Ako ste sa zoznámili?
Peťo: Registroval som Niku z videnia. Viac som si ju všimol na jednom evanjelizačnom kurze v Prešove, kde som bol pozvaný kázať. Všimol som si ju tam, páčila sa mi, ale bola len dievča v rade. V rámci kurzu Alfa je aj jedno špeciálne stretnutie tzv. Deň Alfa, kde sa hovorí o Duchu Svätom a na konci prebiehajú modlitby za naplnenie Svätým Duchom. Keď som sa za ňu modlil, naplnil ju Duch Svätý. Ja som vtedy vo vnútri veľmi jasným spôsobom vnímal ako mi Boh hovorí, že “toto bude tvoja manželka a budete mať spolu mocnú službu pre Božie kráľovstvo”. Samozrejme, že som jej to vtedy nepovedal, pretože by to bolo manipulačné. Toto sa nerobí. Ak ste sa stretli s tým, že niekto vám počas modlitby alebo pri inej príležitosti tvrdil, že Boh mu povedal, že sa máte vydať/oženiť za toho alebo toho alebo ísť do rehole, alebo do kňazstva a vy po niečom podobnom vôbec netúžite alebo vás to zväzuje a dáva vám to do srdca nepokoj, môžem s určitosťou povedať, že to nehovorí Boh. Preto, keď som sa modlil za Veroniku, modlil som sa len tú druhú časť, ktorú som jej mohol povedať, že si ju Boh mocne použije v službe pre Jeho kráľovstvo, čo ju aj povzbudilo. A zároveň dôverujúc Bohu, že ak ku mne naozaj On prehovoril, tak to dá podobne poznať aj Veronike alebo jednoducho si ju úplne prirodzene získam. Tak som nezaháľal a chcel som ju začať úplne prirodzene baliť. Lepšie povedané, hneď potom na konci toho stretnutia som išiel za ňou.
Veronika: Ja som spoznala Peťa tak veľmi zdiaľky z nejakých kresťanských akcií. Mala som už s Bohom niečo za sebou, ale nemala som spoločenstvo. Spolu s kamoškami sme sa teda rozhodli, že pôjdeme na evanjelizačný kurz Alfa. Na tretie stretnutie prišiel Peťo. Kázal o kríži, kto je Ježiš, prečo za nás zomrel, o tom, že je živý a potrebujeme mu odovzdať život. A mne veľmi horelo srdce. Bola som veľmi hladná po Božom slove. A Peťo hovoril veci z Božieho slova, bol to citát na citát. Že wau. V prvom rade ma zaujal ako kazateľ.
Ešte pár mesiacov predtým ako som bola na spomenutom kurze, premýšľala som o tom, čo so svojím životom, aké je moje povolanie. Bola som v štvrtom ročníku na výške, veľmi som milovala Pána. Vedela som, že do rehole nie, ale možno mám žiť v nejakej komunite a byť tak zasvätená Pánovi. A tak som rozmýšľala či ísť do toho alebo to má byť manželstvo?
Mne sa nejak nijaký chalan nepáčil. Do jedného som bola tri roky zamilovaná, ale to padlo. Tak som si povedala, že nič. Aj keď prišli nejaké ďalšie ponuky, mňa neoslovili. Dala som si preto taký ročný rozlišovací čas, na spoznanie toho čo je vlastne moje povolanie, manželstvo alebo zasvätený život. S tým, že vzťahy s chlapcami nebudem v tom čase vôbec riešiť a budem viac času tráviť intenzívne v modlitbe s Pánom. Záväzok (čas rozlišovania) som si dala v októbri 2008 a s Peťom sme sa spoznali v marci 2009, keď som chodila na tie kurzy Alfa. V ten spomínaný Alfa deň, som veľmi túžila ísť k Peťovi na modlitbu. Videla som, že sa pri ňom Svätý Duch veľmi mocne dotýka ľudí. Išla som k nemu a Boh sa ma mocne dotkol. Na záver programu zrazu Peťo ku mne prišiel a rozbehol debatu o duchovných veciach a tak. :-) Mojej kamoške sa to zdalo kúsok také čudné, že taký “veľký Boží muž” sa zaujíma o jedno obyčajné dievčatko z radu. Veľmi sa jej to nepozdávalo, keďže poznala Peťov dovtedajší štýl služby. :-)
Keď som sa za ňu modlil, naplnil ju Duch Svätý. Ja som vtedy vo vnútri veľmi jasným spôsobom vnímal ako mi Boh hovorí, že “toto bude tvoja manželka a budete mať spolu mocnú službu pre Božie kráľovstvo”.
Peťo: Lebo môj štýl ako evanjelistu bolo kázať evanjelium, dať výzvu prijať Ježiša, modliť sa za ľudí, aby boli pokrstení Duchom Svätým a potom ujsť. :-)
Veronika: Keď sa prišiel rozprávať, povedala som mu všelijaké veci, aj to čo som nechcela. :-) Vyhrklo zo mňa, že mám ten polrok taký zvláštny čas s Pánom a ďalšie osobné veci. Navrhol mi tiež, že keby som sa chcela ešte porozprávať, tak je ochotný zájsť na kávu. :-) Ja som si naivne myslela, že pôjde naozaj iba o čisto duchovné “poradenstvo”, pretože som mala ten sľub. Na kávu som teda nechcela ísť, ale raz mi navrhol, že mi rád pomôže s odsťahovaním sa z privátu, odvezie autom mňa aj veci, a zároveň sa porozprávame. Tak som súhlasila.
