Možno si myslíte, že takéto niečo sa nemôže stať. Žiaľ, môže. Aj v našich časoch sa to deje pomerne často. V kresťanskom prostredí koluje množstvo rôznych ľudových mravnostných predpisov, ktoré sú podávané akoby to bola nevyhnutná súčasť evanjelia, avšak v skutočnosti sú to len ľudské príkazy. Hovoríme tu o rôznych prísnych predpisoch v oblasti vzhľadu, vizáže, oblečenia, usporiadania rodinného života, umenia, záľub či životného štýlu. Existujú aj rôzne zoznamy predpisov určené zvlášť pre mužov a ešte dlhšie pre ženy. Taktiež tu máme rôzne vyfabulované, údajne pre všetkých záväzné predpisy v oblasti čistoty, ktoré sú nad rámec oficiálneho učenia Cirkvi.
Morálne príkazy nad rámec učenia Cirkvi
Napriek tomu, že mnohé z týchto ľudových predpisov Cirkev nikdy oficiálne nezaradila do pokladu viery, tieto predstavy si žijú v kresťanskom prostredí svojím vlastným životom. Sú nekriticky preberané a šíria sa tak, akoby súčasťou pokladu viery boli. Sú totiž silno zakorené v komunitách, rodinách, či celkovo v spoločnosti, a to najmä v jej konzervatívnych sférach. Mnohí sa horlivo snažia zaväzovať vo svedomí druhých a naliehavo nástoja na plnení práve týchto ľudových predpisov. Dokonca, niekedy ešte horlivejšie ako pri iných morálnych predpisoch, ktoré v poklade viery Cirkvi oficiálne naozaj sú.
Tieto ľudové predpisy na prvý pohľad vyzerajú veľmi duchovne a zbožne, avšak opak je pravdou. Sú formulované veľmi naliehavo, aby navodzovali dojem, že ide o veľmi dôležité záležitosti. A tak vyvíjajú na ľudí nátlak. “Musíš, inak máš ťažký hriech”. Často sú odovzdávané spolu s veľkými prisľúbmi. Napríklad, že keď bude žena plniť určitý zoznam pokynov, nestane sa obeťou sexuálneho násilia. Alebo, ak dvaja slobodní počas chodenia dodržia ten či onen zoznam pokynov, budú mať zaručene krásne a šťastné manželstvo. Lenže, takto to nefunguje. A namiesto naplnenia prísľubov sa niekedy dostaví veľké sklamanie. O tom sa už nepatrí hovoriť. To môže byť dokonca považované za útok na vieru. Za touto zbožnou fasádou sa totižto skrýva prázdnota, plytkosť, neznalosť, poverčivosť a nepoznanie Boha.
Cirkev učí krásu života, nie strach
Katolícka Cirkev v skutočnosti nerada dáva ľuďom presné usmernenia a striktné príkazy a zákazy. V celom jej oficiálnom učení na ne narazíte len zriedka. Cirkev oveľa radšej rozpráva o kráse života a predovšetkým o kráse života s Bohom. S takýmto životom sa samozrejme spájajú aj rôzne morálne princípy. A tie sú tiež krásne. Tieto princípy je potrebné aplikovať v našich životoch, v každej konkrétnej neopakovateľnej a originálnej situácii, ktorú práve žijeme. Nie je možné rozdávať len jednoduché ľudové univerzálne návody, čo ako kedy presne treba robiť a vtedy to bude skvelé. Nemožno tvrdiť, že toto je jediná cesta a ak po nej na 100 percent nepôjdeme, skončíme v pekle. Neexistujú nijaké prosté, zaručené a univerzálne návody na to, ako sa stať svätým. Samozrejme, iná vec je dať niekomu osobné odporúčanie, hoci aj nad rámec oficiálneho učenia Cirkvi, pritom však vedieť, kedy prestať, ponechať priestor pre slobodné rozhodnutie a rešpektovať ho.
Morálne princípy, ktoré Cirkev hlása majú svoj hlboký zmysel. Ostávajú však neprebádané. Pretože to nie je jednoduché. Vyžaduje si to úsilie a čas.
Každý človek a jeho život je proste originálny, pestrý. Jedna vec je ohlasovať univerzálnu náuku Cirkvi. Druhá však vnucovať “zaručené” náuky nad jej rámec. Čo fungovalo jednému môže druhého zničiť. Čo fungovalo raz, nemusí fungovať druhý krát. Morálne princípy, ktoré Cirkev hlása majú svoj hlboký zmysel. Ostávajú však neprebádané. Pretože to nie je jednoduché. Vyžaduje si to úsilie a čas. Lenže bez poznania ich hlbokého zmyslu tápeme a strácame sa. Je pohodlnejšie utiekať sa radšej k povrchnej ľudovej katechéze, poučkám, poverám a jednoduchým šablónovitým návodom. Preto ostávajú mnohí len na povrchu. Nádherný hlboký princíp je zdegradovaný len na hŕstku striktných predpisov, oddelených od jeho pôvodného zmyslu.
Nebezpečenstvo slepého nasledovania
Niektorí naši bratia a sestry sa nás snažia chrániť. Často to myslia dobre. Myslia si, že keď nám s prísnym varovným prstom a hrozbou zatratenia odovzdajú jeden jednoduchý manuál, ochráni nás a zároveň budeme vďaka nemu vždy vedieť, čo robiť a rozhodneme sa správne. Nemožno to mať všetkým apriori za zlé. Ale, čo ak je tento návod nesprávny? Čo ak sa tento návod katolícky iba tvári? Čo ak si dokonca v skutočnosti s oficiálnym učením Cirkvi protirečí? Aj to žiaľ býva realita týchto ľudových “zaručených katolíckych” návodov.
Ocitáme sa v spleti bludov a stávame sa ich otrokmi. S mylným presvedčením, že tieto bludy sú nevyhnutné “know-how” pre náš život, hoci nie sú. Hoci niekedy aj tušíme, že nefungujú. Ale myslíme si, že proste musíme. Stávame sa otrokmi nie len bludov, ale niekedy aj ľudí, čo nás nimi manipulujú. Vraj inej možnosti niet, všetky ostatné vraj vedú k zatrateniu. Často to býva blud, lôž. Pretože jedna vec je chcieť žiť čnostný život podľa učenia Cirkvi a druhá vec je stať sa vycvičeným psíkom, ktorý koná nie na povel Boha, ale na ich povel. Čo myslíte, ktorú možnosť chce Boh?
