Začína to už pri samotnom výbere partnera, kde by sme mali pozerať nie na frajerinu, značkové oblečenie, krásnu tvár a sladké reči – teda ak nám nejde iba o to, mať „naj“ fotky a posty na sociálnych sieťach. Lebo inak je to veľmi málo na prísľub trvalého a kvalitného vzťahu. Je dôležité spoznávať a vyberať si podľa toho, aké hodnoty dotyčná osoba uznáva, čomu verí, po čom túži, akú budúcnosť si predstavuje, ako sa správa k svojmu okoliu a k ľuďom...
Dalo by sa písať veľa o tom, na čo si dať pozor a čo si všímať, no nechcem sa teraz venovať patológiám – na to máme iných a lepších odborníkov.
Každý jeden z nás je osobnosť. Vychádzame z rôznych prostredí, rodín, zažili sme iné výchovné prístupy, máme svoje povahy, zážitky, zranenia, životné skúsenosti, a to všetko sa odráža v tom, akí sme, čo robíme, prípadne aj v tom, že na rovnaký podnet každý z nás zareaguje inak.
Takže: našli sme k sebe človeka, s ktorým si rozumieme, máme rovnaké hodnoty, predstavy o budúcnosti, názory na svet okolo, vieru, dokonca žijeme aktívnym duchovným a sviatostným životom. Super, tak o nás bude platiť známa rozprávková veta: „bola svadba a žili šťastne, až kým nepomreli“... a po nejakom čase (u každého je to inak – po mesiaci, po roku, neskôr) môžeme mať pocit, že sa niekde stala chyba. Niekto niečo zle naprogramoval, veď to nemalo byť takto. Ja som si to predstavoval/-a úplne inak. Ja som si myslela, že on sa po svadbe zmení... že vie, čo chcem aj bez toho, aby som mu to hovorila... Ja som čakal, že sa po svadbe nič nezmení a ona teraz robí veci, ktoré nerobila, zrazu je problém s niečím, čo bolo doteraz ok...
Čo sa stalo? Nič zvláštne. Stretli sa očakávania s realitou, stretli sa dve egá.
Jeden múdry človek na otázku, koľko prvých rokov v manželstve je najťažších, povedal: „prvých 30, potom to už je celkom fajn“. My s manželom žijeme v manželstve 23. rok a musím uznať, že mal pravdu. Každý jeden z nás je osobnosť. Vychádzame z rôznych prostredí, rodín, zažili sme iné výchovné prístupy, máme svoje povahy, zážitky, zranenia, životné skúsenosti, a to všetko sa odráža v tom, akí sme, čo robíme, prípadne aj v tom, že na rovnaký podnet každý z nás zareaguje inak.
Počas manželstva veľakrát takto na seba narazia naše individuality a egá. Dôležité je spoznať, čo je za tým. Prečo ja rozmýšľam a konám tak, ako konám a prečo môj manžel to má inak. Poznanie a prijatie druhého so všetkým, čo k nemu patrí, pomáha pri prekonávaní vzájomných konfliktov.
Prvých 30 rokov v manželstve zažívame vlastne stále niečo nové, čo sme doteraz ešte nikdy nezažili. Učíme sa na to reagovať, prijímať to, žiť s tým. Napr. prvýkrát žijeme ako manželia, prvýkrát čakáme dieťa, prvýkrát máme dieťa – možno sme prvýkrát prišli o dieťa – prvýkrát idú dieťaťu zuby, prvýkrát nastupujeme do škôlky, prvýkrát čakáme druhé dieťa, prvýkrát sme rodičmi dvoch detí, prvýkrát nástup do škôlky, prvýkrát... Každá jedna udalosť je vlastne v našom živote niekedy prvýkrát. Sú to neustále zmeny, na ktoré musíme reagovať a popritom zvládať domácnosť, prácu, deti, vzťahy, choroby... A aj keď máme obaja rovnaký názor na výchovu a na to, kam smerujeme, čo chceme naše deti naučiť a odovzdať im do života, občas chceme konkrétnu situáciu riešiť rozdielne. Chceme dosiahnúť rovnaký cieľ, ale každý svojou cestou. A práve to, akou cestou to chceme riešiť, je ovplyvnené spleťou originality osobnosti, v ktorej sa odrážajú vyššie spomenuté zážitky, výchova, skúsenosti, zranenia...