Peťo: Chlapi sú výmyselníci. :-) Ja som samozrejme rešpektoval sľub, ktorý dala Bohu. Mojím cieľom nebolo začať ju baliť, ale chcel som sa s ňou stretnúť, niekde v pokoji, aby som jej mohol povedať, že keď jej uplynie čas rozlišovania, že by som ju chcel lepšie spoznať. Teda inteligentným spôsobom som jej povedal, že by som s ňou chcel po uplynutí sľubu chodiť :-) Nech sa zato ten ostávajúci polrok modlí. Ako to bude vidieť…
Veronika: Ja som skoro odpadla v tom aute. :-) Predtým ako som dala ten rok času na rozlišovanie, mi ešte kamošky hovorili: “Si v štvrtom ročníku, čo keď príde nejaký chlapec a bude ťa chcieť?” Tak som odpovedala, že bude musieť počkať a ak nie, tak nie je od Boha. A Peťo prišiel presne v polroku. Ale dohodli sme sa, že sa nebudeme nijako ten polrok kontaktovať.
Peťo: My sme sa potom ten polrok skutočne nekontaktovali, rešpektoval som ten sľub čo dala Bohu. Náhodne sme sa však stretli na Campfeste. To bola katastrofa. Zapríčinili ju naše rozdielne pohľady a skúsenosti so vzťahmi. Ten rozdiel bol v tom, že ja som mal predtým ako som odovzdal život Kristovi mnoho vzťahov a ako to chodí aj hriešnych, nečistých… Moja miera akejsi “citlivosti” bola inde ako Nikina, ktorá ešte v podstate nechodila s nikým. Pre mňa zájsť s dievčaťom na kávu, neformálne pokecať a podobne neznamenalo nič veľké, záväzné.
Veronika: Ale ja som predtým nemala žiadny vzťah. Dala som Bohu záväzok, že nebudem riešiť žiaden vzťah. Pre mňa to znamenalo žiadny, teda ani rozhovory, nič. Káva a tak bol pre mňa náznak chodenia.
Peťo: Nekomunikovali sme pár mesiacov, možno nejakú sms s veršom z Božieho Slova na také všeobecné duchovné povzbudenie raz za čas, ale to bolo asi tak všetko. Keď sme sa stretli po dlhej dobe na tom Campfeste, počítal som s tým, že aspoň pokecáme v zmysle ako sa máš - aspoň pár minút možno aj na káve. :-) No ona ma pozdravila, povedala dve vety a odišla. Také nervy som dostal… Veď aj s kamarátom si sadnem na kávu. Pre mňa to bolo normálne. A potom sme sa ešte znova náhodne stretli na jednej duchovnej akcii v Bratislave, to dopadlo podobne. Dvakrát sme sa teda náhodne videli (aj to iba pár minut) a dvakrát sme sa stačili za ten čas “chytiť” na podobných blbostiach...
Veronika: A potom prišiel ten čas, október, keď končil záväzok. A on bol verný, čakal ten polrok na mňa. Napísal mi presne v ten deň, s návrhom, aby sme sa stretli a porozprávali, čo ďalej. Ja som sa modlila počas toho času rozlišovania a dostávala som odpovede, že Boh ma povoláva do manželstva. Je to niečo, čo bolo v mojom srdci avšak nejaké veci počas toho času potrebovali byť vo mne uzdravené. A tak otázkou ostalo vlastne len to, či je to Peťo alebo niekto iný. Zároveň, som ho nechcela naťahovať. Vedela som, že je starší o 11 rokov a myslela som si, že ak sa s ním budem teraz pár mesiacov alebo rok stretávať a potom mu poviem: “Vieš, nič z toho”, stratí vzácny čas. Že chudák chlapec, už ma vysoký vek. :-) Nech si nájde niekoho perspektívneho, lebo ja som bola taký otáznik. Bol mi sympatický, ale čím viac sa približoval ku mne, mala som zmiešané pocity… Zvažovala som tiež veci. Dvakrát sme sa videli, “pohádali” sme sa, asi si až tak nebudeme rozumieť. Asi ma inú povahu, je cholerik, takže radšej nie… Napriek tomu sme sa stretli, ako mi navrhol a ja som sa mala vyjadriť. Bolo to také príjemné stretnutie.
Peťo, nemal si niekedy pochybnosti o Veronikinej povahe? Išiel si do toho s takou istotou, že Boh povedal a dobre…? Neriešil si koho ti Boh vybral, aká bude?
Peťo: V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že Boh nikdy nerobí nič proti našej prirodzenosti a slobode. Mne sa aj predtým páčila prirodzene. Boh to nerobí tak, že by nás naschvál chcel viesť do vzťahu s niekým, kto by sa nám nepáčil alebo by nám povahovo nevyhovoval. Častokrát majú ľudia falošné predstavy o Bohu a jedna z takých falošných predstáv je predstavovať si Boha ako “Mučiteľa”, niekoho kto na ľudí vkladá rozličné ťažkosti, choroby, trápenia… aby nás skúšal, pokoroval, cibril náš charakter. To sú však našťastie hlúposti. Božie Slovo hovorí “Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani tieňa zmeny” (Jak 1,17). To je pravda o Bohu! Od neho prichádza dokonalý dar pre mňa a dobrý údel šitý mne na mieru. On to nerobí tak, že keď napr. ty túžiš po manželstve tak ťa naschvál povolá do rehole. :-) V Božom Slove je napísané, že to Boh pôsobí v nás, že aj chceme aj konáme, čo sa jemu páči (Flp 2,13).
To znamená, že ak by ťa volal do rehole alebo kňazstva, vloží do tvojho srdca to “chcem” - túžbu po tomnto povolaní. Takže, keď som bol presvedčený, že mi Boh ukazuje na Niku ako moju budúcu manželku, vedel som, že mi dáva to najlepšie pre mňa, “šité mne na mieru”.
A nemýlil som sa, Sláva Bohu! :-)
A ešte jedna dôležitá vec: niekedy majú ľudia tendenciu urobiť si z podobných svedectiev (napr. ako z nášho :-)) akýsi model, že presne takto to musí byť aj v ich živote. To znamená, že keď Boh takto jasne hovoril k Peťovi, tak podobne musí prehovoriť aj ku mne, aby to bolo to pravé, aby to fungovalo… Pravdou je, že Boh je kreatívny v tom, ako nás každého vedie. Chcem vás povzbudiť, že ak ste svoj život odovzdali Ježišovi, ste Božie deti (pozri Jn 1,12) a Božie Slovo vám dáva záruku, že On svoje deti vedie (pozri Rim 8,14). Teda ak úprimne túžiš nasledovať Boží zámer, maj dôveru, že nežiješ len nejakú sériu náhod. Stretnutia, ktoré zažívaš, túžby ktoré máš v srdci… to nie sú len náhody, Boh ťa vedie, nie náhodou si vo svojom živote na mieste, na ktorom práve si.
