Janka: Som z rozpadnutej rodiny. Rodičia sa rozviedli, keď som mala päť rokov. Mama nás musela všetkých uživiť, preto veľmi pracovala a na nás nemala príliš veľa času. Zriedkavo nám preukazovala vrúcnu materskú lásku. S ockom som nikdy nemala blízky vzťah. Mal inú ženu a deti, ktorým sa venoval viac. Kvôli tomu som nemala pozitívny vzťah k mužom. Myslela som si, že všetci len ubližujú, opúšťajú a zneužívajú zraniteľné ženy, a tak som si vytvorila tvrdú škrupinu a bolo ťažké pod ňu preniknúť. Bola som zvonku tvrdá, neprípustná a nedotklivá, často aj drzá a rebelujúca, no vnútri som bola neskutočne zranená a smutná. Cítila som sa nie dosť dobrá pre nikoho. Keď som nemala rada samú seba, myslela som si, že nikto ma nebude ľúbiť.
S Tiborom sme sa spoznali asi v osemnástich, keď som pracovala v jednom bufete. Páčil sa mi, ale to bolo všetko. Mal dievča a počula som o ňom, že bol sukničkár. No s odstupom času, ako sme sa viac spoznali som zistila, že sa vzájomne priťahujeme.
Tibor: Moja mama ma mala ešte počas strednej školy. Prvých šesť rokov ma vychovávala sama a neskôr spoznala a vzala si môjho nevlastného otca. S ním mala moju mladšiu sestru. Po materiálnej stránke sme sa mali veľmi dobre. Otec bol vojak a zabezpečil všetko. No nikdy som nepocítil, že by ma mal rád. Bol na mňa prísny a dával mi najavo aký som nešikovný, ako sa zle učím a tak ďalej. Svoju lásku prejavoval hlavne mojej mame a sestre. Nevidel som dobrý príklad otca, neučil ma zodpovednosti, radšej mi dal pohlavok, neučil ma narábať s peniazmi... A keď som doma našiel pornografické kazety, obrátilo to aj môj pohľad na sexualitu. V pätnástich rokoch som bol viac-menej samostatný. Rodičia žili dočasne v Líbyi a ja som bol, buď na internáte, alebo u krstných rodičov. Striedal som dievčatá, pozeral pornografiu a nevedel som byť mužom.
Keď som uvidel Janku, hneď som sa zamiloval.
Spolu: Začiatky nášho vzťahu boli ťažké. Milovali sme sa, ale zároveň sme sa nepoznali, nekomunikovali sme o problémoch. Obaja sme boli vnútri úplne roztrieštení. Tibor bol sebecký a nevedel hospodáriť, Janka žiarlila a urážala sa. Po ôsmich mesiacoch chodenia, sme sa rozhodli vziať, keďže sme o predmanželskej čistote nevedeli nič, naša motivácia bola, že konečne ujdeme z domu a budeme „voľní“. Naša prvá svadba bola na úrade a väčšina rodiny nám dávala rok. Ako svadobný dar sme dostali použité poháre a sedemsto korún. Dostali sme ‘‘slobodárku‘‘ a začali sme žiť ako manželia. Duchovno nás lákalo, a tak Janka začala cvičiť jógu. Neskôr zistila, že jej to viac uškodilo než pomohlo - pociťovala veľké útlaky.
Narodila sa nám prvá dcéra. Nemali sme žiadne peniaze, a tak sme sa sťahovali z podnájmu do podnájmu. Boh sa nám ukazoval postupne a nenápadne. Raz cez jedného kňaza, potom cez našu domácu či cez úplne cudzích ľudí. Vôbec nás do ničoho nenútil. Sami sme zistili, že ak sme urobili niečo nesprávne či hlúpe, doplatili sme na to. Neskôr sme zisťovali, že Boh je asi naozaj dobrý, no nechápali sme ho. Obaja sme nemali vzor v otcoch, tak sme nevedeli cítiť, že Boh je náš dobrý Otec.
Tým, že sme nevedeli žiť blízky a dôverný vzťah s rodičmi, tak sme nevedeli žiť spolu ako manželia, a tým sme nevedeli prežívať intimitu s Bohom. Bolo to všetko veľmi prepojené.
Chceli sme sa zmeniť, chceli sme ísť správnym smerom, a tak sme začali chodiť na prípravy ku kňazovi a spravili sme si prvé sväté prijímanie, birmovku a potom aj svadbu v kostole. Na našej druhej svadbe bola len naša trojročná dcéra, my a svedkovia a bol to najkrajší deň.
Narodila sa nám druhá dcéra a modlili sme sa za bývanie, lebo sme sa sťahovali naozaj často, peniaze boli každodenným problémom. Po pár rokoch nám Boh požehnal náš prvý dom, a to cez Tiborkovu nevlastnú babičku, ktorá žila na dedine v starom dome a posledné mesiace sme sa o ňu starali a dožila u nás. A vtedy sme zatúžili viac získať živú vieru a žiť s Bohom. Chodili sme na rôzne kurzy a duchovné obnovy, modlilo sa za nás veľa úžasných ľudí. Aj keď to neprišlo všetko hneď, cítili sme ako sa nám zlepšuje vzťah, viac sme sa rešpektovali a chápali, menej hádali a namiesto toho sme odpovede hľadali v Biblii. Narodila sa nám tretia dcéra a náš život začal byť naozaj krajší. Nebudeme hovoriť, že v živote kresťana sa stratia všetky problémy, ale teraz v nich nie sme sami. Máme Priateľa a Otca, ktorý nám pomáha prekonávať všetko ťažké a naozaj zlepšuje všetko, čo sa dá. Učí nás byť lepšími rodičmi a ľuďmi. Keď si porovnáme život bez Boha a teraz s ním, už by sme sa ho nikdy nevzdali.
Život s Bohom je najkrajšia vec, aká nás mohla stretnúť.
Janka a Tibor