Počas manželstva veľakrát takto na seba narazia naše individuality a egá. Dôležité je spoznať, čo je za tým. Prečo ja rozmýšľam a konám tak, ako konám a prečo môj manžel to má inak. Poznanie a prijatie druhého so všetkým, čo k nemu patrí, pomáha pri prekonávaní vzájomných konfliktov. Pozor však na alibistické: „ja som taký, ja sa už nezmením“. Sú veci, ktoré sa dajú zmeniť ťažko – vždy sa pri tom poriadne zapotíme a môže to trvať roky –, veci, ktoré nebudú nikdy úplne 100%, ale sú aj veci, ktoré vieme zmeniť ľahšie. Základom je, že to chceme zmeniť, chceme pracovať na sebe z lásky k druhému aj k sebe samému.
Dôležité je zastaviť vzorec chybnej komunikácie a začať tvoriť nový, hodnotnejší a tým menej zraňovať ľudí okolo. Mali by sme sa správať zrelo a prevziať zodpovednosť za to, ako žijeme a nie sa iba vyhovárať na svoju minulosť.
Každý si nesieme z rodiny väčšie či menšie zranenia a pár nesprávnych vzorcov správania sa. Ale nemôžeme všetko zhadzovať na rodičov – aj oni boli zranení svojimi rodičmi, učiteľmi atď. V dnešnej dobe máme však už toľko poznatkov a osvedčených spôsobov, ako uzdraviť takéto zranenia, posilniť dobré stránky a eliminovať to, čo nám nepomáha, že veta „ja neviem, čo s tým mám robiť“ veľmi neobstojí. Máme psychológov a koučov, ktorí nám dokážu pomôcť v mnohých oblastiach nášho manželstva a života všeobecne: ako zlepšiť komunikáciu, zvýšiť sebahodnotu, vedieť nastaviť zdravé hranice. Dôležité je zastaviť vzorec chybnej komunikácie a začať tvoriť nový, hodnotnejší a tým menej zraňovať ľudí okolo. Mali by sme sa správať zrelo a prevziať zodpovednosť za to, ako žijeme a nie sa iba vyhovárať na svoju minulosť.
Keď som hľadala, čo je dôležité pre športovca na to, aby podal dobrý výkon, našla som zopár rád, ktoré by sa dali uplatniť aj v behu na dlhú trať manželstvom.
Je potrebné vybrať si trasu, ktorú chceme zvládnuť a nájsť si dobrého bežeckého (životného) partnera, na ktorého sa môžeme spoľahnúť. Je dôležité dať si realistický cieľ. (Odporúčam neočakávať to, že môj partner/partnerka bude taký/á, ako to vykresľujú lacné romantické filmy a knihy. Predídete tak sklamaniu.) Pred podaním výkonu je potrebná kvalitná rozcvička tela: tú môžeme prirovnať k vzájomnému spoznávaniu sa partnerov pred tým, než si sľúbia: „kým nás smrť nerozdelí“.
Čo očakávame od druhého, to by sme mali dávať aj my.
Nezastupiteľné miesto má výbava: vhodná obuv a oblečenie, podstatný je aj povrch samotnej cesty – ako chceme žiť, podľa čoho sa budeme v živote riadiť. Ak chceme mať dobrého, láskavého, pozorného a spoľahlivého partnera, tak by sme takým partnerom mali byť aj my. Čo očakávame od druhého, to by sme mali dávať aj my. Tu môže niekto namietať, že bežať sa dá aj v neznačkových a „nie práve najmodernejších odľahčených“ topánkach. To je fakt. Bežať môžeme aj bosí, v topánkach s tenkou podrážkou, ale výbava môže napokon ovplyvniť samotný výkon a nepohodu, či dokonca môže zapríčiniť negatívne trvalé následky. Môžeme skončiť s hroznými otlakmi, nepeknými zraneniami, ak sa šmykneme v náročnom teréne, prípadne budeme musieť predčasne beh ukončiť. Takže aj to, ako chceme či nechceme pracovať na sebe a učiť sa potrebným zručnostiam, má vplyv na to, aké manželstvo žijeme a či v ňom dobehneme spolu s partnerom do cieľa, alebo...