Vrátim sa k nášmu príbehu. Na tom stretnutí, kde sa mala vyjadriť, som v tom bol už veľmi slobodný. Modlil som sa pol roka modlitbu: Bože, ak si hovoril ku mne, hovor aj k nej. Ty jej to povedz, ja jej to nemôžem povedať. (Skutočne nemôžeš niekomu povedať: “Boh mi povedal, že budeš moja žena.” To je úplne mimo. Prosím nikdy takto nemanipulujte!) Vedel som, že ak to, čo som vnímal vo svojom srdci je skutočne Boží hlas, On sám to nejakým spôsobom dá vedieť aj Nike alebo vzbudí u nej prirodzenú sympatiu. To samé potom bude aj pre mňa potvrdením. Druhá možnosť bola, že to, čo som vnímal, bol skutočne Boží zámer, ale keďže On nás necháva slobodných, Nika vo svojej slobode môže povedať aj “nie”. Ak by sa tak sta-lo, nebola by to tragédia. Neverím v nejaké absolútne predurčenie. Duch Svätý, ktorý nás vedie, by proste zapol na svojom GPS “prepočítavanie” a viedol by naše životy inou dobrou cestou. V konečnom dôsledku, cieľom nie je, ten alebo tamtá, ani samotné manželstvo, alebo rehoľa alebo kňazstvo, to všetko je len cesta, naším cieľom je nebo.
Bože, ak si hovoril ku mne, hovor aj k nej. Ty jej to povedz, ja jej to nemôžem povedať. (Skutočne nemôžeš niekomu povedať: “Boh mi povedal, že budeš moja žena.” To je úplne mimo. Prosím nikdy takto nemanipulujte!) Vedel som, že ak to, čo som vnímal vo svojom srdci je skutočne Boží hlas, On sám to nejakým spôsobom dá vedieť aj Nike alebo vzbudí u nej prirodzenú sympatiu.
Veronika: Ja som to Peťovi rozhodne neuľahčila. Na tom stretnutí som mu povedala, že “asi nie”. Myslela som tým chodenie, ale nezáväzné stretávanie by som prijala. :) Ja som totiž považovala chodenie ako záväznú vzdialenú prípravu na manželstvo. Očakávala som, že Peťo bude ešte nejako bojovať o mňa a bude sa chcieť ešte stretnúť. Že bude taký vytrvalejší. Brala som tak, že keď mu poviem nie, tak sa budeme z diaľky spoznávať, na nejakých aktivitách a tak.
Peťo: Tejto časti chlapi neporozumejú. :-) Milé dievčatá, drahé, ženy, pre nás mužov “áno” znamená ku podivu “áno” a tipnite si čo znamená “nie”? :-) Prezradím vám ešte jedno tajomstvo, my chlapi nedokážeme čítať vaše vnútorné myšlienky, dovtípiť sa z nekonkrétnych vyjadrení, o čo vám ide. My sme ďaleko jednoduchejšie stvorenia, prosím, berte na to ohľad. :-) Tam bolo jednoducho neporozumenie významu slov. Normálne sa spolu stretávať, to je u mňa spolu chodiť. A chodenie nie je 90%-ná zmluva, že ideš so mnou do manželstva. Chodenie znamenalo pre mňa niečo ešte nezáväzné, čas na spoznávanie sa. Pri mladých kresťanoch som si všimol dva extrémy. Prvý extrém je, že niekedy sa hlavne dlhoroční kresťania, boja s niekým začať chodiť. Čo keď za pol roka zistím, že to nie je on/ona? Zraním ho a ja ho nechcem zraniť. Tak radšej ani neurobím ten krok. Ale to je mimo. To môžeš urobiť až vtedy, keď do toho vstúpiš, keď to skúsiš. Vtedy to môžeš spoznať. Chodenie to ešte nie je, že človek podpisuje nejakú zmluvu. Na druhej strane, nemá to byť nikdy iba hra, nesmie to byť len vypĺňanie času. No ako človek spozná toho druhého? No zdiaľky nie, len tak, že sa stretnú, vypijú spolu kávu, idú sa prejsť, idú niekam. Inak sa to nedá. Vždy je tu riziko, ale je to potrebné.
Veronika: Po tom stretnutí na ktorom som mu povedala “nie” ma odprevadil domov. Ja som vyšla hore schodmi a na mňa tak doľahlo. Neistota a pochybnosti. Dobre som urobila alebo nie? Modlila som sa na takom svojom obvyklom mieste a počula som taký veľmi jemný hlas v mojej mysli, že “toto bude tvoj manžel”. (Peťo: Moja modlitba bola vyslyšaná :-)) Ale hneď som to zavrhla, že to je asi blud proste. Myslela som si, že som len v takom emocionálnom rozpoložení po tom stretnutí. Tak som to vtedy zavrhla. Až oveľa neskôr som si uvedomila, že to ku mne hovoril Boh. Ale bola som aj tak na pochybách. Po tom, čo sme sa stretli, som bola v Košiciach na chválach. Myslela som, že budeme normálne kamoši a tak, že sa bude zaujímať alebo čo. A on nič. Celý čas na opačnom konci miestnosti, akože nezáujem vôbec. Fúha, on to úplne zobral tak, že nie je nie. (Peťo: Ja som len rešpektoval jej slobodu. Nie je nie :-)). Veľmi ma to trápilo, ja som chcela nejaký kontakt s ním. Po asi týždni som sa mu znova ozvala. Na-písala som mu siahodlhý e-mail s podrobným vysvetlením mojej vtedajšej odpovede. Na čo mi prišla veľmi stručná, ale pozitívna odpoveď. “Dobre, tak to skúsme.”
