriechom za každú cenu. Tento kŕčovitý prístup však spôsobuje pád do toho istého hriechu, z toho frustrácia a pocity viny.
Ak niekto žije v strese a je skôr samotár, má pravdepodobne väčšiu tendenciu upadnúť do zlozvyku masturbácie, ako napríklad niekto, kto je skôr športovo založený a žije svoju vieru v spoločenstve. Za masturbáciou sa často aj skrýva túžba po láske, hoci vyjadrenie tejto túžby nie je príliš zrelé.
Okrem aktívneho duchovného života a dôvery v Božiu pomoc je potrebné sexuálnu energiu (ktorá je dobrá a prirodzená) presmerovať do športu, oddychu či inej tvorivej činnosti. Rovnako je dôležité učiť sa sebaprijatiu v každej životnej situácii. Závislý človek potrebuje po páde do masturbácie pochopiť a prežiť, že Boh ho má rád aj v tomto bode.
Kristus však zároveň upozorňuje, že v boji proti hriechu je nutné niekedy obrazne povedané odseknúť si ruku alebo vylúpiť si oko, ak by zvádzalo na hriech. Aj v prípade masturbácie je potrebné obmedziť používanie televízie, počítača alebo sociálnych sietí. Erotické obrazy sa ľahko vpíšu do mysle človeka a je preto potrebné urobiť protiopatrenia.
Boj s masturbáciou a so žiadostivosťou môže byť v konečnom dôsledku nosením každodenného kríža, ku ktorému nás pozýva Kristus. Boh môže aj cez tento boj učiť pokore, odovzdanosti a postoju, že aj napriek pádu v čistote môžem vždy vstať a kráčať ďalej. Nádej kresťana nie je v tom, že je dokonalý, ale v tom, že Boh je pri mne bez ohľadu na to, v akej situácii sa ocitnem.
