Slovník definuje výraz zaľúbiť sa ako vzplanutie citov k niekomu alebo k niečomu. Ľudské city sú nestále, menia sa okolnosťami, udalosťami, ale nie sú úplne neovládateľné, vieme ich korigovať, vieme ich ovplyvňovať, vieme ich potlačiť alebo prejaviť navonok.
Ak si zaľúbený, zrazu vidíš svet inými očami. Alebo nie? Je to ten istý svet, to isté mesto, tí istí ľudia, no niečo je predsa iné. Iný si ty. Tvoj deň, tvoje myšlienky, tvoje sny zaplní to, čo miluješ. Môžeme si povedať, veď na tom predsa nie je nič zlé. Áno, je prirodzené, že človek túži po láske, po pochopení, po zdieľaní, po prijatí a po všetkých tých krásnych a príjemných chvíľach, ktoré zaľúbenie prináša. No tento článok nemá opisovať, čo cíti zaľúbený človek, nemá opisovať ani proces zaľúbenia, ale práve to, čo skutočne znamená niekoho ľúbiť.
Nie som zadaná, nie som vydatá, nemám ani deti. Neviem, čo sa stane, ak toto všetko človek zažije, neviem, čo sa deje so vzťahom dvoch ľudí, keď prejde 5, 10 alebo 15 rokov. Keď prídu deti, o ktoré sa treba starať dňom i nocou, keď treba variť, prať, upratovať, robiť úlohy, sedieť v čakárni u lekára a nespať celú noc, lebo moje dieťa má vysokú horúčku, zosúladiť prácu a školské prázdniny a popritom všetkom byť stále manželkou a manželom. No napriek tomu, ako desivo to môže znieť, aj ja, podobne ako tisícky žien, sa túžim stať jedného dňa manželkou a matkou. Preto si myslím, že prvým a dôležitým krokom predtým, ako človek urobí rozhodnutie vstúpiť do vzťahu a neskôr do manželstva, je pochopiť rozdiel medzi zaľúbením a láskou.
Ak si zaľúbená/ý, idealizuješ si človeka, ktorého máš rád. Nadobudneš pocit, že je výnimočný, že má niečo, čo nikto iný nemá. Vyhľadávaš jeho prítomnosť, hltáš každé jeho slovo či vetu, smeješ sa na jeho vtipoch (aj keď nie sú smiešne) a ak si niekde, kde on nie je, povedzme, že to nie je ono. Zrazu má najväčší zmysel čas strávený s tým človekom a je úplne jedno, či osobne alebo komunikáciou cez sociálne siete.
Ale čo sa stane, ak sa zaľúbim do človeka a on do mňa nie? Alebo ak sa zaľúbim do niekoho, do koho by som nemal/a? Som zaľúbený/á, teda všetko na čom mi v danom momente záleží je ONA/ON. Lenže láska a zaľúbenie sú tak odlišné.
Kým zaľúbenie ma núti pozerať sa na svoje šťastie a plniť si svoje túžby, láska ma pobáda upriamiť zrak na šťastie a túžby toho, koho ľúbim.
Láska a zaľúbenie sú tak odlišné. Kým zaľúbenie ma núti pozerať sa na svoje šťastie a plniť si svoje túžby, láska ma pobáda upriamiť zrak na šťastie a túžby toho, koho ľúbim.
Kým zaľúbenie vo mne vyvoláva pocit, že bez daného, človeka v mojom živote nič nemá zmysel, láska mi hovorí, že zmysel má všetko, čo je dobré a správne.
Kým zaľúbenie ma tlačí do krajných situácií, láska ma chráni pred extrémnymi činmi a upokojuje moje vnútro.
Zaľúbenie je klamlivé, kým láska v najopravdivejšom význame je „dať druhému dobro“.
Láska – to je Boh. Láska – to je Pravda. Láska – to je Úcta. Láska – to je Trpezlivosť. Láska – to je Zabudnutie na seba. Preto si dovolím povedať, že nezáleží na tom, či ľúbim osobu, ktorá neľúbi mňa alebo ľúbim osobu, ktorú ľúbiť nesmiem. Láska sa má a dá pretransformovať do takej lásky, aby ostala čistá, nenútená a nenavádzala na hriech.
Preto ti chcem povedať dôležitú a zásadnú vec... Ak si zaľúbená do ženatého muža alebo do kňaza, pravá a skutočná láska nebude v tom, že rozbiješ rodinu a sebecky si vezmeš človeka, ktorý je manželom a otcom, ale práve v tom, že svoju lásku odovzdáš Bohu a obetuješ ju napríklad za upevnenie danej rodiny. Tvoj prejav skutočnej lásky bude v úkone vzdania sa človeka, na ktorého nemáš právo. Prejavom tvojej skutočnej lásky bude namiesto zvádzania, sladkých rečí a vtierania sa tam, kde nie je tvoje miesto, úprimná modlitba za daného človeka a obeta. A poviem ti ešte niečo. Bude to bolieť. Ale bude to dobrá bolesť. Bude to bolesť, ktorá raz pominie – a po ktorej príde radosť.
No predstav si tú rodinu, ak by si ju rozbila. Predstav si mladú manželku a mamičku, ktorá kvôli tvojej „láske“ prišla o manžela. Predstav si deti, ktoré kvôli tvojmu sebectvu prišli o ocka a o bezstarostné detstvo. Predstav si kňaza, ktorý si jedného dňa uvedomí, prečo sa svojho času rozhodol pre kňazstvo a celibát, a že ty si len žena, ktorá ho zviedla, a nikdy mu nebudeš vedieť dať, to čo mu Boh dáva.
Preto chcem, aby si vedela, že ak sa raz dostaneš do takejto situácie alebo sa v nej ocitáš práve teraz, opýtaj sa sama seba, či si zaľúbená alebo miluješ.
A ako si najjednoduchšie uvedomím rozdiel medzi zaľúbením a láskou? Ak sa zamyslím, či to, čo robím, a to, čo chcem, je to najlepšie pre mňa – alebo pre človeka, ktorého „milujem“.
Boh je Láskou a nepochybuj, ak Mu zveríš a odovzdáš to, s čím si naozaj nevieš dať rady, On to ocení. A nielen to. On ti dá omnoho viac, ako si dokážeš predstaviť, Dá Ti to, po čom túžiš a dá Ti to v hojnosti. Chce len, aby si nesiahala na to, čo pre Teba nie je určené, a aby si mu dôverovala a vytrvala. Myslím, že oproti Nebu a Večnosti, je to najmenej, čo by sme mali urobiť a mať na pamäti.
Uvedomme si, že mnohokrát je láskou nesiahnuť na to, čo nám nepatrí, aj keď som možno práve teraz zaľúbený – a všetko, čo chcem a čo mi stačí je presne ten jeden človek.
A ako si najjednoduchšie uvedomím rozdiel medzi zaľúbením a láskou? Ak sa zamyslím, či to, čo robím, a to, čo chcem, je to najlepšie pre mňa – alebo pre človeka, ktorého „milujem“.
Autor: Ľudmila (22)