Dva mesiace sme sa tak kamarátsky stretávali, ale bolo to také vágne, pretože ja som sa ozajst-ne ešte nerozhodla pre ten vzťah, čo bránilo tomu, aby sme sa vzájomne vedeli jeden druhému otvoriť. Je potrebné, aby mal vzťah jasne definovaný svoj začiatok - už nie sme len kamaráti, ale chodíme spolu. A to vyslovené nebolo, pretože to rozhodnutie bolo vlastne už na mne. Peťo mi bol sympatický, ale ja som nebola nejak brutal zamilovaná, preto som tak váhala. Očakávala som nejaké väčšie zamilovanie, ako z romantických filmov a kníh. :-) Raz mi však Peťo uviedol dobrý príklad: “Je to ako s dverami v Tescu, keď budeš pred nimi len stáť, tak sa neotvoria. Aj so vzťahom je to tak. Musíš urobit krok. Až vtedy sa to otvorí a ty zistíš čo a ako…”
Tak to ma povzbudilo k tomu, aby som niečo urobila a rozhodla sa. Napísala som si jeho pozitívne vlastnosti, jeho negatívne vlastnosti. Pozitívne prevažovali. Veď som takého muža chcela. Je Boží muž, káže Božie Slovo. No dobre je cholerik, nepohodli sme sa, je prudký, aaale tak som si to nejak zvážila, že som mu nakoniec povedala “áno” na chodenie. :-)
Veronika: Náš prvý mesiac chodenia bol ešte taký rozbiehavací. Otvárali sme sa pomaly jeden pred druhým, zároveň sa modlili a niečo sa tak akoby potom prelomilo a obaja sme sa v tom vzťahu uvoľnili. A v jednej chvíli som si uvedomila, že mi Peťo začal chýbať, zvykla som si na neho. Ako keby to zamilovanie naozaj rástlo, aj keď spočiatku nebolo ako vzplanutie.
Peťo: Áno, toto u Niky bolo také postupné. Niektoré vzťahy u mladých sú také akoby, nazývam to, zápalkové vzťahy. Vzbĺknu a podobne rýchlo aj zhasnú. Ono reálne tá fáza “fire“ zamilovanosti trvá len pár týždňov. Našťastie! :-) Myslím tie stavy, že od samej lásky nevieš jesť, nevieš spať, celý deň myslíš len na ňu/neho. Hovorím našťastie, lebo ak by to trvalo rok (poriadne nejesť, nespať…) asi by z toho človek skolaboval :-). Ten stav sa niekedy skutočne podobá niektorým stavom na drogách. Je úplne prirodzené, že z tejto fázy človek “vytriezvie“. A potom už “triezvy” si uvedomí, že je vedľa niekoho, s kým si vlastne až tak nerozumie. To sú tie zápalkové vzťahy, začínajú tak, že sa do nich ľudia pustia bezhlavo. Hlava je ale dobrá, odporúčam používať hlavu skôr, ako vôbec čokoľvek začneme. No a potom sú tu tie vzťahy, ktoré možno nutne nemusia (ale samozrejme aj môžu) začínať týmto vzplanutím, ale čo je dôležité sú (niekedy možno pomalšie) rastúce, ale rastúce - sú ako taká piecka, pomaly sa rozpaľuje, ale ide to dopredu, rastie to, a to je fajn. Tieto pieckové sú tie peckové :-). Tie vydržia.
Niektoré vzťahy u mladých sú také akoby, nazývam to, zápalkové vzťahy. Vzbĺknu a podobne rýchlo aj zhasnú. No a potom sú tu tie vzťahy, ktoré možno nutne nemusia (ale samozrejme aj môžu) začínať týmto vzplanutím, ale čo je dôležité sú (niekedy možno pomalšie) rastúce, ale rastúce - sú ako taká piecka, pomaly sa rozpaľuje, ale ide to dopredu, rastie to, a to je fajn.
Veronika: To ma veľmi ubezpečilo na začiatku nášho vzťahu. Ja som bola trochu ostýchavá, myslela som si, že ešte ten náš vzťah pred okolím trochu “utajím”. :-) Ja som totiž dovtedy s nikým nechodila. Ale Peťo, ten bol slobodnejší. Hneď ako som sa vyslovila, že teda začneme spolu chodiť, ešte v ten deň ma okamžite chytil za ruku a poďho takto do obchodného centra v Prešove. Hanbila som sa, že “jemine, všetci na mňa budú pozerať”. To už neutajím. :-) A napotvoru hneď sme aj niekoho stretli. Peťovho známeno a jasnéže to bolo vonku: Peter Lipták s niekým chodí! :-)
Peťo: Mňa už dlho kamaráti kňazi nazývali “náš spolubrat celibátnik”, lebo som si dlho nevedel nájsť ženu :-).
Na povzbudenie pre mladých:
Po obrátení som mal dievča tri roky. Boli sme aj zasnúbení, ale potom to padlo. Veľmi dlho som si nevedel nájsť dievča. Ako keby sa tak marili tie vzťahy. Ktorú som chcel ja, tá nechcela mňa a zase opačne. Už som bol taký, že “čo to je, čo mám ostať starý mládenec?“ Bol som veľmi frustrovaný. Po tom hluchom polroku pri Nike som si hovoril, že keď to s ňou nevyjde, už kašlem nato. Budem brat celibátnik. (smiech) Proste bola to pre mňa kríza.
Teraz som tak vďačný zato, že sa mi toľko rokov nedarilo. Za každý ten “neúspech”, že ma nechcel niekto a všetky tie veci… Keď si pozriem svoj život v spätnom zrkadle, tak som tak vďačný! Božia prozreteľnosť ma viedla celý čas ku stretnutiu s Nikou.