Správna technika: je veľký rozdiel, či bežíme šprint alebo maratón. Kým pri šprinte musíme od začiatku vydať zo seba maximum, na dlhú trať si potrebujeme vedieť správne rozložiť sily, aby sme sa nevyčerpali hneď na začiatku. Čo z toho, že prvý kilometer zabehneme v rekordnom čase? Počíta sa to, či dobehneme do cieľa. Mnohým hrozí workoholizmus, prílišné nastavenie sa na hmotné zabezpečenie: rýchlo mať vlastný dom, dobré auto, postup v kariére, práca po nociach a cez víkendy... a medzitým deti vyrastú, partner či partnerka si nájdu niekoho, kto bude s nimi namiesto mňa tráviť čas a „zrazu“ príde nepríjemné poznanie, že ma zo spoločného behu „diskvalifikovali“. Čas letí príliš rýchlo a nič z toho, čo premeškáme sa nedá vrátiť späť. Oplatí sa maximálne investovať do vzťahov a nepreháňať to s naháňaním sa za majetkom.
Aj vo vzťahu je dôležité, aby sme mali priestor a čas zažívať pohodu a uvoľnenie, na chvíľu „vypadnúť“ z kolotoča povinností a stereotypu. Venovať sa spoločným záľubám, ale tiež sebe samému
Počas tréningu netreba zabúdať na dobrú stravu, dostatočnú hydratáciu a regeneráciu. Telo potrebuje byť dostatočne živené a mať čas na oddych, relax. Aj vo vzťahu je dôležité, aby sme mali priestor a čas zažívať pohodu a uvoľnenie, na chvíľu „vypadnúť“ z kolotoča povinností a stereotypu. Venovať sa spoločným záľubám, ale tiež sebe samému – ísť si zacvičiť, zatancovať, prečítať si knihu, zájsť do kina či na večeru s priateľmi, na športový zápas, rozvíjať svoju kreativitu. Oddýchnuté telo a myseľ potom dokáže znova zabrať na plné obrátky. Ak telesný a duševný relax chýba, postupne dochádza k vyhoreniu, depresii, nezáujmu. Stráca sa radosť a chuť byť v takomto prostredí alebo vzťahu a akokoľvek sa v ňom angažovať. Začíname živoriť, nie žiť.
Odhodlanie a vytrvalosť: nie vždy sa aj športovcom chce ísť na trénig, podávať výkon, tvrdo makať na kondičke. Dokážu to prekonať, lebo vedia, prečo to robia. Keď športovec dobehne do cieľa či dosiahne nejaký úspech, nevníma vynaloženú drinu negatívne. Pocit víťazstva je dostatočným zadosťučinením za všetko to odriekanie. Tak je to aj vo vzťahu. Ak máme vytýčený cieľ a robíme všetko preto, aby sme k nemu úspešne došli, nevnímame len to úsilie, ktoré musíme vynaložiť, ale aj radosť z toho, že náš vzťah sa posúva k lepšiemu. Ak sme nastavení, že chceme byť spolu a príde konflikt, tak ak chceme žiť spolu naďalej – ozaj žiť spolu, nie len žiť vedľa seba –, musíme spoločne zapracovať a nájsť čo najlepšie riešenie pre naše manželstvo. Samotné krízové obdobie však môže byť veľmi ťažké a náročné. Ale ak prinesie silnejší a lepší vzájomný manželský vzťah, tak ho spätne vnímame ako niečo, čo bolo pre nás veľmi dobré.
Majme na zreteli cieľ: spoločne dobehnúť pre veniec víťazstva. Nech nám v tom pomáha Svätá rodina a ďalšie sväté a blahoslavené manželské páry z celého sveta.
Beh na dlhú trať nie je jednoduchý, môžeme počas neho v istých chvíľach zažívať eufóriu, odhodlanie, krízu, bolesť, otupenie, nádej, radosť i nadšenie z blížiaceho sa cieľa. A napokon hrdosť, že sme to zvládli a nevzdali sa, keď nám bolo ťažko.
Všetkým nám želám odhodlanie pracovať na našich vzťahoch, tešiť sa z úspechov, podopierať sa v kríze, povzbudzovať sa navzájom. Raz sa viac darí jednému, raz druhému. Majme na zreteli cieľ: spoločne dobehnúť pre veniec víťazstva. Nech nám v tom pomáha Svätá rodina a ďalšie sväté a blahoslavené manželské páry z celého sveta. (Viac si o nich môžete prečítať v knihe „Svätosť v rodinách sveta“, ktorá vyšla vo vydavateľstve Zachej.)
A nebojte sa požiadať o pomoc odborníkov, keď niečo neklape, keď sa nedarí pohnúť z miesta. Nečakajte, kým to bude neúnosné. To, že sa máme vo vzťahu dobre neznamená, že sa nemôžeme mať ešte lepšie. Veľmi radi vám v tom pomôžu aj kresťanskí kouči.
Autor: Katarína Bujnová, kresťanský kouč a vzťahový poradca
