Tak som si predstavovala manželstvo ešte ako násť-ročná.
Hoci som sa už v tej dobe považovala za veriacu, z akýchsi záhadných príčin som oddeľovala manželstvo a to ,,duchovno,,. Určite v tom veľkú rolu hrali moje osobné skúsenosti z vlastnej rodiny, zo vzťahu mojich rodičov. To, čo som počúvala na prednáškach o manželstve, ktorých som sa rada zúčastňovala, sa radikálne líšilo od skutočnosti v mojej rodine.
Je veľmi ťažké presadzovať niečo vo vlastnom manželstve, keď ste nemali žiaden príklad, resp. keď ste mali len zlý, ba dovolím si žiaľ tvrdiť, že ten najhorší. Treba na to viac ako ,,len,, vieru. Viac ako len túžbu. Ono sa to asi nehovorí darmo, že človek sa najlepšie učí a poučí z chýb druhých.
Predstavy o manželstve a už len akt samotného sobáša sa radikálne líšia. Aspoň u mňa to tak bolo.
Manželské náuky neboli vôbec komplikované. Skúšky a nacvičovanie si obradu, opakovanie formuliek. Na to netreba mať titul. To zvládne úplne každý. Bolo také-bežné. Až príliš obyčajné na to, aby som sa tým veľmi zapodievala. Mala som dovtedy len jednu istotu. Lásku. Iné som nevnímala.
Ale pred oltárom, to už bol akosi iný pocit ako pri nácvikoch. Niečo sa zmenilo. Ten pocit bol iný. Aj láska bola iná. Omnoho hlbšia. Bližšia. Už pre mňa nebolo také ,,jednoduché,, zopakovať manželský sľub. Až v tomto momente do mňa ,,vrazil,, skutočný zmysel a význam tých slov. Skutočný zmysel úplnej lásky a odovzdanosti. A hlavne, Božie požehnanie.
Ani kňaz, ani nik iný mi nemusel v tej chvíli povedať, čo povedal aj tak. Boh požehnal Vaše manželstvo. Pretože som to cítila. Cítila som to tak hlboko a tak intenzívne, až som sa bála uveriť tomu, že je to skutočnosť.
Patriť niekomu bezvýhradne po zvyšok života určite nie je ľahké. Ale je to prekrásne.
Láska a požehnanie sa v momente zhmotnili a každá bunka v mojom tele to cítila. Patriť niekomu bezvýhradne po zvyšok života určite nie je ľahké. Ale je to prekrásne.
Častokrát počúvam od mojich slobodných kamarátok, ako si nevedia predstaviť, že by museli robiť nejakému chlapovi do konca života slúžku. Nesúhlasím. Manželstvo je samo o sebe služba. Je to práca. Ale nie zamestnanie. Tvoj manžel nie je tvoj šéf, ktorý môže po Tebe šliapať, ale Tvoj rovnocenný partner. Teda, ak jeho vnímanie lásky a manželstva sa pripodobňuje vnímaniu ženy. Slúžiť si vzájomne v láske, nie v povinnosti, to je základom búrania mienky o službe.
Žena a muž sú odlišný. To sa vie odjakživa. To sa odjakživa vidí. A to je dobré. Dve odlišnosti sa vzájomne vedia dopĺňať a tvoriť úžasný celok. Ale niekedy vytvára i rivalitu. Život s mužom pre ženu nie je jednoduchý rovnako ako život muža so ženou. Ale to nie je dôvod na strach, obavy či pochybnosti. Strach plodí neistotu a neistota z nás zmaže skutočný obraz manželstva a jeho poslanie v spoločnosti.
Niet väčšej inštitúcie ako je manželstvo. Manželstvo, ktoré tvorí rodinu je nádejou pre našu budúcnosť, generácie. Ak vieme posúvať vzájomnú lásku ďalej, veci sa začnú meniť. Mnoho ideológii v dnešnom svete rúca predstavy o skutočnej hodnote manželstva. Robí z neho biznis. Ukazuje jeho falošnú tvár len preto, aby nemalo takú váhu. Lebo práve títo ľudia sa manželstva boja najviac. Vedia, že dokáže zmeniť viac ako vlády, politika.
Manželstvo je znakom odvahy. Nebáť sa vstúpiť do rieky, aby si prekročil na druhý breh. Lebo v nej nie si sám. Tvoj manžel, tvoja manželka sú po tvojom boku. Sú boje, sú pády, sú zranenia a často veľmi bolestivé zranenia. Vplyvom nepochopenia, často neúcty. Nebáť sa bojovať za manželstvo v manželstve prináša veľké ovocie a na konci boja zistíme, ako chutí. Nedajme sa oklamať názormi tých, ktorí šliapu po hodnotách lásky, úcty a dôstojnosti muža a ženy v spoločnosti. Nebojme sa ukázať, že je to inak.
Autor: Hela