Možno je niekto uprostred toho, že sa mu nedarí, môže prejsť čas a po pár rokoch (dúfam, že aj skôr) sa pozrieš dozadu a budeš vďačný Bohu za tento deň “neúspechu”, hoci máš dnes z toho všetkého depku.
Veľmi dlho som si nevedel nájsť dievča. Ako keby sa tak marili tie vzťahy. Teraz som tak vďačný zato, že sa mi toľko rokov nedarilo.
Veronika: A ja som sa smiala, že som musela predsa dorásť. Keď sa mu deväť rokov nedarilo, tak ja som medzitým rástla, aby som bola pripravená na vydaj :-).
Veronika, ako si brala fakt, že Peťo je od teba o 11 rokov starší? Neprekážalo ti to? Nespôsobovalo to medzi vami nejakú priepasť?
Veronika: Ešte predtým, ako sme spolu začali chodiť, mi kamoška hovorila, že 11-ročný rozdiel: “... to je pre teba, Nika, v pohode. Ty si tak duchovne zrelšia.” Ale ja som to tak nikdy nevnímala. A možno aj ten jedenásťročný rozdiel spôsobil na začiatku nášho vzťahu tie zmätky. Ja som bola neskúsená, mladá, nechodiaca dovtedy absolútne s nikým. A on zase človek, ktorý mal dosť rokov nato, aby prešiel aj nejaké vzťahy a jednak svoju minulosť. On už bral veci úplne inak. A to bol na začiatku ten rozličný pohľad a nedorozumenia tým, že sme spolu nekomunikovali.
Modlili sme sa tiež aj za vyvrátenie mojich predstáv o chodení, lebo ja som mala ešte viac nadsadenú latku ako ostatní kresťania. Chytiť za ruku?! Uááá. To malo byť až po polroku minimálne :-). A podobné veci :-). To mohlo byť to, čo spôsobilo tie nedorozumenia, aj ten 11-ročný rozdiel. Myslela som si, že ak by ten vzťah nevyšiel, Peťo už má vek, radšej chudák nech to neskúša ma mňa, nech si so mnou nezačína, lebo čo ak rok dva stratí... aby som nebola premárnená šanca.
Peťo: A ja som vysvetľoval, že musí riskovať. Nemôže to urobiť ináč.
Veronika: Áno, povzbudzoval ma, aby som nepozerala nato, že to bude stratený polrok, rok. Ale potom, ako sme spolu začali chodiť, ako ten vzťah narastal, ja naozaj nevnímam žiaden vekový rozdiel medzi nami, v zmysle nejakého povyšovania sa z jeho strany. Samozrejme, že Peťo je múdrejší, skúsenejší, má viac načítanú Bibliu... To si uvedomujem. Ale vôbec to tak nie je, že by ma bral ako mladšiu, menejcennú, ale plne rešpektuje moje názory. V niektorých oblastiach sa ale tak vzájomne dopĺňame a je nám ten vekový rozdiel aj na obohatenie. Napríklad ja skôr Peťovi pomáham s technickými vecami, okolo PC a pod. a on mne zasa svojou radou, skúsenosťou, tým, že už má viac vecí zažité.
Peťo: Ja som bol vždy taký mladý duchom, robím s mládežou, tínedžermi, akoby som sa zaradil do tohto veku podobného Nike. A slúžime ešte mladším. :-) S Nikou sa úplne rešpektujeme. Sme na jednej úrovni.
Aké miesto vo vašom vzťahu zohrávala spoločná viera?
Peťo: Úplne najdôležitejšia vec je byť duchovne zjednotení. Mať spoločný ten “veľký zámer”, pre ktorý žijeme. Keby Nika povedala, že ja chcem ísť za Kristom (smer doprava) a ja by som povedal, že ja nechcem (čiže smer doľava), bolo by to ťažké. V skutočnosti by sme nevedeli ísť spolu. Najdôležitejšie je byť duchovne na jednej vlne. A dokonca aj v konkrétnej spiritualite.
Jedna vec je duchovná, ale druhá vec je aj duševná. Ak by Boh vymazal našu sexualitu, ako rozdiel pohlaví, že by sme boli iba “ako anjeli”, proste bezpohlavní, tak napriek tomu by Nika zostala môj najlepší priateľ. (Veronika: Musíte sa vedieť pozdieľať). Muž a žena vo vzťahu by mali byť najlepší priatelia. Ak si už máš niekoho zobrať, lebo toto je o výbere životného partnera, musíte byť najlepší priatelia.
A až tretí bod je telesná príťažlivosť. Aj to je to potrebné, nie je to “neduchovné”. Je potrebné, aby tam bola tá “iskra”.
Dobrý vzťah je ako trojzložkové lepidlo. Aby skutočne držalo, sú potrebné skutočne všetky tri zložky a v tomto poradí dôležitosti. Duchovná jednota, duševný súlad aj vzájomná telesná príťažlivosť. Dobrá správa je, že pre každého je príťažlivé niečo iné. Nika mala počas dospievania a aj neskôr mindrák z toho, že má menšie “popredie”. Ako zbytočné trápenie to bolo! Mne sa práve také páči :-) Chcem ťa povzbudiť, možno to, nad čím sa ty trápiš ako nad svojím “hendicapom” bude tvoj partner považovať za tvoju prednosť. My, ľudia, máme tak rôzny vkus, vďaka Bohu!
Úplne najdôležitejšia vec je byť duchovne zjednotení. A dokonca aj v konkrétnej spiritualite. Jedna vec je duchovná, ale druhá vec je aj duševná. Ak by Boh vymazal našu sexualitu, ako rozdiel pohlaví, že by sme boli iba “ako anjeli”, proste bezpohlavní, tak napriek tomu by Nika zostala môj najlepší priateľ. Musíte sa vedieť pozdieľať. Muž a žena vo vzťahu by mali byť najlepší priatelia.
Veronika: U žien, takých môže byť možno menej, ja som na Peťov zovňajšok pozerala, keď sme spolu chodili tak najprv skúmavo... Ou, tu má taký chlp, tu toto… Ale čím viac som si ho obľúbila a narastalo to priateľstvo, tým viac som si ho púšťala k telu. Chlapci to majú možno inak - vidím fyzický zjav a dostávam sa k jej duši. U žien je to opačne, čim viac ho spoznávam, tým viac sa zamilovávam. Nemusí to byť Brad Pitt na bielom koni, ale ako som ho spoznávala duševne, tak aj tá fyzická príťažlivosť u mňa narastala. A jasné, že sa mi páčil. Bol mi sympatický na pohľad, ale zároveň som si uvedomovala, že ja som nebola spočiatku tak veľmi zaľúbená. Časom to narastalo.
Peťo: A narastá to vždy viac. Toto skutočne prežívame, že sa máme stále radšej. To je taký rozdiel medzi vzťahmi, ktoré vzbĺknu a rýchlo zhasnú. Toto malo akokeby taký pomalý rozbeh, ale aj keď nás ľudia vidia, tak hovoria, že sme ako čerstvo zamilovaní.
Veronika: Viera zohrávala podľa mňa veľkú rolu pri našom zoznámení, pretože keby bol Peťo niekde inde, keby ešte bol narkoman, tak sa nestretneme. Viera je celkovo kam idem, do čoho investujem život. Prečo žijem. To je tak dôležitá vec, že tam potrebuje byť jednota. A moja modlitba vždy bola, aby sme s manželom Bohu spoločne slúžili.
Peťo: A je sranda, že presne toto mi povedal Boh o nej ako úplne prvé. Netušil som, že to je jej dávna túžba. Boh však vedel…To, čo mi Boh o nej hovoril, som jej pôvodne chcel povedať až potom, čo mi povie “Áno” aj pri oltári. Ale ona to ešte pred tým (ako ženy vedia) zo mňa dostala pri otázkach, keď sme sa zdieľali o tom, kedy sa mi začala páčiť a tak… Bolo to ale už v čase pred zásnubami, keď už bola rozhodnutá ísť so mnou do manželstva. Bolo to pre ňu už “len” potvrdením.
Veronika: A mne presne kamarátka povedala: “A ty si myslíš, že on po tebe ide len preto, lebo máš modré oči? Ako ho poznám, jemu určite Boh niečo povedal…” Ja som mala taký tušák. Mala som aj jednu veľkú túžbu - čítala som jednu knižku (Najšťastnejší ľudia na zemi) a v tej knihe bolo tiež, že tí dvaja sa prvýkrát stretli a ona mala takú túžbu/modlitbu, že keď ma môj muž prvýkrát stretne, tak toto nech mi povie… Ja som mala v srdci naozaj túžbu, že človek, s ktorým budem chodiť, a s ktorým vstúpim do manželstva, nech mu Boh o mne povie, toto je žena pre teba. Nie že len skúšam, lebo sa mi páčiš. Mala som to hlboko v srdci. A potom keď sme sa pred zásnubami zdieľali, že jemu Boh povedal práve toto… To bola pre mňa bodka. Obrovské potvrdenie.
Peťo: Ešte raz opakujem: To, čo hovoríme, nie je model. Určite nečakajte, že Boh musí takto potvrdiť aj tvoj vzťah, že musíš mať prorocké slovo, zjavenie anjela alebo niečo podobné :-). Vôbec to nie je o tomto. Potrebujete použiť zdravý rozum. Dať si tie otázky: Sme v duchovnej jednote? Sme duševne zladení (t.j. Sme najlepší priatelia?) Páči sa mi? Je tam tá iskra? Keď máš na všetky tie tri kladnú odpoveď, potrebujete sa začať stretávať. Randiť, samozrejme vo všetkej čistote (sexuálnej zdržanlivosti). Lebo keď chýba, tie veci skreslí a niektoré zničí.
Dobrý vzťah je ako trojzložkové lepidlo. Aby skutočne držalo sú potrebné skutočne všetky tri zložky a v tomto poradí dôležitosti. Duchovná jednota, duševný súlad aj vzájomná telesná príťažlivosť.
Peťo: Počas celého nášho chodenia sme žili predmanželskú sexuálnu zdržanlivosť. Normálne sme sa začali bozkávať až po zásnubách, aj keď potom sme si povedali, že aj to si necháme až po svadbe. Naše držanie za ruky, čo som takto spáchal hneď na začiatku :-), bolo naozaj vrcholom našej erotiky. Vyhýbavali sme sa potom aj prespávaniu u jednej alebo druhej rodiny. A ani sme neboli na nejakej spoločnej (dvojka) dovolenke. Už len kvôli tomu pohoršeniu, ktoré by mohlo nastať zo strany okolia. Aby naša sloboda nebola na pohoršenie druhým (1Kor 8,9).
Veronika: Niekde sa vyučuje, že dievčatá majú strážiť čistotu a hranice čistoty. Nie je to však biblické ani logické. Biblický muž dostal záväzok. On mal strážiť raj (Gn 2,15). A raj znamená strážiť Božiu prítomnosť. Takže muž to má strážiť. Ako som spomenula, jednak je to biblické, ale druhá vec aj logické. Mužovi netreba tak veľa impulzov, aby bol, čo sa týka sexuálneho napätia, niekde na deväť bodov. Kým žena vtedy nemá ešte ani 0,5. :-) Čiže ak to stráži žena, tak zasiahne už veľmi neskoro. Ten chlap to má regulovať, pretože sa pozná, kedy má dosť. Žena nevie, ona je ok. A mňa to veľmi uvoľňovalo vo vzťahu. Že ja nie som ten strážca. Jednak na ženu potom padá to obvinenie, ak by sa posunuli niekde, kde nechceli. A potom žena si vyčíta, že ona to mala ustrážiť. Ale ako by to mala žena vedieť?
Peťo: Ale tento princíp, že muž má strážiť hranice, platí iba pri mužoch, ktorí milujú Boha a túžia po Božej prítomnosti. Preto dievčatá, vstupujte do vzťahu s chlapcami, ktorí patria Bohu. Možno dôležitá message pre mužov: Ak sa zhodneme na tom, že hriech je najväčšie zlo, tak muž má chrániť ženu pred týmto zlom. A má chrániť aj seba. Skutočne, muž je ten, kto má strážiť raj - Božiu prítomnosť vo vzťahu.
Niekde sa vyučuje, že dievčatá majú strážiť čistotu a hranice čistoty. Nie je to však biblické ani logické. Biblický muž dostal záväzok. On mal strážiť raj (Gn 2,15). A raj znamená strážiť Božiu prítomnosť. Dôležitá message pre mužov: Ak sa zhodneme na tom, že hriech je najväčšie zlo, tak muž má chrániť ženu pred týmto zlom. A má chrániť aj seba. Skutočne, muž je ten, kto má strážiť raj - Božiu prítomnosť vo vzťahu.
Veronika, do akej miery si riešila Peťovu minulosť?
Veronika: To bola častá otázka od ľudí. Bola to aj otázka mojich spolužiačiek, keď sme spolu začali chodiť: “On už mal určite všelijaké nečisté vzťahy za sebou a neviem čo všetko. A ako si mu vedela odpustiť také veci…”
Poviem to jednoducho. Ja neriešim starého človeka, ten zomrel spolu s Kristom pred 19-timi rokmi (Rim 6,4). Peťo sa stal novým človekom a ja riešim nového človeka. Nový človek Peter Lipták nepadol v pornografii, nepadol v nečistote vo vzťahu. Je to proste panic. A s ním som vstúpila do vzťahu.
Peťo: Boh mi dal dar, že po obrátení som do týchto vecí (pornografia, masturbácia, smilstvo) už nikdy nepadol. On ma dokonale očistil od drog a tiež v tejto oblasti. Na druhej strane, nie som “Jozef presvätý” :-). Ako muž stále potrebujem bojovať s myšlienkami, predstavami… Ale aj v tom môžem rátať s reálnou pomocou Ducha Svätého.
…ešte jedna vec. Keď dôjde k nemanželskému styku, nastáva tam duchovné puto (1Kor 6,16) a je potrebné ho preťať, tak ako ľudia pretínajú nejaké okultné putá. Je dobré dať dokopy svoje srdce. Urobiť pokánie z tých vzťahov. V modlitbe povedať “v moci Ježiša Krista pretínam putá s tým a tým (pomenovať konkrétneho človeka), vzniknuté hriechom smilstva a robím z toho pokánie.”
Keď dôjde k nemanželskému styku, nastáva tam duchovné puto (1Kor 6,16) a je potrebné ho preťať, tak ako ľudia pretínajú nejaké okultné putá. Je dobré dať dokopy svoje srdce. Urobiť pokánie z tých vzťahov.
Veronika: Ja som naozaj vedela, že je nový človek. Mala som predstavu, že jasné, keď budem mať chlapca, tak budeme obaja čistí a tak to aj je. Lebo on je pred Bohom čistý. Starý Peťo Lipták zomrel a je tu nový.
Aké predstavy sa vám začali rúcať počas manželstva?
Veronika: Ten prvý rok bol taký zlaďovací. Peťo žil dosť dlho sám, tým pádom on sám si riadil kalendár a všetko. Chvíľu mu trvalo pochopiť, že má veci vopred so mnou komunikovať, než si niečo dá do kalendára, službu, stretnutie.
Peťo: Roky som bol na to automaticky zvyknutý. Ale boli to skôr také drobnosti, čo sme potrebovali doladiť. Čo je super, že druhý rok bol ešte lepší ako prvý. A tretí lepší ako druhý. A takto žijeme… takto by malo fungovať manželstvo.
Niekedy na svadbách počujem gratulácie typu: “Nech vám to vydrží.” povedané ináč: “Nech vaša láska zostane stagnovať v tomto bode”. Viem, že je to dobre mienené, ale je to hrozné želanie.
Láska nemá vydržať. Láska má rásť! Božie Slovo hovorí: “Láska nikdy nezanikne” (1Kor 1,8). Skutočná láska nezaniká, nedegraduje, naopak - má rásť. Toto je nesmierne dôležité. Do manželstva potrebuješ ísť s tou vierou a odhodlaním, že ideme rásť v láske. Nejdeme udržiavať vzťah. Ideme vzťah budovať! Svadba je len štartovná čiara manželskej lásky.
Veronika: A ďalšia oblasť rúcania predstáv, ale zároveň budovania, kultivovania, bola v sexuálnom živote.
Peťo: Mnohí majú predstavu, že svadobná noc je vrchol (chlapi možno viac v tom telesnom a ženy v takom romantickom význame). Myslia si, že to “prvýkrát” musí byť to naj. Ale je to mýtus, ktorý vzniká z romantických filmov a knižiek. U chlapov tu môže robiť veľké zlo aj pornografia. Pornoherečky sú proste herečky, ony to hrajú, nie je to realita (rovnako, ako keď si videl vo filme herečku, čo hrala Snehulienku - to neznamená, že Snehulienka existuje). Porno nezobrazuje realitu toho, aká žena skutočne je a ako sa správa. Rovnako tak romantické filmy sú prosto iba filmy. Takže to “po prvýkrát spolu” potrebujeme odmytologizovať. Krása toho okamihu je práve v tej autentickosti reality :-).
Veronika: Dobré je vedieť o tom a potom popri tom mať aj veľkú dávku humoru :-).
Peťo: Treba si znova uvedomiť, že to “po prvýkrát” skutočne nie je vrchol (aj keď má v sebe toto spojenie svoju - až posvätnosť), ale len štart do niečoho, čo môžeme rozvíjať celé manželstvo, celý život.
Máte nejaký recept na dobré manželstvo?
Veronika: Najdôležitejšia je asi komunikácia. Vo všetkom, hovoriť a hovoriť spolu, pretože ten druhý nám do hlavy nevidí :-). Komunikácia je veľmi dôležitá, či ide o banalitky, či o hĺbky vnútorného prežívania, intimitu… Slovíčko intimita od angl. “intimacy” má význam “intoo-me-see” - vidieť do mňa. Treba povedať, že to technicky nie je možné, vidieť do toho druhého pokiaľ to on neodkryje slovami, gestami. To je dobré si pripomenúť pre nás, ženy, pretože my zvyčajne vieme viac hovoriť nepriamo a myslieť si, že veď ten chlap si to domyslí :-) Ale viete, čo? Nedomyslí. Jednu vec, ktorú som sa naučila počas prípravy na manželstvo a počas nášho spoločného žitia je: povedať veci priamejšie. Chlapovi nestačí povedať: “Miláčik, práčka je pokazená.” Pretože je to pre neho len informácia. Ale chlapovi treba povedať: “Oprav, prosím ťa, tú práčku” :-) Tomu viac pochopí, lebo je to konkrétna požiadavka. A taktiež je dobré vedieť, že tú istú vec chápu muži a ženy inak - proste rozdielnosť v komunikácii. Napríklad, žena v hneve môže povedať: “Ty nikdy nevynesieš kôš” - ale myslí tým, že ho nevyniesol práve teraz. A muž sa ohradí, ako že som ho nevyniesol, veď naposledy minulý týždeň. Je dobré o takých veciach vedieť, počúvali sme pár dobrých prednášok na tieto témy (dobré vyučovania má napríklad o. Anton Pariľák) a veľmi nám to pomohlo, a teraz už ak nastane podobná situácia, tak si už len povieme heslá a vieme o čom tá situácia je. Napr. heslo “nikdy nevynesieš kôš” :-) A potom v komunikácii je dôležité nevidieť veci príliš vážne, ani seba samých navzájom, ale vedieť sa zasmiať (aj nad sebou). Humor je super vec :-)
Peťo: Ďalšia vec, nikdy nešetríme slovami lásky, poďakovania, alebo pochvaly, nešetríme ani objatiami, bozkami…
A ešte jedna skvelá rada. Ja to volám “okamžité mazanie čiernych bodov”. Vysvetlím to:
Neviem ako to funguje teraz v škôlkach alebo školách, ale za mojich čias to pedagógovia často robili tak, že vytvorili takú tabuľku, kde keď žiak urobil nejaký menší zlý skutok tak nedostal hneď trest, ale len tzv. čierny bod, ktorý bol zapísaný do tabuľky. Keď sa však nahromadilo takých napr. 10 čiernych bodov, nasledoval trest. Ak by to niekto pozoroval z vonku (nevedel by o tabuľke, kde už bolo 9 čiernych bodov, ku ktorým pribudol ten desiaty) myslel by si, že žiak je potrestaný len za tú jednu drobnosť. Pravdou je, že to schytal všetko naraz už aj za tých 9 zlých skutkov predtým.
Niečo podobné sa stáva vo vzťahoch. Ľudia niekedy hovoria, že najväčšie hádky bývajú kvôli drobnostiam. Ja s tým nesúhlasím. Bývajú kvôli sérii drobností “čiernych bodov”, ktoré sme neriešili. A podobne ako tie “čierne body”, keď je presiahnutá tá pomyselná hranica tou poslednou drobnosťou (v príklade som uviedol číslo 10, ale v živote to môže byť rôzne) príde “trest”, búrka, zvada. Problém je, že v živote tie čierne body nie sú napísané viditeľne na nejakej tabuľke, ale niekde hlboko v srdci a dokonca ani “zapisujúci” si ich “zapisovanie” nemusí plne uvedomovať. Len zrazu pri tej poslednej drobnosti vybuchne a možno sa sám diví prečo. Moja rada je okamžite mazať “čierne body” :-) Ako? Tak napr. keď poviem niečo nie najvhodnejšie alebo nie práve vhodným tónom (o tom, že sa tak stalo môže svedčiť tiež len drobnosť. Ja to vidím napr. na strate úsmevu z tváre mojej ženy). Samo o sebe sú to drobnosti. Zásada je ospravedlniť sa okamžite (lebo potom človek zabudne ale ono sa to napriek tomu niekde hromadí) aj za tieto drobnosti. “Prepáč, že som zvýšil hlas”, “Mrzí ma, že som zase nevyniesol kôš, prepáč”. Toto maže “čierne body”. Snažíme sa takto mazaním udržiavať nulový stav. A to nás chráni od zbytočných búrok, respektíve tichých domácností :-)
Mali ste už aj nejakú vážnejšiu krízu v manželstve?
Veronika: Myslím, že nie. Skôr sú to nedorozumenia, keď nastanú tlaky, keď nemám svoj deň, keď neviem ako Peťovi pomôcť spracovať emócie a nejaké situácie, ktoré rieši, keď je Peťo frustrovaný alebo keď ma v niečom sklamal. Vtedy si stále pripomeniem: Pozri, Boh ti povedal, že toto bude tvoj muž. To znamená, že sa to dá nejako zvládnuť a že to vieme/budeme vedieť uhrať. Nejak sa zladiť.
Peťo: Najväčší rozpor, čo sme prežili, bolo, že Nika bola vždy otvorená mať deti ja naopak som bol úplne zatvorený.
Veronika: Áno, toto bola oblasť, na ktorej sme sa vedeli riadne chytiť a mala som z toho krízy, aj som si poplakala. Ale Pán mi dal také ubezpečenie “Neboj sa, Ja o tom viem”, v zmysle že On na to má riešenie. A On je verný, stalo sa ako prisľúbil, nad moje očakávania.
Peťo: Ja som sa vyslovene bál mať deti, lepšie povedané až desil, čo vyplývalo z môjho hlbokého vnútorného zranenia. Dnes však máme dve deti, ktoré obaja nesmierne milujeme a sú našou radosťou. Boh napokon zmenil moje srdce aj v tejto oblasti, ale to je už iné svedectvo…
Autorka rozhovoru: Patrícia Reichlová
